Veľkosť

 

Výňatky z príhovoru laureáta Nobelovej ceny Elieho Wiesela, ktorý predniesol 7. apríla 1992 na kongresovej večeri usporiadanej vo Washingtone pri príležitosti Rebbeho 90. narodenín.

"Niektorí z vás vedia, ako obdivujem, nielen Rebbeho, ale aj jeho výchovu a dielo. Skutočnosť, že vedel, koho má poslať a kam, na miesta zabudnuté B-hom, jednoducho aby ta priniesli slovo viery a slovo Zákona mladistvým, ktorí by inak boli stratení, to pre mňa znamená azda jeden z prvkov, ktoré prinášajú nádej celej generácii. 

Ako Chasid vám môžem dnes večer porozprávať jeden chasidský príbeh.  Je o veľmi veľkom chasidskom majstrovi, ktorého meno je Reb Naftoli z Ropshitzu.  Bol to veľký rečník, obdarovaný vynikajúcim zmyslom pre humor.  V jeden Šabat HaGadol prišiel domov zo synagogy.  Je zvykom, že mestský rabín v tento Šabat prednesie reč o dobročinnosti, o tom, že je potrebné pomáhať chudobným ľuďom, ktorí nemajú dosť peňazí, aby slávili Seder.

Keď prišiel domov, žena sa ho spýtala: "Nu, ako to bolo?" Odpovedal, že dobre. "Tak sa ti podarilo niečo dosiahnuť?" Iba spolovice," odpovedal.  Ona sa pýta:"Čo tým myslíš?" A on odpovedá:  "Podarilo sa mi presvedčiť tých chudobných, aby prijímali."

Rebbemu sa darí presviedčať bohatých, aby dávali a učiteľov, aby učili, a študentov, aby študovali.  Rebbe dokáže robiť veci, o ktorých by sa normálnym ľudským bytostiam ani len nesnívalo, že by ich mohli podniknúť....

Čím sa meria veľkosť? Teda, aké kritériá máme použiť pri hodnotení ľudskej veľkosti?  V prípade Lubavičského Rebbeho je odpoveď jednoduchá.  Nepoznám nikoho, ktor by bol od Rebbeho odišiel, čo i len po chvíľke jehidut (individuálneho stretnutia) bez toho, aby ostal hlboko ovplyvnený, ak už nie priamo zmenený týmto stretnutím.

Dúfam, že nikdy nezabudnem na to, čo som cítil, keď som – pred nejakými tridsiatimi rokmi –  bol po prvýkrát uvedený do jeho študovne a čo sme si vzájomne povedali.  V jeho prítomnosti čas začína plynúť úplne inou rýchlosťou.  Pociťujete inšpiráciu, máte pocit sebaskúmania, privedie vás k zvedavosti hľadať svoj vlastný zmysel. V jeho prítomnosti nič nie je povrchné, ani umelé.  V jeho prítomnosti sa približujete viac k vášmu vnútornému ťažisku.

Čo je však na Rebbem veľké je, že ovplyvnení sú nielen tí, ktorí sa s ním stretávajú, ale aj tí, ktorí sa s ním nestretli.  Prítomnosť tohto muža medzi nami akosi vysiela vyžarovanie mystickej kvality, ktorá sa dotýka ľudí, ktorí o ňom nikdy nepočuli a práve toto – azda omnoho viac ako čokoľvek iné – je to, čím je Rebbe tak jedinečný.

Práve kvôli jeho vplyvu, jeho prítomnosti dosiahlo židovské povedomie a židovská výchova nebývalé výšky temer na každom kontinente.  Existuje nejaké miesto pod slnkom, kam emisári Chabadu nepriniesli jeho slová tolerancie, ktoré korenia v Ahavas Jisroel, v láske k Izraelu, ktorá v skutočnosti je presahom a znamená lásku k ľudstvu?  Nech už Židia prebývajú a pracujú kdekoľvek, sú predsa vystavení Rebbemu.

Vďaka nemu každý Žid, kdekoľvek a všade, musí pociťovať, že patrí k prastarému národu, ktorého tradície podčiarkujú veľkosť jeho úlohy viac ako privilégiá jeho stavu.  Vďaka Rebbemu sa Žid stáva lepším Židom, a teda lepšou ľudskou bytosťou, a tým sa jeho blížna ľudská bytosť stáva ľudskejšou, pohostinnejšou, otvorenou väčšiemu zmyslu pre veľkodušnosť.  A práve aj v tomto  spočíva veľkosť Rebbeho.

Niektorí z nás mali to šťastie, že sme mohli počuť jeho učenie;  mohli sme spoločne s ním študovať, spievajúc.  Videli sme ho s jeho žiakmi, boli sme svedkami toho, čo dosiahol.  Môj hlboký pocit zanietenia, lásky a obdivu ma privádza k tomu, aby sme zodvihli naše čaše a zaželali 'L'Chaim'  Admorovi (majstrovi, učiteľovi a rabínovi) tejto generácie, ktorého život a dielo sa stali pre toľkých z nás – vlastne pre celý Izrael a svet - požehnaním.

Čo iného by sme mohli povedať Rebbemu v Brooklyne, ako že sme vaši učeníci, sme vaši nasledovníci, pretože podobne ako vy a s vami spoločne veríme v štúdium, veríme v modlitbu.  Veríme v modlitbu ako spojivko medzi ľudskými bytosťami.  Veríme v štúdium ako spojivko medzi generáciami. A veríme v pridanú dávku solidarity, ktorá musí býť vždy prítomná vo všetkom, čo roníme pre seba, pre náš národ, a pre nás navzájom..."


"Bati legani" - prvý diskurz lubavičského rabína זי"ע

Desiaty deň mesiaca švat je výročím smrti lubavičského rebeho Jozefa Jicchaka v roku 1950. Nasledovný rok v ten istý deň rebeho zať, rabín Menachem Mendel Schneerson, oficiálne prevzal záštitu nad lubavičským Chabadom a vytvoril z neho najvýznamnejšie židovské svetové hnutie. Rabín Schneerson je všeobecne uznávaný za najvplyvnejšieho židovského vodcu dvadsiateho storočia.

 Niekoľko dní pred smrťou publikoval rebe Jozef Jicchak chasidskú rozpravu, ktorá sa má študovať na desiaty deň mesiaca švat. Práve v tento deň, na šabat, zomrel. Tento text uviedol lubavičský rebe vo svojom inauguračnom vystúpení v roku 1951. Rebe v pojednaní zdôraznil aj osobitné poslanie mladej generácie. Rád by som stručne uviedol body rozpravy:

 “Vstúpil som do svojej záhrady”

Názov textu “Bati legani” pochádza z verša v Piesni pesní, t.j. “vstúpil som do záhrady svojej”. Výklad začína citátom z midrašu (orálna tradícia), ktorý vysvetľuje, že na začiatku stvorenia zdôraznil Všemohúci svoju prítomnosť v materiálnom svete.

 Zahnanie božej prítomnosti

Hriech Adama a Evy však spôsobil, že materiálny svet už nebol vhodným priestorom pre božiu prítomnosť. Preto opustila materiálnu zem na prvú zo siedmich sfér nebeskej klenby. Kainov hriech, vražda Ábela, zahnal božiu prítomnosť na druhú sféru. Kvôli hriechom nasledovných generácií unikla božia prítomnosť do siedmeho neba.

 Návrat božej prítomnosti

Po siedmich hriešnych generáciách zvrátilo process sedem generácií spravodlivých. Kvôli Abrahámovi zostúpila božia prítomnosť zo šiestej sféry na piatu a tak ďalej. Nakoniec siedmy spravodlivý, Mojžiš (a každý siedmy je milovaný) navrátil božiu prítomnosť na zem ako vravíme o darovaní Tóry:  “…a Všemohúci zostúpil na hour Sinaj”. Návrat božej prítomnosti na zem doplnilo vybudovanie svätostánku, lebo Všmohúci povedal “Vybuduj mi posvätný príbytok a budem pobývať medzi vami”.

 Toľko Midraš.

 Účel stvorenia sveta: príbytok Hospodina

Pojednanie ďalej vysvetľuje, že božia prítomnosť vo svätostánku znamená v malom zmysel stvorenia celého sveta. Podľa ďalšieho midrašu svet vznikol preto, lebo Všemohúci túžil po príbytku v materiálnom svete.

 Duša zostúpi do materiálneho tela. Zušľachťovaním a transformáciou hmoty privádzajú spoločne božie zjavenie do materiálneho sveta. Deje sa tak využitím materiálneho sveta podľa božej vôle buď priamo dodržiavaním prikázania alebo využitím materiálnych vecí na službu Hospodinovi dokonca aj v záležitostiach, ktoré nesúvisia priamo s božím prikázaním.

 Problémom je, že svet obecne a hlavne živočíšna časť našej duše zastierajú božiu prítomnosť vo svete a božsku dušu v nás. Ak však vydržíme skúšky a zvládneme prekážky, spôsobené popieraním, ak zdoláme zlo a osvietime temnotu sveta – potom sprítomníme zjavenie Hospodina vo svete.

 Obeť nás približuje k Hospodinovi

 O sprítomnení Hospodina na zemi sa môžeme poučiť štúdiom o svätostánku. Jednou z hlavných bohoslužieb bola obeť, po hebrejsky “korbanot”. Ide hlavne o duchovnú bohoslužbu. Slovo “korban” súvisí s výrazom “pristúpiť”. Vyjadruje, že k Hospodinovi pristupujeme tak, že zmysly a schopnosti sústreďujeme na porozumenie a lásku k zbožnosti.

 Reálna obeť znamenala obetovať na oltár zviera. V duchovnom zmysle ide o obetovanie našej živočíšnej duše. Talmud uvádza, že na obete zostupoval oheň zhora a strávil ich.

 Živočíšna duša sa učí milovať Hospodina

V duchovnom ponímaní zviera stelesňuje našu živočíšnu dušu. Oheň zhora predstavuje lásku zbožnej duše k Hospodinovi. Oheň, stravujúci obeť, ukazuje, ako zbožná duša preniká do živočíšnej rovnakou intenzitou ako láska od Hospodina, dokonca v takom rozsahu, že živočíšna láska k Všemohúcemu môže nadobudnúť väčšiu silu ako láska duše zbožnej. Živočíšna duša, ako ostatne naznačuje prívlastok, má intenzívnejšie prejavy. Ak sa prejavy priam živočíšnej intenzity transformujú na lásku k Hospodinovi, vyústia dokonca do intenzívnejšej lásky Hospodina než ktorú by bola schopná získať zbožná duša samotná.

 Škodlivá nerozumnosť, bláznovstvo

Svätostánok vyrobili z agátového dreva, po hebrejsky “acej šitim”. Slovo “šitim” – agát značí “uhnúť zo strednej cesty”. Preto znamená aj bláznovstvo – “štut”

 Nerozumnosť je odklon z cesty rozumu a logiky. Podľa mudrcov človek spácha hriech iba preto, že do neho vstúpil duch hlúposti, bláznovstva, nerozumu, vlastne podstata živočíšnej duše a tá potláča dušu zbožnú, bohabojnú. Človek je “pobláznený” myšlienkou, že práve týmto jedným hriechom predsa nemôže naštrbiť vzťah k Všemohúcemu.

 Duch nerozumu však samotnú podstatu duše poprieť nedokáže. V konfrontácii, či poprieť Všemohúceho alebo trpieť dokonca ľudia, ktorí nedodržiavajú prikázania, volia utrpenie ba aj smrť. Popretie by totiž zasiahlo samotnú podstatu duše a puto s Všemohúcim. Duch nerozumu nedokáže zamaskovať túto úroveň, živočíšnu dušu. 

 Vhodné bláznovstvo

Transformáciu temnoty na svetlo uskutočníme nápravou živočíšnej duše, ak sa vydala na cestu nerozumu. Nerozumný úmysel nasmerujeme do posvätnej sféry. Rovnako, ako možno zísť z cesty rozumu a logiky spôsobom, ktorý je mimo rozumu a logiky, tak možno zísť z cesty rozumu a logiky spôsobom, ktorý je vysoko nad nimi. Vtedy hovoríme “štut d´keduša” alebo “nerozum na strane posvätnosti”, t.j. prijatý záväzok a oddanosť Hospodinovi a jeho prikázaniam presahujú logiku.

 Keď opustíme vlastnú ľudskú logiku a prestaneme zakladať službu Všemohúcemu vyložene na rozume aj v prípade, že táto múdrosť je posvätná a nie výlučne svetská, meníme “bláznovstvo, nerozum druhej strany” (zlo) na “bláznovstvo, nerozum posvätnosti”. Transformácia temnoty sveta na svetlo je v tom prípade dokonca intezívnejšia v porovnaní s predošlou transformáciou v materiálnom svete. 

 Siedma generácia

Od Mojžišových čias sme mali a stratili Svätý chrám. Židovský národ a božia prítomnosť sú do príchodu mesiáša, sprevádzaného konečným vykúpením, opäť v exile.

 “Kedy prídeš?”

Baal Šem Tov píše, že raz vystúpil do duše Mesiáša a spýtal sa, kedy pride. Mesiáš odpovedal, že pride, keď sa učenie Baal Šema Tova rozšíri po celom materiálnom svete. Z toho vidíme, že šírenie chasidského učenia súvisí s príchodom Mesiáša.

 Obnova božej prítomnosti – ešte raz

Skutočným zmyslom vykúpenia a príchodu Mesiáša je návrat božej prítomnosti do materiálneho sveta. Rovnako, ako nám toto osvetľuje vybudovanie svätostánku v Mojžišovej dobe, bude návrat božej prítomnosti znázorňovať vybudovanie Svätého chrámu.

 Zo siedmeho neba do šiesteho…

Systematické a zrozumiteľné šírenie chasidského učenia začalo rabínom Šnojrom Žalmanom z Liadi, zakladateľom hnutia Chabad. Plodný autor spísal základy a detaily Baal Šem Tovovho učenia. V práci ho nasledovali rabíni z Lubaviče.

 Z prvého neba na zem

Siedmym lubavičským rebem sa stal  rabín Menachem Mendel Schneersohn. V prvej rozprave v roku 1951 vysvetlil pojednanie predchádzajúceho rebeho. A tak ako siedmy Mojžiš zniesol božskú prítomnosť z prvej nebeskej sféry na zem, aj my sme siedmou generáciou po rabínovi Šnojrovi Žalmanovi z Liadi.

 Rabín Šneor Žalman z Liadi začal pracovať na návrate božej prítomnosti na zem šírením Baal Šem Tovovho učenia. Úlohou našej generácie je opäť vrátiť božiu prítomnosť z prvej sféry na zem.

 Uvedené je programom a poslaním hnutia Chabad a fakticky aj programom a poslaním všetkých Židov: návrat božej prítomnosti na zem. Našou úlohou je prispieť ku konečnému vykúpeniu, čo rebe často zdôrazňoval. Neskôr čoraz viac zdôrazňoval, že konečná spása je blízko. Musíme preto konať viac aktov lásky a dobra, intenzívnejšie študovať Tóru a sústreďovať sa pri štúdiu hlavne na nadchádzajúce vykúpenie.

 Z vyššie napísaného vidíme, že potrebnú činnosť máme vykonávať oddane, so zápalom a bez pochybností. Obrovská oddanosť a zápal viedli k vybudovaniu stredísk a pobočiek Chabadu doslova v každom kúte sveta. A čo je dôležitejšie, podnietili tisíce Židov, aby znásobili svoje väzby na židovskú tradíciu. Či robíme málo alebo veľa, podstatné je mať na vedomí, že čokoľvek robíme, nesmie postrádať zanietenie, ktoré presahuje púhe racionálne úvahy.


 "V´ata tecave" - posledný diskurz Lubavičského rabína זי"ע

Uvádzame skrátenú úpravu posledného diskurzu, ktorý Rebbe publikoval vo februári 1922 a v ktorom vychádza z úvodného verša v sidre „Tecave“.

„Teraz prikážeš dietkam izraelským, aby pre teba pripravili čistý, lisovaný olivový olej na osvetlenie, aby lampa svietiť neprestala.“ (Šmot 27, 20)

Parša začína slovami „ve ata tecave et bnei Israel“ – „Teraz prikážeš dietkam izraelským“. Slová sú určené Mojžišovi. Slovo tecave sa v tomto prípade prekladá ako prikázanie. Má však aj iný význam. Slovo tecave totižsúvisí aj s hebrejským výrazom cavta, čo znamená spojenie. Mojžišovou úlohou je teda spojiť a zjednotiť dietky izraelské s božskou podstatou.

V knihe Zohar sa o Mojžišovi píše ako o „raja mehemna“. Doslovný význam je pastier viery, Mojžiš je teda verný pastier židovského národa. „Raja“ pochádza zo slova, ktoré znamená poskytovanie pastvy. Možno ho však čítať aj tak, že Mojžiš je ten, kto poskytuje pastvu čiže živí, napĺňa dietky izraelské vierou. 

 Viera nie je čosi, čo jednoducho máme alebo nemáme. Rovnako ako ktorúkoľvek inú ľudská schopnosť možno vieru živiť a posilňovať alebo ju nechať chradnúť. Mojžišov príklad ukazuje, že jednou z kľúčových úloh židovského vodcu je poskytovať svojim študentom neustále upevňovanie a posilňovanie viery .

 Každý jednotlivec spomedzi židovského národa vskutku inštinktívne verí v Hospodina. Nazývame sa aj „veriaci synovia veriacich“. Táto viera však nie je vždy celkom zovnútornená a zdieľaná. Aby viera prenikla každou ľudskou bytosťou spomedzi dietok izraelských, Mojžiš ju oživuje a posilňuje.

Myšlienka, že Mojžiš ako pastier posilňuje vieru dietok izraelských, sa fakticky týka aj židovských lídrov v každej generácii. V Zohare o tom čítame ako o „prejavovaní sa Mojžiša v každej jednej generácii“. Naše ságy doslovne hovoria, že „Mordechaj svojej generácie sa rovná Mojžišovi v jeho generácii“. A tak vidíme, že aj Mordechaj upevňoval vieru židovských ľudí a podnecoval ich, aby neustávali v štúdiu Tóry a plnení božích prikázaní. Takto konať si za čias tvrdých Hamanových dekrétov vyžadovalo veľké obete.

Vyššie uvedené verše obsahujú aj slová „lisovaný olivový olej na osvetlenie“. Jedno z vysvetlení je nasledovné: keď sa zdá, že Židia sú tlačení a drtení ťažkými okolnosťami, zoceľujú sa a primkýnajú sa k Hospodinovi a k Tóre. Prebúdzajú hlboko v sebe obrovskú silu, ktorá ich spája s božskou podstatou „Maor“ „zdroj všetkého svetla a zjavení“.

Presne takto konal Mordechaj. Prebudil v Židoch silu sebaobetovania a napojil ich na božskú podstatu „Maor“.

V Talmude sa píše, že v časoch Mordechaja a Ester a zázračného Purimu Židia ukončili prijímanie Tóry, ktoré začali na hore Sinaj. Ako je to možné? Veď v čase, keď im Boh daroval Tóru, dosiahli Židia najvyššiu duchovné zasvätenie, boli svedkami zjavenia božieho. A predsa tvrdíme, že prijatie Tóry nebolo úplné.

V čase Purimu sa Židia dostali na najnižšiu úroveň existencie. Okrem skutočnosti, že boli vo vyhnanstve, čo značí absenciu božskej prítomnosti, trpeli aj krutosťou Hamanových dekrétov. A hľa, napriek tomu hovoríme, že práve vtedy sa zavŕšilo prijatie Tóry.

Odpoveď je nasledovná: práve temnota, ktorá vládla vo vyhnanstve a práve Hamanove dekréty spôsobovali, že na dodržiavanie Tóry a božích prikázaní bola nutná obrovská dávka sebaobetovania. Sebaobetovanie pozdvihlo Židov dokonca na vyššiu úroveň, než na ktorú sa dostali počas prijímania Tóry. Ducha sebaobetovania prebral a inšpiroval svojím príkladom Mordechaj a tak sa Mordechaj stal Mojžišom a pastierom viery vo svojej generácii.

Židovská viera v Hospodina je čistá a prostá. Pramení v podstate židovskej duše, ktorá je spojená s podstatou Boha. Vzhľadom na toto priame, skutočné prepojenie je Žid pripravený poslúžiť Bohu tak, že sa obetuje: nakoľko viera v Boha je podstatou ľudského u každého Žida, odmietnutie Boha by sa rovnalo odmietnutiu vlastnej existencie.

Inštinktívne, prirodzene veriť však nestačí. Viera potrebuje byť preukázaná aj vo vedomej dimenzii duše. Deje sa tak prejavením spojenia medzi vedomými dimenziami duše s jej podstatou. Prepojenie odhaľujeme, zjavujeme cez zážitok sebaobetovania.

Sebaobetovanie je preukázania skutočnosti, že duša vo svojej podstate nie je schopná prehrešiť sa voči božej vôli. Napriek tomu si však konanie v duchu sebaobety vyžaduje aktívne rozhodnutie vedomej dimenzie duše. Nakoniec realizácia rozhodnutia bude aj na fyzickom tele. A tak pastier viery v každej generácii posilňuje našu vieru a stará sa, aby sa prejavovala vo vedomej dimenzii našej duše. Robí to tak, že nás inšpiruje, aby sme Hospodinovi slúžili tým, že sa obetujeme.

Obetovať sa nám pomáha odhaliť podstatné hlbiny našej duše. Sila, ktorá pochádza zo sebaobetovania, má tendenciu objaviť sa vtedy, keď sa ocitáme v takých ťažkých podmienkach, že plnenie božích prikázaní je ohrozené. Ak za ťažkých podmienok vytrváme, odhalíme krištáľový jas duše. Ako keď rozdrtíme olivu a vyrobíme olej, ktorý nás obdarí jasným svetlom.

Sú aj také časy, dokonca aj vo vyhnanstve, kedy sa nám nezdá, že trpíme, či už materiálne či duchovne. Aj v takých časoch však musíme v sebe prebudiť pocit, že sme drtení a to v úplne inom zmysle. Nie materiálnymi problémami a nie duchovnými ťažkosťami vyhnanstva ako takého.

Cítime sa skôr drtení skutočnosťou, že vôbec s m e vo vyhnanstve. Dôvodom je hlboká túžba duše po božom zjavení. Úplné zjavenie Božej prítomnosti sa nemôže realizovať vo vyhnanstve, stane sa tak až po opätovnom vybudovaní Chrámu, stane sa tak v čase nášho spasenia. Preto sa trikrát denne modlíme: „ Nech naše oči ako dar nebies uzrú tvoj návrat na Sion.“

Svetské ťažkosti, za ktorých prebudíme svoju energiu, aby sme boli schopní obety, sú na to, aby sme preukázali, že zotrváme v oddanosti Bohu aj zoči-voči prekážkam. Toto však nie je koniec preukazovania našej lásky k Hospodinovi. Až keď zažívame materiálnu a duchovnú prosperitu a naše srdce napriek tomu trpí vyhnanstvom, nastáva čas, kedy sa skutočná podstata našej duše spája s naším vedomým bytím.

Odhalením podstaty našich duší sa spájame a zjednocujeme nielen s Hospodinom, spájame sa a zjednocujeme aj navzájom.   Deje sa tak preto, že na úrovni podstaty našich duší sme všetci bez rozdielu jedno. A tak tu máme ďalší význam vety „a zjednotíš dietky izraelské“ – generačný vodca nás zjednocuje. Takáto jednota v službe Hospodinovi prináša skutočné vykúpenie. A keď sa tak stane, potom dokážeme zapáliť fyzickú menoru, sedemramenný svietnik, v treťom Svätom chráme.  


 Sidra "Korach" - z diela Lubavičského rabína

Poznámka: pripravujeme knižné vydanie prekladu ​esejí, ktoré z príhovorov Lubavičského Rebbeho spracoval rabín Jonathan Sacks pod názvom "Torah Studies". Prikladáme esej k aktuálnej parši Tóry "Korach" v slovenskom preklade od Petra Guštafíka.

Torah Studies: Korach

Sidra Korach pojednáva o vzbure Koracha a jeho nasledovníkov proti kňazskému postaveniu Árona a jeho synov. O čo presne však Korachovi išlo? Na jednej strane protestoval proti celej inštitúcii kňazstva alebo aspoň proti tomu, aby kňazi mali nejaké špeciálne postavenie. Na druhej strane z príbehu je zrejmé, že o postavenie Vysokého kňaza sám usiloval. Dokážeme pochopiť tieto dva zjavne protichodné ciele? Najmä to skúma táto sicha. A vďaka analýze dokážeme porozumieť dvom ďalším problémom: prečo je meno „Korach“ - meno človeka, ktorý vyvolal rozpor – zvečnené v názve jednej časti Tóry a prečo práve táto jedna sidra obsahuje dve zdanlivo protichodné témy: vzbura Koracha a udelenie „24 kňazských darov“ Áronovi.

 1. Témy a protiklady

Každá z 53 sidrot v piatich knihách Mojžišových má jednu ústrednú tému, ktorá prechádza každým veršom od začiatku do konca a ktorá je naznačená v jej názve. 1 Tento prelínajúci sa motív je taký silný, že tematické prepojenie medzi prvým a posledným veršom sidry je silnejšie než medzi koncom jednej sidry a začiatkom nasledujúcej, hoci ten môže nadväzovať na zdanlivo rovnaký príbeh. V skutočnosti samotná existencia rozdelenia medzi dvoma sidrami naznačuje ich prerušenie, či niekedy až protichodnosť: ako vidíme v závere sidry Behaalotecha, kde je Miriam potrestaná za donášanie na Mojžiša a začiatkom sidry Shelach, kde zvedovia pred vyslaním do Izraela videli jej trest ale nevenovali mu pozornosť a nakoniec rovnaký priestupok zopakovali sami. 2

Na prvý pohľad toto všeobecné pravidlo možno len ťažko uplatniť na sidru Korach, ktorá začína obvinením zo strany Koracha a jeho nasledovníkov voči Áronovi a kňazom a končí tým, že B-h dá „24 kňazských darov“. Pôvodné obvinenie a záverečné potvrdenie kňazstva sa zdajú byť vzájomne v protiklade. Avšak ich spojenie nespočíva iba v tom, že to druhé je čisto následkom prvého. Naopak, musíme hľadať, akým spôsobom „kňazské dary“ tvoria integrálnu súčasť príbehu o Korachovi. Pretože sidra nesie jeho meno a v tom spočíva jej základ.

Pri tomto hľadaní však nastáva nasledujúci problém: Korach viedol vzburu proti kňazstvu tak, ako ho predstavoval Áron, zatiaľ čo „24 darov“ bol podľa Rašiho spôsobom “pripísania, zapečatenia a súdneho zaznamenania" daru kňazstva Áronovi.

 2. Meno Korach

Je tu však ešte jedna ťažkosť. Prečo vôbec nesie sidra meno Koracha? Keďže k veršu 3 „Meno zloduchov bude zahnívať“ Talmud 4 uvádza komentár „Ich mená sa rozplynú, pretože zloduchov nespomíname menom”. Ak my nemáme spomínať zloduchov menom v bežnom rozhovore, o čo viac by nemala byť sidra Tóry pomenovaná po jednom, keďže tým sa jeho meno zvečňuje.

A Korach nemá nič, čo by ho ospravedlnilo, pretože hoci jeho synovia podľa Rašiho oľutovali, on sám neoľutoval. V samotnom mene nie je ani náznak spravodlivosti – označuje lysinu (prázdne miesto) 5 a ako vysvetľuje midraš 6, naznačuje vytváranie rozdelení – vytváranie „lysiny“ (prázdneho miesta) medzi dvoma skupinami, ktoré boli predtým zjednotené.

Rambam píše 7, že Tóra „bola udelená, na to, aby na zemi vznikol mier“. Potom prečo by jedna jej časť mala niesť názov, ktorý naznačuje rozdeľovanie?

 3. Nárokovanie Koracha

Nakoniec, aj v tom samotnom, čo si Korach nárokuje je zjavný rozpor. Na jednej strane sa zdá, že sa postavil proti samotnej inštitúcii kňazstva alebo aspoň proti jej špeciálnemu postaveniu, keďže hovorí: 8 „Veď všetci v celej pospolitosti sú svätí a B-h je uprostred nich. Prečo sa vyvyšujete nad božiu pospolitosť?” Na druhej strane bolo zrejmé, že Korach a jeho nasledovníci chceli kňazstvo pre seba, ako im to Mojžiš priamo hovorí. 9

Jedno vysvetlenie je také, že nechceli zrušiť status kňazstva, chceli len, aby nebol obmedzený len na Árona. Chceli mnoho vysokých kňazov, chceli byť do tohto stavu sami zahrnutí. Avšak z komentára Rašiho 10 je jasné, že Korach chcel pozíciu vysokého kňaza len pre seba – myslel si, že len on sa obháji v súdnom procese, ktorý čakal na tých, čo vzniesli obvinenie. Ak mal takúto ambíciu, prečo povedal „Prečo sa vyvyšujete?“ – mal predsa dôvod želať si, aby bola pozícia kňazov vyzdvihnutá.

 4. Nebeská klenba, ktorá rozdeľuje vody

Úvodné slová našej sidry „A Korach vzal“ sú preložené v Targume ako „A Korach rozdelil“ a v knihe Noam Elimelech, rabbi Elimelech z Liszenska porovnáva Korachovu vzburu k nebeskej klenbe, ktorú B-h stvoril v druhý deň, aby oddeľovala vyššie a nižšie vody.

V čom spočíva podobnosť? Jedným z rozdielov medzi kňazmi a ostatnými deťmi Izraela bolo to, že kňazi sa odpútali od svetských záležitostí a plne sa venovali svätej službe. Najmä vysoký kňaz (proti ktorému bolo Korachove obvinenie najmä smerované) a o ktorom sa píše 11, že „neopustí Svätostánok.“

Napriek tomu sa nedá povedať, že sa nezaujímal o ostatných ľudí. Bolo to práve naopak – na všetkých ľudí mal svoj vplyv, ťahal ich hore, na svoju úroveň svätosti. Symbolizovalo to zapaľovanie siedmich ramien menory. 12 Áronovou špeciálnou charakteristikou bola jeho „veľká (alebo večná) láska“ – a ľudí ťahal k svojej službe.

 Korach to však nevidel. Videl iba oddelenie kňaza od ľudí. A v tomto svetle videl to, že rovnako ako mali špeciálnu rolu kňazi, tak ju mali aj ľudia – pri uplatňovaní božej vôle v praktickom svete, čo bol vlastne celý účel Tóry. Keď sa na ľud a kňazov pozeralo ako na samostatné jednotky, ľud mal aspoň taký nárok na úctu a vyvýšenie ako kňazi.  

Tým sa odstraňuje nezrovnalosť jeho nárokov. Usiloval o kňazstvo, ale ako úrad úplne odčlenený od ľudí. Preto znelo jeho obvinenie „Prečo sa vyvyšujete?“ V jeho očiach mali obe úplne odlišné skupiny svoje špeciálne postavenie.

V tomto zmysle bol Korach ako nebeská klenba: jeho cieľom bolo rozdeliť ľudí ako boli rozdelené vody a oslabiť spojenie medzi svätostánkom a bežným svetom.

 5. Rozdelenie a mier

Všimneme si, že v druhý deň stvorenia B-h nepovedal „A bolo to dobré“. Rabíni vysvetľujú 13, že dôvodom bolo rozdelenie (nebeská klenba) stvorená v teň deň. Až v tretí deň bol vyslovený a zopakovaný tento hodnotiaci výrok – raz za stvorenie tretieho dňa a raz za nebeskú klenbu 14, ktorá bola očistená a po rozdelení aj zahojená. 15 Takto sa dozvedáme, že v božskom usporiadaní musí byť oddelenie vecí nebeských a pozemských, ale že dovŕšenie spočíva v ich znovuzjednotení. A presne ako v tretí deň, aj v treťom tisícročí bola zjavená Tóra, aby spojila nebesá a zem, pričom B-h zišiel dolu a Izrael vyšiel hore pri ich zjednotení. 16

To isté platí o deťoch Izraela. Hoci existujú tí, ktorí sa naplno venujú svätej službe a „nevzďaľujú sa zo svätostánku“ a tí, ktorých služba je v praktickom svete („Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj” 17); jedni od druhých sa nesmú oddeliť, ale tí prví musia viesť druhých tak, ako to robil Áron, bližšie a bližšie k B-hu. Svetský človek, podnikateľ, atď. to dosiahne tak, že si vyhradí pravidelný čas na štúdium Tóry. A na toto štúdium sa musí tak intenzívne sústrediť, akoby v tom čase vôbec nevychádzal zo svätostánku!

Rovnako ako bola práca druhého dňa dokončená v tretí deň, tak aj B-h dovolil rozdelenie spôsobené Korachom, aby k naplneniu došlo v „24 kňazských daroch“. Pretože kňazská služba bola ustanovená ako večná zmluva spôsobom, akým by k tomu nebolo dôjsť, ak by Korach predtým nevyjadril nesúhlas. To je to spojenie medzi začiatkom a koncom našej sidry. Nesúhlas, ktorý sa na prvý pohľad javí byť v protiklade so zmluvou o kňazskej službe, bol v skutočnosti jej nevyhnutnou predchádzajúcou podmienkou.

A to je ten dôvod, prečo sa zvečňuje meno Koracha v názve sidry. Hoci Korach predstavuje rozdelenie a Tóra predstavuje mier, ten mier a jednota, ktorú prináša Tóra nenastávajú len napriek rozdeleniu, ale aj prostredníctvom neho. Hoci existujú nebesá a zem, modlitba a služba B-hu ich zjednocujú, až kým samotný B-h nebude prebývať medzi nami.

(Zdroj: Likkutei Sichot, zväzok VIII str. 114-9)

 POZNÁMKY

1.

Porovnaj vyššie, str. 10.

2.

Rashi,  Bamidbar 13:2.

3.

Príslovia 10:7.

4.

Yoma, 38b.

5.

Sanhedrin, 109b.

6.

Porovnaj Yalkut Shimoni, Re’eh, Remez 891.

7.

Koniec Hilchot Chanukah. Porovnaj Gittin, 59b; Sifri, 6:26.

8.

Bamidbar 16:3.

9.

tamtiež, verš 10.

10.

Bamidbar 16:7.

11.

Vajikra 21:12. Porovnaj Rambam, Hilchot Klei Hamikdash, 5:7; Hilchot Bi’at Hamikdash, 1:10.

12.

Porovnaj vyššie, str. 235 a ďalej.

13.

Berešit Rabbah, 4:6. Cf. Zohar, časť I, 46a.

14.

Berešit Rabbah, tamtiež. Rashi,  Berešit 1:7.

15.

Or Hatorah, Bereishit 34a. Porovnaj Zohar, tamtiež.

16.

Šmot Rabbah, 12:3. Tanchuma, Vaera, 15.

17.

Príslovia 3:6.