Dva chasidské príbehy pre Chanuku:
I. "Rebbe, čo to znamená byť chasid?” Tak kládol otázku jeden prívrženec piateho ľubavičského rabína, Rabi Šolom DovBer.
Odpoveď znela: "Chasid je ten, čo zapaľuje lampy. (“Chasid je lampár.”)
Chodí po uliciach a na konci tyče roznáša plameň. Uvedomuje si, že plameň mu nepatrí. Chodí a zapaľuje jednu lampu za druhou."
Spýtal sa ďalej: "Čo ak sa tá lampa nachádza v púšti?"
"Tak človek musí zájsť aj tam a zapáliť ju," povedal rebbe.
Chasid pokračoval: "Čo ak sa tá lampa nachádza na mori?"
"Vtedy sa musí človek vyzliecť a hodiť sa do mora, aby lampu zapálil aj tam."
"Takže toto znamená byť chasid?" spýtal sa rabín Yosef Juzik.
Rebbe sa dlhšie zamyslel a odpovedal: "To znamená byť chasid."
"Ale rebbe, ja žiadne lampy nevidím!"
Rebbe odpovedal: “To preto, že nie si lampár.”
* * * * * *
II. Reb Yakov Yitzchak bol oslavovaný tzadik (spravodlivý človek) z Lublinu. Volali ho "choze" (jasnovidec), pretože bol schopný vidieť veci, ktoré iní nemohli.
Ako je to možné, pýtate sa? V príbehu Stvorenia sa hovorí, že v prvý deň stvoril B-h svetlo. Napriek tomu je napísané, že na štvrtý deň stvoril B-h slnko a mesiac. Čo to bolo potom za svetlo, ktoré bolo stvorené v prvý deň? Tradícia vysvetľuje, že toto bolo veľmi zvláštne svetlo, s ktorým človek mohol vidieť z jedného konca sveta na druhý. Ale potom B-h videl, že svet nie je hodný takéhoto mocného svetla. Takže toto svetlo skryl. A kde to skryl? V Tóre. A tak sa učíme, že tí, ktorí študujú Tóru s maximálnou koncentráciou, majú prístup k tomuto svetlu. A to je to svetlo, ktoré im umožňuje vidieť veci, ktoré iní nemôžu.
A tak to bolo aj s Chozéom z Lublinu.
Raz, skupina jeho nasledovníkov, chasidov, cestovala do Lublinu, aby navštívila ich Rebbeho. Istý človek ich požiadal, aby mu zaniesli jeho kvittel Chozemu. (Kvittel je totiž lístok, na ktorom človek prosí o požehnanie.) Problémom bolo, že tento človek nebol obyčajným človekom. Vedelo sa o ňom, že je informátor. Chasidi mali rozpaky, keď brali kvittel od takejto osoby pre ich rebbeho, ale nakoniec sa rozhodli, že nemajú právo toto odmietnuť.
Keď Choze čítal kvittel tohoto informátora, jeho tvár sa rozsvietila a zvolal: "Taký úžasný tzadik! Rozsvecuje všetky svety!” Toto bolo ohromným prekvapením pre každého, kto to počul.
Nasledujúci deň sa chasidi vrátili. Videli, ako si Choze všimol tento istý kvittel. Napriek tomu tentokrát ho zhodil zvolajúc: "Kto sem priniesol tu nečistotu ?!”
Chasidi požiadali ich rebbeho, chozeho, aby vysvetlil túto zmenu v postoji. Choze vysvetlil, že predchádzajúci večer, v čase, keď čítal tento kvittel, sa stalo, že v tej istej chvíli tento informátor rozsvecoval svoju chanukovú menoru. Hoci vo všeobecnosti bol tento človek bezcharakterný, bola sila svetiel menory napriek tomu taká veľká, že počas tejto doby sa tento človek premenil a dostal zvláštnu auru.
Z tohto príbehu vidíme akú moc má micva. Predovšetkým však moc plameňov menory. Všetky micvy majú moc zmeniť nás. Chanukové svetlá však majú zvláštnu silu, nato aby osvetlili temnotu. Ako temnotu vonku, tak aj temnotu vo vnútri.
Rabín Baruch Myers