Printed from ChabadSlovakia.com

Sefer Ha-Micvot

Sefer Ha-Micvot

Sefer Ha-micvot

 Email

Deň 95

 P150

 150. Príkaz: Je nám prikázaný [zákon] ohľadom znakov vtákov, totiž že len tie druhy, u ktorých sú prítomné, možno jesť. Tieto znaky nie sú výslovne udané nikde v Písme, ale sú odvodené z pozorovania. Po zvážení všetkých zakázaných druhov sme zistili, že isté vlastnosti sú im všetkým spoločné, a toto sú znaky nečistých vtákov. Je nám prikázané vtáky preskúmať a vyhlásiť ich buď za čisté alebo za nečisté.

 Sifre hovorí: „Budete jesť všetky čisté (košer) vtáky“ [1] značí príkaz.“ Z tohto jasne vyplýva, čo sme uvideli vyššie.

 Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá traktát Chulin.

 P151

 151. Príkaz: Je nám tiež prikázaný [zákon] ohľadom znakov kobyliek. Písmo ich nazýva „stehienka nad nôžkami na skákanie po zemi.“  

 Toto prikázanie sa podobá predchádzajúcim, a je zahrnuté v príslušnom verši: „Zo všetkého lietajúceho hmyzu, ktorý chodí po štyroch nohách, budete jesť, [atď.]“ [2]

 Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá tretia kapitola traktátu Chulin.

 P152

 152. Príkaz: Je nám prikázaný [zákon] ohľadom znakov rýb. Tieto znaky Písmo rozvíja v B-žom výroku: „Zo všetkého, čo žije vo vode, budete jesť toto: všetko vo vode, v moriach a v potokoch, čo má plutvy a šupiny, to budete jesť.“ [3]

 Naši Mudrci sa vyjadrili v traktáte Chulin: „Ten, kto je nečistú rybu, porušuje príkaz aj zákaz.“ [4] To preto, že z výrazu „To budete jesť" vyplýva, že ostatné [druhy] nemožno jesť, a zákaz, ktorý vyplýva z príkazu, sa ráta ako príkaz. To dokazuje, že slová "To budete jesť" značia príkaz.

 Ako som už spomínal, keď vravíme, že sa jedná o príkaz, máme na mysli, že je nám prikázané preveriť prítomnosť týchto znakov a vyhlásiť, že [danú rybu] možno jesť alebo nie. To je zrejmé z verša: „Robte teda rozdiel medzi čistým zvieraťom a nečistým,“ [5] a rozdiel možno urobiť iba pomocou [preskúmania] znakov. Preto je každý jeden druh z týchto štyroch druhov znakov – to jest, znakov behemot a chajot, vtákov, kobyliek a rýb – [predmetom] samostatného prikázania. Už sme uviedli slová [Mudrcov], v ktorých každý jeden nazývajú samostatným príkazom.

 Podrobnosťami tohto prikázania – to jest, [prikázania ohľadom] znakov rýb – sú vysvetlené v tretej kapitole traktátu Chulin.

 N172

 172. Zákaz: Je nám zakázané jesť nečisté behemot (domáce zvieratá) a chajot (divé zvieratá).

 Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Avšak z prežúvavcov a z tých, ktoré majú rozdelené, rozpoltené kopytá, nebudete jesť tieto: ťavu, zajaca a jazveca, .... ani sviňu [atď.]“ [6]

 Iné nečisté zvieratá ale nie sú uvedené výslovne, a z verša „Budete jesť všetky zvieratá, ktoré majú rozdelené kopytá, rozpoltené na dvoje, a ktoré prežúvajú“ [7] sa dozvedáme, že zvieratá, u ktorých nie sú prítomné oba tieto znaky, nemožno jesť. Ide ale o zákaz, ktorý vyplýva z príkazu, a preto sa ráta ako príkaz, ako už bolo objasnené. Vo všeobecnosti platí, že zákaz, ktorý vyplýva z príkazu, sa ráta ako príkaz, a že [jeho porušenie] nie je trestateľné bičovaním.

 Avšak pomocou zásady kal vachomer [8] [možno odvodiť, že] jestvuje priamy zákaz jesť všetky ostatné nečisté behemot chajot, a že ten, kto tak učiní, obdrží rany bičom. [Odvodenie] znie nasledovne: ak človek obdrží rany bičom za [zjedenie mäsa] prasaťa alebo ťavy, teda zvierat, ktoré majú iba jeden znak čistoty, tým skôr ich obdrži za zviera, ktoré nemá vôbec žiadne znaky čistoty.

 Vypočujte si, čo k tejto veci hovorí Sifra: „To budete jesť“ – tieto možno jesť, nečisté druhy nemožno jesť. Z tohto sa dozvedáme príkaz, ale čo je zdrojom zákazu? Je to verš: „Avšak z prežúvavcov a z tých, čo majú rozdelené kopytá, nejedzte: [ťavu, zajaca, atď.]“ [9] Z toho sa dozvedáme [zákon] ohľadom týchto druhov, ale odkiaľ je [zákon] ohľadom ostatných nečistých druhov? Je to [logický] súd: ak je zakázané jesť druhy, ktoré majú iba jeden znak čistoty, určite je zakázané jesť druhy, ktoré nemajú vôbec žiadne znaky!“

 Stručne povedané: ťava, zajac, jazvec a prasa sú zakázané veršom, ostatné nečisté druhy sú zakázané na základe kal vachomer. Preto je príkaz odvodený z verša, a zákaz z kal vachomer. Tento kal vachomer ale odkrýva už jestvujúci zákon, ako sme vysvetlili pri [zákone o pomere s] dcérou, na príslušnom mieste. [10]

 Preto ten, kto zje k’zajit mäsa akejkoľvek nečistej behema alebo chaja obdrží rany bičom z Biblického nariadenia. Majte to na pamäti.

 N174

 174. Zákaz: Je nám zakázané jesť nečisté vtáky.

 Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok v súvislosti s týmito druhmi: „Z vtákov budete považovať za odporné a nebudete jesť, budú vám odporné: sup, [atď.]“ [11]

 Kto zje k’zajit z ich mäsa rovnako obdrží rany bičom.

 Podrobnosťami tohto prikázania – ako aj predchádzajúcich dvoch – sa zaoberá tretia kapitola traktátu Chulin. [12] 

 


 

[1] Deuteronomium 14:11

[2] Levitikus 11:21

[3] Levitikus 11:9

[4] Chulin 66b

[5] Levitikus 20:25

[6] Deuteronomium 14:7-8

[7] Deuteronomium 14:6

[8] „Tým skôr“ - jedna z trinástich zásad výkladu Tory, pomocou ktorej sa vyvádzajú závery z menej zjavných prípadov pre zjavnejšie.

[9] Levitikus 11:4

[10] N336

[11] Levitikus 11:13

[12] N172 a N173. Chulin 59a

 

Deň 94

 N353

 353. Zákaz: Je zakázané spôsobovať si telesný pôžitok s akoukoľvek [ženou, s ktorou je pomer] zakázaný, aj inak než len súložou, napríklad bozkávaním, objímaním a podobne.

 Zdrojom tohto zákazu je výrok B-ží, nech je velebený: „Nik z vás sa nepriblíži k svojej pokrvnej príbuznej, aby odkryl jej nahotu.“ [1] Tým je myslené: nepríbliži sa k nej tak, že by blízkosť mohla viesť k súloži.

 Sifra hovorí: „Mohlo by sa zdať, že výraz „Aby odkryl jej nahotu” sa vzťahuje len na súlož. Odkiaľ vieme, že sa nesmie priblížiť [ani za účelom iného pôžitku]? Verš „K žene, keď je v odlúčenosti svojej nečistoty, sa nepriblížiš, aby si odkryl jej nahotu“ zakazuje súlož a blízkosť so ženou, ktorá menštruuje (nida). Odkiaľ vieme, že to isté platí pre všetky zakázané vzťahy? Z verša: „Nik z vás sa nepriblíži k svojej pokrvnej príbuznej.“ [2]“

 Ďalej sa tam píše: „Čo znamená: „Tí, čo by sa toho dopúšťali, budú odstránení spomedzi svojho ľudu“? [3] Verš hovorí: „Nik z vás sa nepriblíži.“ Mohlo by sa zdať, že odstránenie (karet) je trestom za akúkoľvek blízkosť. Verš preto dodáva: „Tí, čo by sa toho dopúšťali“ – teda nie tí, ktorí sa len priblížia.“ Že sú tieto ohavné činy zakázané je zdôraznené vo verši:  „Nekonajte nič z tých ohavných zvykov, ktoré sa páchali pred vami.“ [4]

 Avšak dva nasledujúce zákazy, to jest: „Podľa skutkov Egyptskej zeme, v ktorej ste bývali, nebudete robiť, ani podľa skutkov Kanaánskej zeme, do ktorej vás vovediem, nebudete robiť,“ [5] sa nevzťahujú len na „ohavené zvyklosti“ [a nie sú iba zdôraznením zákazu priblížiť sa], ale najmä na všetky zvrátenosti, ktoré sú uvedené v nasledujúcich veršoch. Tieto dva zákazy preto zahŕňajú všetky zakázané pomery, ale nakoľko zákaz nasledovania „skutkov Egyptskej zeme“ a „skutkov Kanaánskej zeme“ zahŕňa navyše aj iné nemravné činy a veci týkajúce sa poľnohospodárstva, chovu zvierat a spoločenského života, [Písmo] hneď nato vymenúva jednotlivé druhy zakázaných pomerov – tento druh, iný druh, a tak ďalej. Vyplýva to z verša na konci tohto odseku: „Všetky tieto ohavnosti páchali ľudia, ktorí bývali v tejto krajine pred vami, a tak sa krajina stala nečistou.“ [6]

 Sifra hovorí: „Mohlo by sa zdať, že [verš „Podľa skutkov... nebudete robiť“] zakazuje stavať budovy alebo vinice, aké majú [domorodí obyvatelia]. Písmo preto dodáva: „Nekonajte nič z tých ohavných zvykov“ – zákaz sa vzťahuje len na zvyky, ktorých sa držali oni aj ich predkovia.“ Je tam tiež vysvetlené: „Čo konali? Muž si zvykol brávať muža, žena ženu, a jedna žena sa zvykla vydávať za dvoch mužov.“ To všetko dokazuje, že zákazy dopúšťať sa „skutkov Egyptskej zeme“ a  „skutkov Kanaánskej zeme“ sú všeobecnej povahy, teda že zahŕňajú aj všetky zakázané druhy pomerov. Jednotlivé druhy zakázaných pomerov sú potom zvlášť vymenované vo veršoch.

 Podrobnosti tohto prikázania sú vysvetlené vo výklade k Mišne, v siedmej kapitole traktátu Sanhedrin. Je tam tiež spomenuté, že trestom za jeho porušenie sú rany bičom.

Je tiež dôležité si zapamätať, že dieťa počaté zo zväzku, ktorý je trestateľný odstránením (karet), sa nazýva mamzer. B-h nazval takéto dieťa mamzer bez ohľadu na to, či bol tento zväzok úmyselný alebo nie – s výnimkou dieťaťa, ktoré sa narodilo zo zväzku s menštruujúcou ženou (nida). V takom prípade sa dieťa nenazýva mamzer, ale ben nida. Toto je podrobne vysvetlené v štvrtej kapitole traktátu Jevamot. [7]

  P149

 149. Príkaz: Sú nám prikázané znaky behemot (domácich zvierat) a chajot (divých zvierat), to jest, že musia prežúvať a mať párne kopytá, a len vtedy ich možno jesť. Je nám prikázané preveriť, či tieto znaky majú.

 Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „To sú zvieratá, ktoré môžete jesť.“ [8]

 Sifra hovorí: „ „[Všetko z hoviad, čo má rozdelené kopyto, a síce to, čo má rozdvojené kopytá a prežúva,] budete jesť.“ [9] – tieto druhy možno jesť, nečisté druhy nemožno jesť.“ To znamená: zo zákona, že zviera s týmito znakmi možno jesť vyplýva, že zviera bez týchto znakov nemožno jesť. Už som vysvetlil zásadu, že zákaz,  ktorý vyplýva z príkazu, sa ráta ako príkaz. [10] Preto po odseku uvedenom vyššie Sifra pokračuje: „Z tohto sa dozvedáme príkaz, ale čo je zdrojom zákazu? Je to verš: „Avšak z prežúvavcov a z tých, čo majú rozdelené kopytá, nejedzte: Ťavu, [atď.]“, [11] tak ako je vysvetlené v časti týkajúcej sa zákazov. [12]

 To dokazuje, že výraz „Ktoré môžete jesť“ značí príkaz. Ako som už uviedol, prikázané je nám preveriť, či sú tieto znaky prítomné u každej behemachaja, a až potom ich smieme jesť. Ide o samostatné prikázanie.

 Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberajú traktáty Bechorot a Chulin. 


 

[1] Levitikus 18:6

[2] Levitikus 18:19

[3] Levitikus 18:29

[4] Levitikus 18:30

[5] Levitikus 18:3

[6] Levitikus 18:27

[7] Jevamot 49b

[8] Levitikus 11:2

[9] Levitikus 11:3

[10] Viď P38.

[11] Levitikus 11:4

[12] Viď N172.

 

Deň 90

 N348

 348. Zákaz: Je zakázané obcovať so zvieraťom, bez rozdielu, či so samcom alebo samicou.

 Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Nebudeš obcovať s nijakým zvieraťom.“ [1]

 Úmyselný priestupok je trestateľný ukameňovaním (s’kila). Ak nie je [previnilec] ukameňovaný [napríklad z dôvodu neprítomnosti svedkov], trestom je karet. Za nevedomý priestupok musí priniesť obeť za hriech (chatat).

 N349

 349. Zákaz: Ženám je zakázané umožniť zvieratám s nimi obcovať.

 Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží, nech je velebený: „Ani žena sa nepostaví pred zviera, aby sa s ním párila.“ [2]

 Tento zákaz je predmetom samostatného prikázania, odlišného od predchádzajúceho. Zákaz mužom obcovať so zvieratami by totiž nezahŕňal zákaz ženám nechať zvieratá obcovať s nimi, nebyť osobitného prikázania.

 V prvej kapitole traktátu Keritot vravia Mudrci: „V Tore je 36 prikázaní, ktorých porušenie je trestateľné karet.“ [3] Týchto 36 prikázaní aj vyratúvajú, a obcovanie so zvieraťom medzi ne zarátajú dvakrát, raz pre muža a raz pre ženu. [Dvakrát ho Mudrci zarátajú] aj napriek tomu, že vyratúvajú iba všeobecné triedy zákazov, ako sme vysvetlili v našom výklade. Tým pádom sa nám podarilo dokázať,  že ide o osobitné prikázanie. [4]

 Úmyselné porušenie tohto zákazu je trestateľné ukameňovaním (s’kila). Ak niet platných svedkov ale čin bol úmyselný, trestom je karet. Za nevedomý priestupok musí previnilec priniesť obeť za hriech (chatat).

 N350

 350. Zákaz: Mužovi je zakázané mať pomer s mužom.

 Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Nebudeš súložiť s mužom, ako sa súloží so ženou. Je to ohavnosť.“ [5] Ten istý zákaz je zopakovaný aj druhý krát: „Nebude modloslužobného smilníka medzi synmi Izraela.“ [6]

 Správne vysvetlenie tohto opakovania je: zdôrazňuje vážnosť zákazu, nestanovuje však osobitný zákaz nečinnému súložníkovi. Z výroku „Nebudeš súložiť“ sa totiž dozvedáme zákaz [obom,] činnému aj nečinnému súložníkovi. 

 V traktáte Sanhedrin je vysvetlené, že Rabi Jišmael vykladá verš „Nebude modloslužobného smilníka“ ako zákaz, vzťahujúci sa na nečinného súložníka. Preto ten, kto obcuje a nechá so sebou obcovať počas jedného ukrytia (he’elam echad), musí podľa Rabi Jišmaela priniesť dve obete za hriech. [7] Avšak Rabi Akiva vraví: „[Osobitný verš]  nie je nutný. Tora hovorí – Nebudeš súložiť (lo tiškav) s mužom. To sa dá čítať aj ako – Nenecháš so sebou súložiť (lo tišachev).“ [8] Podľa neho musí muž, ktorý obcuje s druhým a nechá druhého so sebou obcovať počas jedného ukrytia, priniesť len jednu obeť za hriech.  

 Zdôvodnenie je teda, že „lo tiškav“ a „lo tišachev“ sú jedno prikázanie, a verš „Nebude smilníka“ zdôrazňuje vážnosť  zákazu. Podobá sa to výroku „Nescudzoložíš,“ [9] ktorého obsahom je zákaz pomeru s vydatou ženou, rovnako ako „Nebudeš súložiť so ženou svojho blížneho.“ [10] Mnohé podobné prípady sme už vysvetlili v deviatej úvodnej zásade.   

 Úmyselné porušenie tohto zákazu je trestateľné ukameňovaním (s’kila). Ak niet platných svedkov ale čin bol úmyselný, trestom je karet. Za nevedomý priestupok musí previnilec priniesť obeť za hriech (chatat). 

 N351

 351. Zákaz: Mužovi je zakázané mať pomer so svojím otcom.

 Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Neodkryješ nahoty svojho otca.“ [11]

 Porušenie tohto zákazu je takisto trestateľné ukameňovaním (s’kila). Preto ten, kto má pomer so svojím otcom, je vinný z pomeru s mužom aj z pomeru s otcom.

 V traktáte Sanhedrin vykladajú tento verš doslovne: „Neodkryješ nahoty svojho otca – svojho skutočného otca,“ na čo sa ihneď pýtajú: „Veď tento čin už zakazuje verš: Nebudeš súložiť s mužom!“ Ponúkajú nasledujúci výklad: „[Z tohto verša] sa dozvedáme, že je vinný z dvoch priestupkov, tak, ako hovorí Rav Jehuda: Pohan, ktorý mal pomer so svojím otcom, je vinný z dvoch priestupkov.“ [12]

 Vysvetľujú tám: „Rozumie sa, že Rav Jehuda v skutočnosti hovoril o zákone tykajúcom sa žida, ktorý musí za nevedomý priestupok priniesť obeť za hriech (chatat). Výraz „pohan“ použil pre zjemnenie, [pretože nechcel spomenúť žida v súvislosti s takýmto činom].“ Preto musí ten, kto nevedome porušil zákon o pomere s otcom, priniesť dve obete za hriech, ako niekto, kto nevedome porušil dva zákony o zakázaných pomeroch. Tým sa [tento zákaz] líši od pomeru muža s mužom: vtedy stačí priniesť jednu obeť za hriech. 

 


 

[1] Levitikus 18:23

[2] Tamtiež

[3] 1. Kapitola, prvá Mišna

[4] Vo svojom výklade k Mišne komentuje Rambam zákaz pomeru so ženou a jej dcérou, ktorý sa radí medzi týchto 36 všeobecných tried zákazov. Napriek tomu, že pomer so ženou a  jej vnučkou, atď. je takisto zakázaný, Mišna spomína iba jeden všeobecný zakázu pomeru „s rodičmi a ich potomkami,“ ktorý sa tiež radí medzi týchto 36 tried zákazov. Na rozdiel od dvoch tu spomínaných zákazov, ktoré sa rátajú ako dve z 36.

[5] Levitikus 18:22

[6] Deuteronomium 23:18

[7] Jedno ukrytie (he’elam echad) je technický pojem. Označuje prípad, kedy je jedno prikázanie porušené viackrát za sebou, bez vedomia trestuhodnosti tohto činu. V takom prípade stačí priniesť jednu obeť za hriech.

[8] Keďže je Tora napísaná bez samohlások, ale iba spoluhláskami, obe znenia sú rovnako možné.

[9] N347 – Exodus 20:14, Deuteronomium 5:17

[10] Levitikus 18:20

[11] Levitikus 18:7

[12] Sanhedrin 54a

Deň 89

 N340

340. Zákaz: Je zakázané mať pomer so sestrou svojho otca.

 Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Neodkryješ nahotu sestry svojho otca.“ [1]

 Trestom za úmyselný priestupok je karet. Za nevedomý priestupok musí previnilec priniesť obeť za hriech (chatat).

 N341

341. Zákaz: Je zakázané mať pomer so sestrou svojej matky.

 Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží, nech je velebený: „Neodkryješ nahotu sestry svojej matky.“ [2]

 Trestom za úmyselné porušenie tohto prikázania je karet. Za nevedomý priestupok musí previnilec priniesť obeť za hriech (chatat).

 N342

342. Zákaz: Je zakázané mať pomer so ženou otcovho brata.

 Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Nepriblížiš sa k jeho manželke, je to tvoja teta.“ [3]

 Trestom za úmyselné porušenie tohto prikázania je karet. Za nevedomý priestupok musí previnilec priniesť obeť za hriech (chatat).

 N343

343. Zákaz: Je zakázané mať pomer so ženou svojho syna.

 Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Neodkryješ nahotu svojej nevesty.“ [4]

 Priestupok je trestateľný ukamenovaním (s’kila). Ak niet platných svedkov alebo o čine nik nevedel, trestom je karet, ak bol úmyselný. Za nevedomý priestupok musí previnilec priniesť obeť za hriech (chatat).

 N344

344. Zákaz: Je zakázané mať pomer s manželkou svojho brata.

 Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Neodkryješ nahotu ženy svojho brata.“ [5]

 Trestom za úmyselné porušenie tohto prikázania je karet. Za nevedomý priestupok musí previnilec priniesť obeť za hriech (chatat).

 N345

345. Zákaz: Je zakázané mať pomer so sestrou svojej manželky, pokým je manželka nažive.

 Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží, nech je velebný: „Nevezmeš si ženu k jej sestre.“ [6]

 Trestom za úmyselné porušenie tohto prikázania je karet. Za nevedomý priestupok musí previnilec priniesť obeť za hriech (chatat). 

 


 

[1] Levitikus 18:12

[2] Levitikus 18:13

[3] Levitikus 18:14

[4] Levitikus 18:15

[5] Levitikus 18:16

[6] Levitikus 18:18

 

Deň 88

 N336

336. Zákaz: Je zakázané mať pomer s vlastnou dcérou.

 Toto prikázanie nie je udané výslovne. Nikde sa, napríklad, nepíše: „Neodkryješ nahotu svojej dcéry“. [Písmo] zakazuje pomer s dcérou svojho syna a s dcérou svojej dcéry, hoci sú to iba vzdialené príbuzné. Tým skôr [je pomer] s dcérou [zakázaný, napriek tomu, že nie je udaný výslovne].

 V traktáte Jevamot je vysvetlené: „Zákaz [krvismilstva] s dcérou je odvodený, tak ako povedal Rava: Rabi Jicchak bar Abdimi mi povedal – všimni si [zhodnosť slov] hena (ony sú) a [zhodnosť slov] zima (hanebnosť).“ [1]

 Vysvetlenie je nasledovné. O krvismilstve s dcérou syna a dcérou dcéry sa píše: „Lebo ich nahota je (dosl. – ony sú, hena) tvoja vlastná nahota.“ [2] O zákaze pomeru so ženou a jej dcérou, s dcérou jej dcéry a s dcérou jej syna sa píše: „Sú (hena) tvojím vlastným telom, bola by to hanebnosť.“ [3] Tak ako je zakázané mať pomer so ženou a jej dcérou ak je zakázaný pomer s  dcérou jej syna a s dcérou jej dcéry, rovnako je zakázané mať pomer s vlastnou dcérou, keďže je zakázaný pomer s dcérou vlastného syna a s dcérou vlastnej dcéry.

 V súvislosti s trestom sa píše: „Muž, ktorý si vezme za manželku ženu a súčasne jej matku: je to hanebnosť (zima). On aj ony budú upálení.“ [4] Preto je trestom za pomer s matkou a s dcérou jej dcéry alebo s dcérou jej syna upálenie (s’refa), keďže aj o nich sa píše „zima“, [5] rovnako ako o matke a dcére.

 V traktáte Keritot je vysvetlené: „Neber princíp g’zera šava na ľahkú váhu, pretože [zákaz pomeru s] dcérou patrí k telu Tory, a aj napriek tomu nás ho verš neučí, a dozvedáme sa o ňom iba pomocou g’zera šava – všimni si [zhodnosť slov] hena a [zhodnosť slov] zima.“ [6]

 Dôkladne sa zamysli nad výberom slov Mudrcov: „verš nás ho neučí“, a nie „nenaučili sme sa ho“. [Zvolili tieto slová] pretože všetky takéto učenia sa k nám dostali cez Posla a sú súčasťou tradície, tak ako som objasnil v úvode svojho výkladu v Mišne Tora. [7] Písmo tento zákaz neudáva výslovne, pretože ho možno zistiť pomocou g’zera šava. Toto je účelom slov: „aj napriek tomu nás ho verš neučí, a dozvedáme sa o ňom iba pomocou g’zera šava“. A slová „patrí k telu Tory“ stačia [na to, aby nás upozornili, že patrí medzi 613 prikázaní.]

 Záverom predchádzajúceho je: kto poruší zákaz pomeru s [matkou a] dcérou alebo dcérou dcéry alebo dcérou syna je trestateľný upálením (s’refa). Ak bol priestupok úmyslený, ale nikto o ňom nevedel, alebo niet [platných] očitých svetkov, trestom je karet. Za neúmyslený priestupok je nutné priniesť obeť za hriech (chatat).

 N335

335. Zákaz: Je zakázané mať pomer s dcérou svojej dcéry.

 Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Neodkryješ nahotu dcéry svojho syna, ani dcéry svojej dcéry. Lebo ich nahota je tvoja vlastná nahota.“ [8]

 N337

337. Zákaz: Je zakázané mať pomer so ženou a s jej dcérou zároveň.

 Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Neodkryješ nahotu ženy a jej dcéry.“ [9]

 Ten, kto tento zákaz poruší v prítomnosti svedkov – jedna z žien mu je manželkou a s druhou má pomer – je trestateľný úpálením (s’refa), ak tak učiní úmyselne, popri treste karet. Ak bol priestupok neúmyslený, previnilec musí priniesť obeť za hriech (chatat).

 N338

338. Zákaz: Je zakázané mať pomer so ženou a s dcérou jej syna.

 Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Nevezmeš si dcéru jej syna.“ [10]

 Trestom za tento priestupok je tiež upálenie (s’refa) a karet, ak bol vykonaný úmyselne. Za neúmyselný priestupok musí previnilec priniesť obeť za hriech (chatat).

 N339

339. Zákaz: Je zakázané mať pomer so ženou a s dcérou jej dcéry.

 Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží, nech je velebený: „Nevezmeš si dcéru jej syna ani dcéru jej dcéry.“ [11]

 Trestom za úmyselný priestupok je upálenie (s’refa) a karet. Ak bol priestupok neúmyslený, previnilec musí priniesť obeť za hriech (chatat).  

 


 

[1] Znamená to, že tento zákaz nie je výslovne stanovený nikde v Písme. Odvádza sa z podobností slov v rôznych pasážach, pomocou metódy výkladu nazývanej g’zera šava.

[2] Levitikus 18:10

[3] Levitikus 18:17

[4] Levitikus 20:14. V skutočnosti je popravená iba druhá žena.

[5] Levitikus 18:17, viď vyššie.

[6] Keritot 5a

[7] T.j. cez Mojžiša. Ak by použili výraz „nenaučili sme sa ho,“ mohlo by to znamenať, že túto g’zera šava odvodili Mudrci sami.

[8] Levitikus 18:10

[9] Levitikus 18:17

[10] Tamtiež

[11] Tamtiež

 

 

Deň 87

N105

105. Zákaz: Je zakázané pridať kadidlo do múčnej obete za zblúdilú ženu (sota). [1]

Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží, nech je velebený: „Nenaleje na ňu olej, ani nepridá k nej kadidlo, lebo je to obeta žiarlivosti.“ [2]

Sifra hovorí: „Z tohto verša sa dozvedáme, že ak niekto pridá olej alebo kadidlo, porušuje zákaz. Rovnako ako pridanie oleja, aj pridanie kadidla je priestupok." Preto ktokoľvek poruší tento zákaz tiež obdrží rany bičom.

Mechilta hovorí: „Z verša „Nenaleje na ňu olej, ani nepridá k nej kadidlo“ sa dozvedáme, že ide o dva samostatné zákazy.“ [3]

N330

330. Zákaz: Je zakázané mať pomer s vlastnou matkou.

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Je to tvoja matka, neodkryješ jej nahotu.“ [4]

Trestom za porušenie tohto zákazu je karet. Ak boli pri čine prítomní svedkovia a porušenie zákazu bolo úmyselné, trestom je ukameňovanie (s‘kila). Ak bol priestupok neúmyslený, previnilec musí priniesť obeť za hriech (chatat).

N331

331. Zákaz: Je zakázané mať pomer s manželkou svojho otca [aj keď sa nejedná o vlastnú matku].

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Neodkryješ nahotu ženy svojho otca, je to nahota tvojho otca.“ [5]

Trestom za porušenie tohto zákazu je karet. Ak boli pri čine prítomní svedkovia a porušenie zákazu bolo úmyselné, trestom je ukameňovanie (s‘kila). Ak bol priestupok neúmyslený, previnilec musí priniesť obeť za hriech (chatat).

Je zrejmé, že ten, kto sa dopustí pomeru so svojou matkou, previní sa z dvoch priestupkov – z krvismilstva s matkou a z krvismilstva s manželkou svojho otca. To platí za otcovho života aj po jeho smrti, tak ako je vysvetlené v traktáte Sanhedrin. [6]

N332

332. Zákaz: Je zakázané mať pomer s vlastnou sestrou.

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Neodkryješ nahotu svojej sestry, dcéry tvojho otca alebo dcéry tvojej matky.“ [7]

Trestom za úmyselné porušenie tohto zákazu je karet. Ak bol priestupok neúmyslený, má previnilec povinnosť priniesť obeť za hriech (chatat).

N333

333. Zákaz: Je zakázané mať pomer s dcérou manželky svojho otca, ak je tiež sestrou. [8]

Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží, nech je velebený: „Neodkryješ nahotu dcéry ženy svojho otca, zrodenej z tvojho otca. Je to tvoja sestra.“ [9]

Tento zákaz vyčleňuje krvismilstvo s dcérou otcovej manželky ako samostatný priestupok. A dôkazom, že zákaz pomeru s dcérou otcovej manželky je samostatný prikázanie, je nasledovná skutočnosť: ak má niekto pomer so svojou sestrou, a jej matka je vydatá za jeho otca, [10] je vinný z dvoch priestupkov – z krvismilstva so sestrou a z krvismilstva s dcérou otcovej manželky. Podobá sa tomu, kto má pomer s vlastnou matkou. Ten je tiež vinný z dvoch priestupkov – z krvismilstva s matkou a z krvismilstva so ženou svojho otca, ako je vysvetlené vyššie.

Naši Mudrci túto myšlienku vysvetlili nasledovne, v druhej kapitole traktátu Jevamot: „Mudrci učili: Ten, kto má pomer so sestrou, dcérou otcovej manželky, je vinný z krvismilstva s vlastnou sestrou, ako aj z krvismilstva s dcérou otcovej manželky. Rabi Josi, syn Rabi Jehudu povedal: Je vinný len z krvismilstva s vlastnou sestrou." [11] Ako dospeli Mudrci ku svojmu záveru? Vravia, preskúmajme [verše]: Bolo už napísané „Neodkryješ nahotu svojej sestry, dcéry tvojho otca“. Na čo slúži verš „Neodkryješ nahotu dcéry ženy svojho otca, zrodenej z tvojho otca“? Z neho sa dozvedáme, že je vinný za pomer s vlastnou sestrou aj za pomer s dcérou otcovej manželky.

Trestom za úmyselné porušenie tohto zákazu – za pomer so sestrou, dcérou otcovej manželky – je výlučne karet. Ak bol priestupok neúmyslený, previnilec musí priniesť obeť za hriech (chatat).

N334

334. Zákaz: Je zakázané mať pomer s dcérou svojho syna.

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: " Neodkryješ nahotu dcéry svojho syna." [12]

 


 

[1] Ide o ženu, ktorú manžel podozrieva z nevery.

[2] Numeri 5:15

[3] Rambam cituje Sifru a Mechiltu aby poukázal na to, že tieto dva zákazy sa považujú za dve samostatné prikázania.

[4] Levitikus 18:7

[5] Levitikus 18:8

[6] Sanhedrin 54a

[7] Levitikus 18:9

[8] Toto vylučuje nevlastnú sestru, ktorá má aj iného otca. Takáto žena nie je príbuzná a preto je povolené mať s ňou vzťah.

[9] Levitikus 18:11

[10] Toto, napríklad, vylučuje prípad, ak sa narodila z mimomanželského pomeru.

[11] Sanhedrin 22b

[12] Levitikus 18:10

 

Deň 86

P223

223. Príkaz: Je nám prikázaný zákon ohľadom zblúdilej ženy (sota). [1]

Zdrojom tohto prikázania výrok B-ží, nech je velebený: „Keby žena niektorého muža zblúdila a bola mu neverná.“ [2]

Podrobnosti tohto prikázania – spôsob, akým jej je dané napiť [z vody, pomocou ktorej sa zisťuje jej vina alebo nevina], spôsob, akým je za ňu prinesená obeť, a tiež iné podmienky, ktoré sa jej týkajú – sa nachádzajú v stati venovej tejto otázke, teda v traktáte Sota.

N104

104. Zákaz: Je zakázané zamiešať olej do obete za zblúdilú ženu.

Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží, nech je velebený: „Nech muž privedie svoju ženu ku kňazovi a prinesie za ňu obetu jednej desatiny efy jačmennej múky. Nenaleje na ňu olej.“ [3]

Pridanie oleja do tejto obete je trestateľné bičovaním.


[1] Pojem „zblúdilá žena“ odkazuje na prípad manželky podozrivej z nevery, ktorú manžel varuje, aby nestrávila čas v súkromí s tušeným cudzoložníkom, a ona tak aj napriek tomu urobí.

[2] Numeri 5:12

[3] Numeri 5:15

 

Deň 85

P220

220. Príkaz: Je nám prikázaný zákon ohľadom zvodcu. [1]

 Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží, nech je velebený: „Ak niekto zvedie pannu, ktorá ešte nie je zasnúbená, a súloží s ňou, zaplatí cenu a vezme si ju za ženu.“ [2]

Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá 3. a 4. kapitola traktátu Ketubot.

 
P218

218. Príkaz: Je prikázané, aby si násilník vzal ženu, ktorú znásilnil. [3]

 Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží, nech je velebený: „Bude mu ženou, lebo ju zneuctil. Nesmie ju nikdy prepustiť.“ [4]

 V traktáte Makot je vysvetlené, že zákaz násilníkovi rozviesť sa s [touto ženou], teda „Nesmie ju nikdy prepustiť“, je zákaz, ktorému predchádza príkaz. [Mudrci] sa vyjadrili nasledovne: „Prečo [násilník, ktorý sa zosobášil, rozviedol a znovu zosobášil so svojou obeťou neobdrží rany bičom]? Pretože je to zákaz, ktorému predchádza príkaz.“ Z toho vyplýva, že „Bude mu ženou“ je príkaz. [5]

 Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá 3. a 4. kapitola traktátu Ketubot.

  N358

358. Zákaz: Je zakázane, aby sa násilník rozviedol so ženou, ktorú znásilnil.

 Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Bude mu ženou, lebo ju zneuctil. Nesmie ju nikdy prepustiť.“ [6]

 Tento zákaz nadväzuje na príkaz „Bude mu ženou“. V traktáte Makot je objasené, že sa jedná o zákaz, ktorému predchádza príkaz. Tiež je tam vysvetlené: „Násilník, ktorý sa rozvedie so ženou – ak je Izrael (všedný občan), vezme si ju znovu a neobdrží rany bičom. Ak je Kohen (kňaz), obdrží rany bičom a nevezme si ju znovu.” [7]

 Je treba si uvedomiť, že aj Izrael obdrží rany bičom, ak sa rozvedie so znásilnenou a nemôže vykonať nápravu [t.j. znova si ju vziať] – v prípade, že medzičasom zomrela, alebo sa vydala za iného muža. To zodpovedá zásade: “Ak vykonal [nápravu, nebude potrestaný], ak nevykonal [nápravu, bude potrestaný].”

 Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá 3. a 4. kapitola traktátu Ketubot.

P219

219. Príkaz: Je nám prikázaný zákon ohľadom strojcu zlej povesti [t.j. novomanžela, ktorý krivo obviní svoju nevestu z toho, že mala pomer medzi zásnubami (kidušin) a svadbou (n‘suin)] – obdrží rany bičom a zostane zosobášený, pretože je mu rovnako [ako násilníkovi] prikázané: „Ona zostane jeho ženou a nesmie ju nikdy prepustiť.“ [8]

V traktáte Makot je vysvetlené, že, tak ako v prípade násilníka, sa jedná o „zákaz, ktorému predchádza príkaz“.

 Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá 3. a 4. kapitola traktátu Ketubot.

 N359

359. Zákaz: Je zakázané, aby sa strojca zlej povesti rozviedol so svojou ženou.

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Ona zostane jeho ženou a nesmie ju nikdy prepustiť.“ [9]

 Ak sa s ňou rozvedie, vzťahujú sa naňho rovnaké zákony ako na nasilníka, tak ako je vysvetlené v traktáte Makot. [10]

 Podrobnosti tohto prikázania sú objasnené v traktáte Makot, ako aj v 3. a 4. kapitole traktátu Ketubot. 


[1] Jedná sa tu o zvodcu slobodnej ženy. V prípade pomeru medzi mužom a vydatou ženou ide o cudzoložstvo.

[2] Exodus 22:15. Žena musí so sobášom súhlasiť.

[3] Rovnako ako v prípade zvodcu musí žena so sobášom súhlasiť a násilník je povinný zaplatiť pokutu.

[4] Deuteronomium 22:29

[5] Makot 15a.

[6] Deuteronomium 22:29

[7] Makot 15a. Kňazi majú totiž zakázané sobášiť sa s rozvedenými ženami.

[8] Deuteronomium 22:19

[9] Tamtiež

[10] Makot 15a

Deň 84

N357

357. Zákaz: Všetkým ostatným mužom [okrem preživšieho brata, tzv. javam] je zakázané mať pomer s ovdovenou švagrinou (jevama) pokým sa na ňu vzťahuje zákon švagrovskej povinnosti. [1]

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Žena zomrelého sa nevydá mimo [rodiny], za cudzieho muža.“ [1]

V prípade priestupku sú obaja, muž aj žena, trestateľní bičovaním.

Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá traktát Jevamot.


 [1] To znamená, pokým nebola oslobodená z tejto povinnosti obradom chalica.

[2] Deuteronomium 25:5

Deň 83

P217

217. Príkaz: Je prikázané, aby vdova bezdetného muža vykonala svojmu švagrovi obrad chalica (vyzutie), pokiaľ si ju nechce vziať. [1]  

Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží, nech je velebený: „Vtedy pristúpi k nemu jeho švagriná a zobuje mu obuv z nohy.“ [2]     

Podrobnosti tohto prikázania sú objasnené v stati, ktorá sa venuje zvlásť tejto otázke, čiže v traktáte Jevamot. 

Už je vám známe pravidlo ustanovené [Mudrcmi]: „Splnenie prikázania švagrovskej povinnosti (jibum) má prednosť pred obradom vyzutia (chalica).“ [3] Z tohto dôvodu nazvali túto stať Jevamot [t.j. ovdovené švagriné], hoci sú v nej obsiahnuté rovnako zákony tykajúce sa švargrovskej povinnosti, ako aj zákony obradu vyzutia. 

 


 

[1] Aj keď si muž odmieta vziať vdovu po svojom bezdetnom bratovi z prikázania švagrovskej povinnosti, žene nie je dovolené vydať sa pokým nebol vykonaný obrad chalica. Postup obradu je nasledovný: muž si najprv na pravú nohu nazuje topánku vyrobenú len pre tento účel, žena mu ju potom vyzuje, napľuje na zem a urobí ústne vyhlásenie.

[2] Deuteronomium 25:9

[3] Bechorot 1:7

Deň 82

P216 

216. Príkaz: Mužovi je prikázané vziať si manželku [t.j. vdovu] svojho brata, ak [brat] zomrel bezdetný. [1]   

Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží, nech je velebený: „Jej švagor nech vojde k nej a vezme si ju za ženu zo švagrovskej povinnosti (jibum).“ [2] 

Podrobnosti tohto prikázania sú objasnené v stati, ktorá sa venuje zvlásť tejto otázke, čiže v traktáte Jevamot. 

 


 

[1] Dôvod, ktorý Tora pre toto prikázanie udáva je: „Aby jeho meno [t.j. meno zosnulého brata] nebolo vymazané z Izraela." – Deuteronomium 25:6

[2] Deuteronomium 25:5

Dni 80, 81 a 82

N356 

356. Zákaz: Mužovi je zakázané znovu si vziať ženu, s ktorou sa rozviedol, ak sa medzičasom vydala za iného muža. [1] 

Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží, nech je velebený: „Ak zomrie tento druhý muž, ktorý si ju vzal za ženu, jej prvý manžel, ktorý ju poslal preč, nesmie si ju znovu vziať za ženu.“ [2] 

Porušenie tohto zákazu je trestateľné bičovaním. 

Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá traktát Jevamot. 

 


 

[1] Aj v prípade, že jej druhý manžel zomrel alebo sa s ňou rozviedol.

[2] Deuteronomium 24:3-4

Deň 78 a deň 79

P222

222. Príkaz: Pokiaľ sa chceme rozviesť, je nám prikázané tak učiniť iba písomnou listinou (get).

Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží, nech je velebený: „Napíše jej rozvodný list, dá jej ho do ruky.“ [1]

Podrobnosti tohto prikázania – zákony rozvodu – sú objasnené v stati, ktorá sa venuje zvlásť tejto otázke, čiže v traktáte Gitin.

 


 

[1] Deuteronomium 24:1

Deň 76 a deň 77

P212

212. Príkaz: Je nám prikázané byť plodní a rozmnožiť sa s úmyslom zachovať druh.Toto prikázanie je známe ako „pirja verivja“ (plodnosť a rozmnoženie).

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Buďte plodní a rozmnožte sa.“ [1]

Mudrci vysvetlili, že v noci sobášu s pannou je ženích oslobodený od povinnosti recitovať Šema. Zdôvodnili to tým, že sa vtedy už zaoberá plnením iného prikázania [totiž „Buďte plodní a rozmnožte sa“]. [2]

Podrobnosti tohto prikázania a povinnosti, ktoré z neho vyplývajú, sú vysvetlené v šiestej kapitole traktátu Jevamot.

Ženy týmto príkazaním nie sú viazané, ako výslovne povedali Mudrci: „Byť plodný a rozmnožiť sa je prikázané mužovi, nie žene.“ [3]


[1] Genezis 1:28 (viď aj Genezis 9:7)

[2] Berachot 16a

[3] Jevamot 65b

Deň 74 a deň 75

N262

262. Zákaz: Mužovi je zakázané trápiť manželku, ktorú kúpil ako slúžku. Keď vravím „trápiť“, myslím tým ukracovať ju o stravu, odev alebo práva manželského spolužitia, s úmyslom spôsobiť jej muky.

Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží, nech je velebený: „Ak si on sám vezme inú ženu, neukráti tú prvú v strave, odeve ani v manželských právach.“ [1]

Tento zákaz sa tiež vzťahuje na kohokoľvek, kto má za manželku židovskú ženu. Má zakázané ju ukracovať o akúkoľvek z troch spomenutých vecí s úmyslom ublížiť jej a spôsobovať trápenie.

Zdrojom tohto [širšieho] zákazu je výrok B-ží, nech je velebený, o židovskej slúžke [ktorú si jej majiteľ vezme za ženu], ktorej nemožno odoprieť stravu, odev ani manželské práva: „Bude s ňou zaobchádzať podľa zvyku platného pre dcéry [Izraela]“. [2] Z tohto sa dozvedáme, že vhodné zaobchádzanie s vlastnou manželkou zahŕňa aj zákaz odoprieť jej stravu, odev alebo práva manželského spolužitia.

Naši Mudrci vysvetlili v Mechilta: „Čomu nás tento verš [„Bude s ňou zaobchádzať podľa zvyku platného pre dcéry [Izraela]“] učí [v súvislosti so správaním k židovskej slúžke]? Zdá sa, že nás niečomu učí, ale v skutočnosti sa dozvedáme niečo o ňom.” [3]

Tiež tam vysvetlili: „Š’era – to znamená strava; K’suta – to znamená odev; Onata – to znamená manželské spolužitie.“


[1] Exodus 21:10

[2] Exodus 21:9

[3] Keďže nám verš prikazuje správať sa k slúžke rovnako ako k manželke, zdalo by sa, že vieme niečo o zaobchádzaní so zvyčajnou manželkou čo ešte nevieme o zaobchádzaní so slúžkou-manželkou. Opak je pravdou: z verša 21:10 sa dozvedáme, že je zakázané ukracovať slúžku o stravu, odev alebo manželské práva. Z toho, že verš 21:9 prikazuje správať sa k slúžke rovnako ako k manželke, sa dozvedáme, že to isté platí aj pre zvyčajnú manželku.

Looking for older posts? See the sidebar for the Archive.