Sefer Ha-Micvot

N262

262. Zákaz: Mužovi je zakázané trápiť manželku, ktorú kúpil ako slúžku. Keď vravím „trápiť“, myslím tým ukracovať ju o stravu, odev alebo práva manželského spolužitia, s úmyslom spôsobiť jej muky.

Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží, nech je velebený: „Ak si on sám vezme inú ženu, neukráti tú prvú v strave, odeve ani v manželských právach.“ [1]

Tento zákaz sa tiež vzťahuje na kohokoľvek, kto má za manželku židovskú ženu. Má zakázané ju ukracovať o akúkoľvek z troch spomenutých vecí s úmyslom ublížiť jej a spôsobovať trápenie.

Zdrojom tohto [širšieho] zákazu je výrok B-ží, nech je velebený, o židovskej slúžke [ktorú si jej majiteľ vezme za ženu], ktorej nemožno odoprieť stravu, odev ani manželské práva: „Bude s ňou zaobchádzať podľa zvyku platného pre dcéry [Izraela]“. [2] Z tohto sa dozvedáme, že vhodné zaobchádzanie s vlastnou manželkou zahŕňa aj zákaz odoprieť jej stravu, odev alebo práva manželského spolužitia.

Naši Mudrci vysvetlili v Mechilta: „Čomu nás tento verš [„Bude s ňou zaobchádzať podľa zvyku platného pre dcéry [Izraela]“] učí [v súvislosti so správaním k židovskej slúžke]? Zdá sa, že nás niečomu učí, ale v skutočnosti sa dozvedáme niečo o ňom.” [3]

Tiež tam vysvetlili: „Š’era – to znamená strava; K’suta – to znamená odev; Onata – to znamená manželské spolužitie.“

[1] Exodus 21:10

[2] Exodus 21:9

[3] Keďže nám verš prikazuje správať sa k slúžke rovnako ako k manželke, zdalo by sa, že vieme niečo o zaobchádzaní so zvyčajnou manželkou čo ešte nevieme o zaobchádzaní so slúžkou-manželkou. Opak je pravdou: z verša 21:10 sa dozvedáme, že je zakázané ukracovať slúžku o stravu, odev alebo manželské práva. Z toho, že verš 21:9 prikazuje správať sa k slúžke rovnako ako k manželke, sa dozvedáme, že to isté platí aj pre zvyčajnú manželku.

N355

355. Zákaz: Je nám zakázané mať pohlavný styk  zo ženou bez právoplatného uzavretia manželstva (kidušin), sprevádzaného odovzdaním svadobnej zmluvy (ketuba).

 Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží (nech je velebený): „Nebude smilnica z dcér Izraela.“ [1] 

Tento istý zákaz je vyjadrený inými slovami v Jeho výroku: „Nepoškvrníš svojej dcéry tým, že by si ju oddal smilstvu.“ [2] 

Sifra vysvetľuje: „Nepoškvrníš svojej dcéry: To sa vzťahuje na otca, ktorý svoju dcéru vydá na súlož bez úmyslu uzavrieť manželstvo, ako aj na ženu, ktorá sa sama oddá súloži bez úmyslu uzavrieť manželstvo.“ 

Dovoľte mi vysvetliť, prečo je tento zákaz zopakovaný práve týmito slovami a čo dodatočné je v nich obsiahnuté. Sme už oboznámení s Jeho predpisom (nech je velebený), že muž, ktorý mal styk s pannou, nie je potrestaný, či už ju znásilnil alebo zviedol. Je však povinný uhradiť náležitú sumu a vziať si ju za ženu, ako je vysvetlené v Písme. [3] 

Mohlo by sa nám zdať, keďže sa predsalen jedná o peniaze, že sa v tomto prípade postupuje rovnako ako v akomkoľvek inom prípade tykajúcom sa peňazí: tak ako je človeku dovolené darovať svoje prostriedky komukoľvek chce alebo kohokoľvek oslobodiť od záväzku za nezaplatený dlh, rovnako je otcovi dovolené povoliť inému mužovi styk s jeho nevydatou dcérou bez nároku na zaplatenie. Mohol by si myslieť, že sa tým vzdáva svojho nároku na päťdesiat šekelov [ktoré musí zvodca zaplatiť], alebo dokonca, že je mu dovolené vydať svoju dcéru mužovi za peniaze [bez uzavretia manželstva]. 

Práve toto vylučuje verš „Nepoškvrníš svojej dcéry tým, že by si ju oddal smilstvu,“ pretože peňažná pokuta je predpísaná len v prípade, že sa zvedenie alebo znásilnenie už udialo. Ale robiť niečo také [mimo sňatku] je každopádne zakázané, aj keby obaja dotyční súhlasili. 

A [Tora] nám prezradila aj odôvodnenie tohto [zákazu]: „[Nepoškvrníš svojej dcéry tým, že by si ju oddal smilstvu,] aby nesmilnila zem a bola by zem plná mrzkosti.“ Zvedenia a znásilnenia sa síce dejú len zriedkavo, ale keby bolo takéto správanie [t.j. styk mimo manželstva za súhlasu oboch dotyčných] povolené zákonom, rozmnožilo by sa a rozšírilo. 

Je to nádherné a vhodné vysvetlenie tohto verša, a je taktiež v súlade s učeniami našich Mudrcov a s predpismi Tory.  

Porušenie tohto zákazu je trestateľné bičovaním. 

Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberajú traktáty Ketubot a Kidušin.                                                                                                                                

[1] Deuteronomium 23:18

[2] Levitikus 19:29

[3] Exodus 22:15, Deuteronomium 22:28

 P213

213. Príkaz: Je nám prikázané, aby si muž vzal ženu za manželku [iba] po vopred vykonanom zaväzujúcom obrade, a to buď darovaním majetku [postačujúcej hodnoty], odovzdaním listiny o uzavretí manželstva, alebo pohlavným stykom [s úmyslom uzavretia manželstva]. Toto je prikázanie kidušin.

 Písmo naznačuje [tri vyššie uvedené spôsoby uzavretia záväzného manželského vzťahu] nasledovne: „Keď si muž vezme ženu a žije s ňou ako manžel“ – to znamená, že si muž môže ženu vziať prostredníctvom pohlavného styku. [1]

 Z verša „A ona vyjdúc z jeho domu pôjde a vydá sa za iného muža“ sa dozvedáme, že tak, ako sa jej odchod [od prvého manžela] deje prostredníctvom listiny [podľa predchádzajúceho verša], rovnako sa môže prostredníctvom listiny aj vydať. [2]

 To, že muž môže ženu nadobudnúť prostredníctvom peňazí sa dozvedáme z Jeho slov v súvislosti so [zákonom o oslobodení] židovskej slúžky: „Vyjde darmo, bez peňazí.“ [3] Talmud vysvetľuje: „Tento pán síce žiadne peniaze nedostane [keď slúžka odchádza spod jeho právomoci], ale je iný pán, ktorý predsa peniaze dostane. Kto je to? Jej otec [ktorý dostane peniaze pri jej vydaji].

 Avšak Tora ako právoplatný spôsob uzavretia manželstva (kidušin) stanovuje pohlavný styk, tak ako je vysvetlené na mnohých miestach v traktátoch Ketubot, Kidušin a Nida. Všetky náležitosti tohto prikázania boli podrobne vysvetlené v traktáte, ktorý sa venuje iba tejto veci, t.j. Kidušin. 

 Mudrci jasne povedali, že uzavretie manželstva prostredníctvom pohlavného styku je Biblické nariadenie. Je teda zrejmé, že prikázanie o uzavretí manželstva sa radí medzi celkový počet prikázaní Tory.  

[1] Deuteronomium 24:1

[2] Deuteronomium 24:2. Tento verš dáva do súvislosti rozvod a sobáš. Predchádzajúci verš znie: „Keď si muž vezme ženu a žije s ňou ako manžel, ale potom nenájde milosť v jeho očiach, lebo nájde na nej niečo hanlivé; napíše jej teda rozvodný list, dá jej ho do ruky a pošle ju preč zo svojho domu.“

[3] Exodus 21:11

P59

59. Príkaz: Je nám prikázané trúbiť na trúbu keď prinášame príležitostné obete v Svätom chráme. [1]

 Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Na trúbach budete trúbiť aj v dňoch radosti, na ustanovené slávnosti, a na začiatku mesiacov pri spaľovaných obetách aj pri obetách spoločenstva.“ [2]

 K tomuto naši Mudrci podotkli, že [na rozdiel od sviatku Roš HaŠana, v pôstny deň musí trúba znieť dlhšie než šofar (roh), pretože] „hlavné prikázanie tohto dňa je trúbiť na trúbu.“ [3]

 Podrobnosti tohto prikázania sú vysvetlené v Sifre, v trakáte Roš HaŠana, a v traktáte Taanit. [4]

Keďže je nám takisto prikázané trúbiť keď voláme na Hospodina (nech je velebený) v časoch súženia a tiesne, verš hovorí: „Keď budete vo svojej krajine a vytiahnete do boja proti nepriateľovi, ktorý vás bude utláčať, zatrúbite na týchto trúbach trhane. Tak prídete na pamäť pred Hospodinom, vaším B-hom, a budete zachránení pred svojimi nepriateľmi.“ [5] 

[1] T.j. obete prinášané na sviatky a Roš Chodeš. Viď Hilchot K’lei HaMikdaš 3:5

[2] Numeri 10:10

[3] Roš HaŠana, Kapitola 3, Mišna 4 (26b). Je možné, že účelom tejto citácie je poukázať na výraz „hlavné prikázanie" (micvat hajom), ktorý má značiť, že trúbelie na trúbu je jedným zo 613 prikázaní. Hoci sa táto pasáž týka trúbenia na pôstne dni, je patričná, pretože Rambam považuje trúbenie v oboch prípadoch za vychádzajúce z jedného prikázania.

[4] Sifre paršat B’haalotecha, Roš HaŠana: viď vyššie, Taanit 15a

[5] Numeri 10:9

 P59

59. micva je, že je nám prikázané, aby sme trúbili keď prinášame pravidelnú obetu [1] v svätom chráme.

Zdrojom tohto prikázania je B-žie vyhlásenie [2] "Na trúbach budete trúbiť aj v dňoch radosti, na ustanovené slávnosti, na začiatku mesiacov pri spaľovaných obetách i pri obetách spoločenstva."

Mudrci povedali výslovne  [3], že ”v pôstny deň, zvuk trúby musí trvať dlhšie ako zvuk šofaru  [4] pretože "hlavná micva tohto dňa je trúba"  [5]

Podrobnosti tohoto prikázania sú vysvetlené v Sifre [6], v trakáte Roš Hašana [7], a v traktáte Taanit  [8].

Pretože je nám tiež prikázané, aby sme trúbili keď voláme Hospodina (nech je velebený) v čase súženia a tiesne, verš [9] hovorí: "Keď už budete vo svojej krajine a vytiahnete do boja proti nepriateľovi, ktorý vás bude utláčať, zatrúbite na týchto trúbach na poplach. Vtedy si Hospodin, váš B-h, spomenie na vás a budete zachránení pred nepriateľmi."

[1] Tj. tie, ktoré sú obetované na sviatky a Roš Chodeš. Pozri Hilchot Klei Hamikdosh 3:5.

[2] Numery 10:10.

[3] Traktát Roš Hašana, Kapitola 3, Mišna 4 (26b).

[4] Na rozdiel od Roš hašana, kedy shofar trvá dlhšie.

[4] Možno Rambam cituje túto pasáž aby poukázal, že výraz "hlavná micva" (micva hajom) naznačuje, že trúbelie na trúbu je jednou z 613 miciev. Aj keď táto pasáž sa týka trúbenia na pôstny deň, môže byť použitá, pretože Rambam ju počíta ako jednu a tú istú micvu.

[6] Parša Behaalotecha

[7] Pozri poznámku vyššie

[8] 15a

[9] Numery 10:9

P153 

153. Príkaz: B-h (nech je velebený) nám prikázal počítať mesiace a roky. [1] Toto je prikázanie Kiduš HaChodeš (svätenie mesiacov).

Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží (nech je velebený): „[A Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi v Egyptskej zemi:] Tento mesiac [t.j. Nisan] vám bude začiatkom mesiacov.“ [2]

K tomuto prikázaniu Mudrci povedali: „Toto svedectvo je dané vám (lachem).“ [3] To znamená: toto prikázanie neprislúcha jednotlivcom, ako napríklad Šabat, kedy každý počíta šesť dní osobitne a odpočíva na siedmy. V tomto prípade by to znamenalo, že by každý mal svoj Roš Chodeš [prvý deň mesiaca] v deň keď zazrie nový mesiac, alebo že by smel použiť Tórou schválené výpočty a sám určiť Roš Chodeš, alebo že by smel sám odhadnúť, či úroda ešte nedozrie [na Pesach] [4], alebo zvážiť akýkoľvek iný činiteľ [5] nutný pre stanovenie [kalendára] - a potom sám [určil priestupný rok a] pridal kalendárny mesiac!

V skutočnosti smie toto prikázanie vykonať iba Bet Din HaGadol (Najvyšší súd), a to iba v Izraelskej zemi. [6] Vzhľadom na to, že v súčasnosti už Bet Din HaGadol nejestvuje, mesiace už na základe svedectva neurčujeme, rovnako ako neprinášame obete pretože niet Svätého chrámu.

Poblúdenci, známi tu na východe [t.j. v Egypte] ako Karaiti, sa v tejto zásade mýlia. [7] Ba dokonca nie všetci rabíni ju pochopili, a preto spolu s nimi tápajú v hlbokej tme. [8]

Je treba si uvedomiť, že výpočty, ktoré dnes používame pri zisťovaní [9] dátumov Roš Chodeš a sviatkov možno vykonať len v Izraelskej zemi. Len v prípade krajnej núdze, keď v Izraelskej zemi niet jediného mudrca a keď bol Bet Din mimo Izraela predtým vysvätený v Izraeli, je prípustné vyhlásiť priestupný rok alebo stanoviť Roš Chodeš mimo Izraelskej zeme – tak ako zaznamenáva Gemara, že urobil Rabi Akiva. [10] Ide ale o veľmi výnimočné opatrenie a je všeobecne známe, že vo väčšine prípadov boli výpočty vykonané iba v Izraelskej zemi. Im [t.j. mudrcom Izraelskej zeme] prináleží stanovovať mesiace a vyhlasovať priestupné roky, pomocou stanovených postupov na spoločnom zhromaždení.

Medzi piliere našej viery patrí veľmi dôležitá zásada, ktorej ale porozumejú a ktorú si plne uvedomia len tí, čo sa oddajú hlbokej úvahe. Znie nasledovne: to, že mimo Izraelskej zeme používame vlastné postupy pri výpočtoch a že vyhlasujeme, že „Tento deň je prvý deň mesiaca“ a „Tento deň je sviatok“ v žiadnom prípade neznamená, že by sme my tieto dni stanovovali na základe našich výpočtov. Naopak, robíme to preto, že Bet Din v Izraelskej zemi už vopred tieto dni stanovil ako sviatok alebo Roš Chodeš. Deň sa stáva sviatkom alebo Roš Chodeš prostredníctvom ich vyhlásenia: „Dnes je Roš Chodeš“ alebo „Dnes je sviatok,“ bez ohľadu na to, či tak urobili na základe výpočtov alebo očitého svedectva.

Toto [t.j., že Bet Din HaGadol v Izraelskej zemi má v tejto veci absolútnu autoritu] je nám známe z verša: „[Hovor Izraelitom a povedz im: Sviatky Hospodinove,] ktoré vyhlásite.“ [11] Naši Mudrci vysvetľujú: „Len toto sú sviatky.“ [12] A význam tohto učenia, tak ako je podaný v ústnej tradícií: čokoľvek [mudrci] označia za sviatok je sviatok, a to aj v prípade, že urobili chybu, urobili [vyhlásenie] z donútenia, alebo boli uvedení do omylu.

Jediným účelom našich výpočtov je zistiť, ktoré dni boli stanovené v Izraelskej zemi, pretože tam pri určovaní dní používajú rovnaký výpočet – a nie svedectvo. Preto v skutočnosti vychádzame z ich stanovení a nie z vlastných výpočtov, ktoré používame len, aby sme zistili [to, čo už bolo predtým stanovené]. Tomuto treba zreteľne porozumieť.

Uvediem ešte dodatočné vysvetlenie: predpokladajme, že by v Izraelskej zemi už nebolo jediného židovského obyvateľa (nedaj B-h, keďže On sám nám sľúbil, že židovský národ nikdy úplne nevymaže a nevyplieni [13]), že by tam nebol Bet Din a že by ani mimo Izraela nebol Bet Din, ktorý by bol vysvätený v Izraeli. V takom prípade by boli naše výpočty úplne zbytočné, [14] pretože nám, čo bývame mimo Izraelskej zeme, nie je dovolené vykonávať výpočty, ani vyhlasovať priestupné roky a ani stanovovať mesiace inokedy než za vyššie uvedených okolností, [15] veď predsa „zo Sionu vyjde Tóra, Hospodinovo slovo z Jeruzalemu.“ [16] Človek, ktorý si je plne vedomý slov Talmudu v tejto veci bude po hlbokom zvážení bezpochyby súhlasiť s vyššie uvedeným.

V Tóre sa nachádzajú stručné odkazy na zásady, na základe ktorých sa určujú začiatky mesiacov a priestupné roky. Medzi ne patria: „Tento zákon budeš rok čo rok zachovávať v určený čas (l’moada).“ [17] Naši Mudrci povedali: „Z tohto sa dozvedáme, že k priestupnému roku možno pridať [mesiac] iba v blízkosti určeného sviatku [moed, t.j. sviatku Pesach].“ [18]

Tiež povedali: „Z ktorého verša vyvádzame, že mesiac možno úradne predĺžiť alebo Roš Chodeš úradne vyhlásiť len za denného svetla? Z verša: „zo dňa na deň“ (mijamim jamima).“ [19]

[Rovnako aj] výrok B-ží (nech je velebený): „[Tento mesiac vám bude začiatkom mesiacov, bude vám prvým] mesiacom v roku.“ [20] K tomuto naši Mudrci povedali: „Rok sa musí skladať z [celých] mesiacov, nie z dní,“ čo znamená, že pri predlžovaní roka je nutné pridať celý mesiac. [21]

Napísané je tiež: „[A budú jesť] mesiac dní.“ [22] Na toto poznamenali naši Mudrci: „Mesiac sa musí skladať z [celých] dní, nie z hodín.“ [23] [Rovnako aj] verš: „Zachovávaj mesiac Aviv,“ [24] čo znamená, že pri výpočte rokov je nutné brať do úvahy aj ročné obdobia. Z tohto dôvodu musia byť roky viazané [nielen na Mesiac, ale aj] na Slnko.

Podrobnosti tohto prikázania sú vysvetlené v prvej kapitole traktátu Sanhedrin, v traktáte Roš HaŠana a v traktáte Berachot. [25]

[1] Lunárny mesiac trvá 29 a pol dňa. Vzhľadom na to, že sa mesiac môže skladať iba z celých dní, tak ako sa píše nižšie v texte tohto prikázania, je potrebné stanoviť, či má daný mesiac 29 alebo 30 dní. Toto sa môže udiať buď prostredníctvom očitých svedkov, ktorí dosvedčia, že sa Mesiac videli zjaviť na 30. deň, alebo prostredníctvom astronomických výpočtov. Navyše ešte sviatky musia pripadnúť na vhodné ročné obdobie: Pesach na jar, atď. Keďže mesačný rok trvá len 354 dní a slnečný 365 dní, každý mesačný rok je o 11 dní kratší. Z tohto dôvodu je nutné pravidelne pridať lunárny mesiac, aby bolo zachované načasovanie sviatkov.

[2] Exodus 12:2

[3] Roš HaŠana 22a. Slovo „vám“ sa vzťahuje na Mojžiša a Árona. Neskôr sa vzťahuje na vodcov jednotlivých pokolení. Viď Raši, tamtiež.

[4] Bolo by to znakom, že Pesach nadchádza príliš skoro a preto by bolo potrebné pridať mesiac.

[5] Napríklad, že sa jarný slnovrat musí udiať pred 16. dňom mesiaca Nisan.

[6] Výnimkou je prípad, ak v Izraeli nežije mudrc dostatočného postavenia. Viď nižšie.

[7] A preto sa aj za čias Rambama pokúšali splniť toto prikázanie stanovovaním kalendára na základe očitého svedectva, v každom mieste zvlásť.

[8] Tí, ktorí sa pokúšajú vyvrátiť Karaitov chybnými odôvodneniami, ako napríklad tvrdením, že prikázané je stanovovať kalendár iba výpočtami a nie na základe svedectva, a to aj v časoch Bet Din HaGadol. Rambam preto ďalej vysvetľuje úlohu výpočtov.

[9] Viď nižšie pre presnosť týchto slov – dnes výpočty slúžia na zisťovanie už stanovených dátumov, nie ich stanovovanie.

[10] Berachot 63a

[11] Levitikus 23:2

[12] Roš HaŠana 25a

[13] Pre zdroj tohto tvrdenia, viď komentár Tzafnat Paaneach na Jeremiáš 31:35-36 a Sprievodca zblúdilých, II. časť, kapitola 28.

[14] Ramban sa pýta: ak je to tak, ako je možné, že v súčasnosti máme sviatky a kalendár? Traduje sa (viď Rashba, Responzá, Kniha 4, č. 254), že Princ Hilel v Izraelskej zemi stanovil kalendár dopredu až po príchod Mesiáša. Preto je nám dovolené pomocou výpočtov zistiť, čo presne bolo stanovené. Podľa mnohých komentátorov (viď napríklad Megilat Ester, Chinuch) je toto aj stanovisko Rambama. Avšak, viď Avnei Nezer, Orach Chajim, 310, 311; ďalej Maharam Shick, 4. Prikázanie; Chatam Sofer, Jore Dea, 234.

[15] T.j. v prípadoch krajnej núdze, keď sa v Izraeli nenachádzajú žiadni mudrci a keď bol Bet Din mimo Izraela vysvätený v Izraeli.

[16] Izaiáš 2:3

[17] Exodus 13:10

[18] Mechilta d’Rabi Šimon ben Jochaj. Dodatočným mesiacom v priestupnom roku musí byť ďalší mesiac Adar, hneď pred mesiacom Nisan, mesiacom sviatku Pesach.

[19] Mechilta d’Rabi Šimon ben Jochaj. Verš je Exodus 13:10. Hebrejský výraz „mijamim jamima“ sa zvyčajne prekladá ako „rok čo rok“, ale v tomto prípade ho Mudrci čítajú ako „zo dňa na deň.“

[20] Exodus 12:2

[21] Megila 5a. Tým sa líši od slnečného priestupného roku, ku ktorému sa pridáva len jeden deň.

[22] Numeri 11:21. Verš sa zvyčajne prekladá ako „A budú jesť za mesiac.“

[23] Megila 5a

[24] Deuteronomium 16:1

[25] Sanhedrin 11a, Roš HaŠana 20a

P171 

171. Príkaz: Raz do roka je nám prikázané darovať pol šekel. [1]

Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží, nech je velebený: „Každý dá Hospodinovi za svoju bytosť výkupné“ a „Kto prejde do počtu súcich, dá pol šekla v šekle svätyne“. [2]

Je zrejmé, že žien sa toto prikázanie netýka, pretože verš hovorí: „Kto prejde do počtu súcich“ [a sčítaní boli súci do vojska, t.j. muži].

Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá traktát venovaný tomuto predmetu, t.j. traktát Šekalim.

Je tam vysvetlené, že toto prikázanie platí len v dobe, keď stojí Svätý chrám.

[1] Alebo polovicu akejkoľvek základnej mince, ktorá sa v danom čase používa (Hilchot Šekalim 1:5). Tieto peniaze boli použité na nákup komunálnej obete a iné nevyhnutnosti chrámu (tamtiež, 4:1).

[2] Exodus 30:12-13

 P169

169. Príkaz: Po sedem dní [sviatku Sukot] je nám prikázané držať lulav [t.j. palmovú ratolesť, spolu s ďalšími tromi druhmi rastlín – etrog (plod citronátovníku), hadas (vetvička myrty) a arava (vŕbová vetvička)] a radovať sa pred B-hom.

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „V prvý deň si vezmete plod usľachtilých stromov, palmové ratolesti,“ atď. [2]

Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá traktát Suka. Tam je vysvetlené, že toto prikázanie je platné po celých sedem dní iba v Svätom chráme. Všade inde tento Biblický príkaz platí iba prvý deň sviatku. [3]

Žien sa toto prikázanie netýka.

[1] Levitikus 23:42

[2] Levitikus 23:40

[3] Držať lulav po všetkých sedem dní sviatku Sukot ale prikazuje rabínske nariadenie.

 P168

168. Príkaz: Po celých sedem dní sviatku [Sukot] je nám prikázané prebývať v stánku (suka).

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Sedem dní bývajte v stánkoch.“ [1]

Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá traktát Suka.

Žien sa toto prikázanie netýka.

P157

157. Príkaz: Je nám prikázané prerozprávať príbeh o odchode z Egypta v noci pätnásteho dňa mesiaca Nisan, čo najlepšie podľa svojich rečníckych schopností. Chvályhodný je ten, kto rozpráva podrobne a obšírne: o tom, čo nám Egypťania vykonali a ako si nás podriadili, aj o tom, ako sa B-h Egypťanom pomstil, ďakujúc pritom B-hu (nech je velebený) za dobrotu, ktorú nám prejavil. Na to naši Mudrci povedali: „Ten, kto obšírne rozpráva o odchode z Egypta, je hoden chvály.“ [1]

Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží (nech je velebený): „V ten deň svojmu synovi oznámiš: To je kvôli tomu, čo pre mňa Hospodin urobil, keď som vychádzal z Egypta.“ [2]

Naši Mudrci tento verš vysvetľujú nasledovne: „ „Svojmu synovi oznámiš“ – človek by si mohol myslieť, že rozprávanie [o odchode z Egypta] musí prebiehať už od prvého dňa mesiaca. Preto je napísané: „V ten deň“ [čiže večer pätnásteho dňa]. „V ten deň“ ale môže znamenať aj ešte za denného svetla. Preto je napísané: „Kvôli tomuto.“ Výraz „kvôli tomuto“ dáva zmysel iba vtedy, keď pred tebou leží maca a maror (nekvasený chlieb a horké byliny).“ [3] Z tohto sa dozvedáme, že [o odchode z Egypta] sme povinní rozprávať na začiatku noci.

Mechilta [4] vysvetľuje: „Nakoľko verš hovorí: „Keď sa ťa tvoj syn opýta,“ [5] človek by si mohol myslieť, že príkaz rozprávať o odchode platí iba vtedy, keď sa nás syn opýta. Preto je napísane: „Synovi oznámiš,“ a to aj vtedy, keď sa ťa neopýta. Zatiaľ vieme [o povinnosti rozprávať o odchode z Egypta toho,] kto má dieťa. Ako ale vieme, že [povinnosť rozprávať sa týka aj tých,] čo sú osamote alebo s inými? Z verša: „A Mojžiš povedal ľudu: Pamätajte na tento deň, v ktorý ste vyšli z Egypta“ [6] – B-h nám prikázal, aby sme pamätali na deň odchodu z Egypta, tak ako nám prikázal: „Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil.“ [7]“

Určite je vám známe vyjadrenie [Mudrcov]: „Aj keby sme všetci boli múdri, všetci rozumní, všetci znalí Tóry, aj tak by sme boli povinní rozprávať o odchode z Egypta.“ [8]

Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá koniec traktátu Pesachim.

[Rambam na tomto mieste uvádza úplný text Hagady.]

P170

170. Príkaz: Na prvý deň mesiaca Tišri [Roš haŠana] je nám prikázané počuť trúbenie na šofar (baraní roh). [9]

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok o tomto dni: „Bude to Deň trúbenia.“ [10]

Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá traktát Roš HaŠana.

Žien sa toto prikázanie netýka. [11]

[1] Hagada

[2] Exodus 13:8

[3] Mechilta. Mudrci tu podávajú alternatívny výklad verša: Verš sa dá čítať jednak ako „To je kvôli tomu, čo pre mňa Hospodin urobil, keď som vychádzal z Egypta“, na druhej strane ale aj ako „Kvôli tomuto konal Hospodin keď som vychádzal z Egypta.“ Hebrejské slovo ze (toto) pre Mudrcov poukazuje na čosi prítomne, v tomto prípade na nekvasené chleby a horké byliny, ktoré ležia na stole.

[4] Mechilta d’Rabi Šimon ben Jochaj.

[5] Exodus 13:14

[6] Exodus 13:3

[7] Exodus 20:8

[8] Hagada

[9] Mimo Izraela toto prikázanie platí dva dni.

[10] Numeri 29:1

[11] Keďže sa toto prikázanie viaže na čas.

N200

200. Zákaz: Počas všetkých siedmich dní [sviatku Pesach] je zakázané, aby v našich príbytkoch bol vidieť chamec (kvasené a kysnuté). [1]

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „A nebude u teba vidieť nič kvasené (chamec), ani nebude u teba vidieť kvas (s’or) vo všetkých tvojich krajoch.“ [2]

Týchto dvoch vecí [chamec a s’or – t.j. kvaseného a kvasu] sa netýkajú dva odlišné zákazy, ktoré by sa svojim obsahom líšili. Naopak, ide o jeden a ten istý zákaz. Mudrci povedali jasne: „Verš začína kvaseným a končí kvasom. Z tohto sa učíme, že sú totožné.“ [3] A zmysel tohto vyjadrenia: niet rozdielu medzi kvasom a niečím kvaseným [t.j. oboch sa týka jeden zákaz].

Ten, kto tento zákaz poruší a ponechá si chamec vo svojom vlastníctve, nie je trestateľný bičovaním, [4] iba v prípade, že by chamec kúpil a nadobudol počas samotného sviatku. V tom prípade by vykonal skutok [a preto by bol potrestaný bičovaním]. Tosefta vraví: „Ten, kto si ponechá chamec na Pesach alebo nechá kil’ajim rásť vo svojej vinici neutŕži bičovanie.“ [5]

N201

201. Zákaz: Je zakázané, aby sa chamec nachádzal v našich príbytkoch, a to aj v prípade, že nie je vidieť, alebo ide len o zálohu [odloženú nežidovskou osobou v domácnosti žida].

Zdrojom tohto prikázanie je B-ží výrok: „Sedem dní sa nenájde kvas vo vašich domoch.“ [6]

Ako už bolo povedané skôr, porušenie tohto zákazu je trestateľné bičovianím len v prípade, ak ide o skutok, ktorý sa udial v súlade s predpismi vysvetlenými v traktáte Šavuot. [7]

Naši Mudrci na mnohých miestach povedali jasne: „Porušuje zákaz „Nebude u teba vidieť“  a zákaz „Nenájde sa”. [8]

Týmito dvoma zákazmi sa zaoberá začiatok traktátu Pesachim. [9] Tam je tiež vysvetlené, ktoré priestupky spadajú pod verš „Nebude u teba vidieť ... vo všetkých tvojich krajoch“ a ktoré pod verš „Nenájde sa vo vašich domovoch.“

Taktiež je tam vysvetlené, že oba zákazy zo seba navzájom vývadzajú dôsledky, a že ten, kto si ponechá chamec na Pesach, porušuje oba zákazy, „Nebude u teba vidieť“ a „Nenájde sa.“

P158

158.Príkaz: Je nám prikázané jesť maca (nekvasený chlieb) v noci pätnásteho dňa mesiaca Nisan. [10] Toto prikázanie platí bez ohľadu na to, či máme Pesachové jahňa alebo nie. [11]

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Prvého mesiaca, štrnásteho dňa toho mesiaca večer budete jesť nekvasené chleby.“  [12]

Mudrci povedali výslovne: „ „Večer budete jesť nekvasené chleby“ – Tóra toto stanovuje ako povinnosť.“ [13] V traktáte Pesachim je vysvetlené, že jesť nekvasený chlieb prvú noc sviatku Pesach je povinné, zatiaľ čo ostatné dni je to dobrovoľné. [Jesť kvasené a kysnutné ale ostáva samozrejme zakázané.]

Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá traktát Pesachim.

[1] Mimo Izraela toto prikázanie platí osem dní.

[2] Exodus 13:7

[3] Beica 7b

[4] Trest bičovania je možné utŕžiť iba za vykonaný skutok, nie priestupkom zo zanedbania. V tomto prípade bol zákaz porušený zanedbaním povinnosti zbaviť sa kvaseného.

[5] Makot 4:5. Kil’ajim je výraz pre biblický zákaz kríženia druhov zvierat, rastlín a látok. Tu ide o prípad, kedy niekto nechá vínnu révu rásť spolu so zeleninou alebo obilím.

[6] Exodus 12:19

[7] Šavuot 21a

[8] Preto vidíme, že N200 a N201 sú dva osobitné zákazy.

[9] Pesachim 5b

[10] Mimo Izraela toto prikázanie platí aj šestnásty deň.

[11] Keďže o jedení macot sa hovorí v tom istom verši ako o Pesachovom jahňati, človek by si mohol myslieť, že ide o jedno prikázanie. RaMBaM preto vysvetľuje, že v skutočnosti ide o dve nezávislé prikázania, a ako zdroj prikázania jesť nekvasené chleby cituje aj iný verš.

[12] Exodus 12:18

[13] Mechilta. Pesachim 28b. 120a.

Deň 54

P156

156. Príkaz: Na štrnásty deň mesiaca Nisan je nám prikázané zbaviť sa vlastníctva kvaseného a kysnutého (chamec).

Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží, nech je požehnaný: „Hneď v prvý deň odstránite kvas zo svojich domov.“ [1]

Naši Mudrci nazvali toto prikázanie biur (zbavenie sa), teda zbavenie sa [vlastníctva] kvaseného.

V Jeruzalémskom Talmude, v traktáte Sanhedrin je vysvetlené [2]: „Vlastniť chamec je porušením príkazu aj zákazu. Príkaz je biur (zbavenie sa), tak ako hovorí verš: „Odstránite kvas zo svojich domov“; Zákaz je „Žiaden  kvas nemožno nájsť vo vašich domoch.“ [3]“

Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá začiatok traktátu Pesachim.

N197

197. Zákaz: Na Pesach je nám zakázané jesť kvasené a kysnuté (chamec).

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Preto sa nesmie jesť kvasené.“ [4]

Ak bol chamec zjedený úmyselne, trestom je karet [5], keďže verš hovorí jasne: "Tá bytosť bude odstránená (nikreta) z Izraela.“ [6] V prípade, že bol zjedený neúmyselne, je previnilec za svoj priestupok povinný priniesť obeť.

Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá traktát Pesachim.

N198

198. Zákaz: Na Pesach je nám zakázané jesť čokoľvek s prímesou kvasu, ani keby nešlo priamo o chlieb, ako napríklad murias, kutach, a tak ďalej. [7]

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Nebudete jesť nič kvasené.“ [8]

Mechilta hovorí: „Verš „Nebudete jesť nič kvasené“ zakazuje kutach z Babylónu, pivo z Médei a ocot z Edomu. Človek by si však mohol myslieť, že trest za ich jedenie je karet, a preto Tóra [vo verši, ktorý o treste odstránenia hovorí] dodáva: „chamec“ – [previnilec si vyslúži karet] len za to, čo je celkom kvasené, nie za to, v čom je kvas iba prímesou. Prečo sú teda [tieto potraviny] vôbec spomenuté? Aby sme vedeli, že človek [ich jedením] porušuje zákaz.“

V traktáte Pesachim je vysvetlené [9], že hoci je nám zakázané jesť [čokoľvek s prímesou kvasu], previnilec nie je potrestaný bičovaním pokiaľ zmes neobsahuje aspoň k'zajit kvasu bich'dei achilat p'ras. [10] Pokiaľ zmes obsuje menej než takéto množstvo kvasu, človek za jej jedenie nie je potrestaný.

[1] Exodus 12:15. Raši vo svojom komentári k tomuto veršu vysvetľuje, že hebrejské slovo rišon tu neznamená prvý, ale predchádzajúci. Zbaviť sa vlastníctva kvaseného a kysnutého sme povinní deň pred sviatkom Pesach (viď tiež Raši k veršu Jób 15:7).

[2] Sanhedrin 5:3

[3] Exodus 12:19

[4] Exodus 13:3

[5] RaMBaM v zásade 14 definuje karet, duchovné odstránenie, ako stratu podielu na budúcom svete (pokial človek pred smrťou neurobí pokánie, tešuva).

[6] Exodus 12:15

[7] Tieto druhy pokrmov sú spomínané v Talmude. Murias je kyslá omáčka z rýb. Kutach je zmes srvátky, soli a kúskov obilného chleba.

[8] Exodus 12:20

[9] Pesachim 43a

[10] K'zajit je najmenšia halachická miera objemu („ako oliva“). Bich'dei achilat p'ras („Pri zjedení pol bochníku chleba“) je pre Talmud štandardná časová miera jedenia pokrmov. Celý výraz teda znamená „množstvo kvasu ako olivy v pol bochníku chleba.“ Miera pol bochníku chleba obsahuje asi 6 mier olivy. RaMBam teda hovorí o zmesiach, ktorých obsah kvasu nepresahuje šestinu ich objemu.

Deň 53 

P166

166. Príkaz: Na prvý deň sviatku Sukot je nám prikázané zdržať sa vykonávania tvorivých prác. [1]

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „V prvý deň [sviatku Sukot] je sväté zhromaždenie.“ [2]

N327

327. Zákaz: Na prvý deň sviatku Sukot je nám zakázané vykonávať tvorivé práce.

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Nebutede konať nijakú obvyklú prácu“ [v tento deň.] [3]

P167

167. Príkaz: Na posledný deň sviatku Sukot [t.j. na Š’mini Aceret] je nám prikázané zdržať sa vykonávania tvorivých prác. [4]

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Ôsmy deň budete mať slávnostné zhromaždenie.“ [5]

Treba si uvedomiť, že príkaz nevykonávať tvorivé práce sa týka všetkých šiestich sviatočných dní [6], a že ani na jeden z týchto dní nie je zakázaná tvorivá práca, ktorá by nebola zakázaná aj na ostatné. Taktiež je nám všetky tieto dni dovolené podielať sa na príprave jedla. Príkaz nevykonávať tvorivé práce je preto jedným príkazom, ktorý sa vzťahuje na všetky sviatočné dni (Jomim Tovim). Podrobnosťami sa zaoberá traktát Jom Tov [t.j. Beica].

Avšak zákon, ktorý nariaďuje nevykonávať tvorivé práce na Šabat a Jom Kipur zahŕňa tieto druhy tvorivých prác a aj mnohé iné, keďže počas týchto dvoch dní nie je povolená ani príprava jedla. Sú aj také druhy tvorivých prác [7], ktoré sa netýkajú prípravy jedla, ale aj napriek tomu sú povolené na Jom Tov a zakázané na Šabat, tak ako je vysvetlené v traktáte Jom Tov [12a].

N328

328. Zákaz: Na posledný deň sviatku Sukot [t.j. na Š’mini Aceret] je nám zakázané vykonávať tvorivé práce.

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Nebudete konať nijakú obvyklú prácu“ [v tento deň.] [8]

Treba si uvedomiť, že ktokoľvek poruší toto prikázanie a vykoná tvorivú prácu na niektorý zo šestich sviatočných dní je potrestaný bičovaním. Výnimkou sú práce, ktoré sú nevyhnutné pre prípravu jedla, tak ako hovorí verš o jednom zo sviatkov [Pesach]: „Smiete robiť len to, čo je potrebné na prípravu jedla.“ [9] Rovnaký zákon platí aj pre ostatné Jomim Tovim.

Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá traktát Beica.

N199

199. Zákaz: Od poludnia štrnásteho dňa [mesiaca Nisan] je nám zakázané jesť kvasené (chamec).

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „S tým nebudeš jesť nič kvasené.“ [10]

Tento výraz [„s tým“] odkazuje na Pesachové jahňa, ktoré sme povinní obetovať medzi poludním a západom slnka na štrnásty deň [mesiaca Nisan]. Preto verš prikazuje, že chamec je nám zakázané jesť od chvíle, kedy je možné priniesť obeť [t.j. od poludnia].

Traktát Pesachim sa pýta [11]: „Odkial vieme, že je nám zakázané jesť chamec po šiestej hodine dňa [t.j. od poludnia]? Z verša: S tým nebudeš jesť nič kvasené.“ Ďalej sa tam píše [12]: „Podľa všetkých názorov je [jesť chamec] po šiestej hodine Biblicky zakázané.“ Toto sú slová, ktoré nájdeme vo všetkých vierohodných rukopisoch, ktoré čítali učenci Talmudu. [13]

Tiež je tam uvedený dôvod, prečo je nám zakázané jesť chamec už počas šiestej hodiny [14]: „Mudrci stanovili dodatočný zákaz, aby ľudia neporušili Biblické nariadenie.“ Ten, kto tento zákaz poruší, je potrestaný bičovaním.

Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá začiatok tratátu Pesachim.

[1] Sviatok Sukot trvá sedem dní. Prvý deň (a mimo Izraela, prvé dva dni) sú tvorivé práce zakázané.

[2] Levitikus 23:35

[3] Tamtiež.

[4] Š’mini Aceret je ôsmy (dodatočný) deň sviatku Sukot. Mimo Izraela sa slávi ôsmy a deviaty deň.

[5] Levitikus 23:36

[6] Prvý a posledný deň sviatku Pesach, Šavuot, Roš HaŠana a prvý a posledný deň sviatku Sukot.

[7] Napríklad kladenie ohňa a prenášanie predmetov.

[8] Levitikus 23:36

[9] Exodus 12:16

[10] Deuteronomium 16:3

[11] Pesachim 28b

[12] Pesachim 4b

[13] V súčasných verziách sa píše „zakázané“, čo by mohlo znamenať tak rabínske ako aj Biblické nariadenie. Vo verziách Gemary, ktorú mali Geonim (riaditelia talmudických akadémií stredoveku, ktorých RaMBaM nazýva „učenci Talmudu“), sa píše „Biblicky“.

[14] Podľa halachy sa deň (t.j. čas medzi východom a západom slnka) delí na 12 rovnakých časových úsekov. Jeden úsek nazýva halacha hodinou. Z tohto dôvodu sa dĺžka halachickej hodiny mení podľa ročného obdobia – v lete je dlhšia a v zime kratšia. “Počas šiestej hodiny” znamená časový úsek (t.j. halachickú hodinu) tesne pred slnečným poludním.

Deň 52 

P162

162. Príkaz: Na sviatok Šavuot je nám prikázané zdržať sa vykonávania tvorivých prác (melachot). [1]

Zdrojom tohto príkazu je B-ží výrok: „V tento deň pre vás zvolajte sväté zhromaždenie. Nijakú obvyklú prácu nerobte.“ [2]

N325

325. Zákaz: Na sviatok Šavuot je nám zakázané vykonávať tvorivé práce.

Zdrojom tohto príkazu je B-ží výrok: „Nijakú obvyklú prácu (m’lechet avoda) nerobte.“ [3]

P163

163. Príkaz: Na prvý deň mesiaca Tišri [t.j. na Roš HaŠana]  je nám prikázané zdržať sa vykonávania tvorivých prác. [4]

Zdrojom tohto príkazu je B-ží výrok: "V siedmom mesiaci, prvý deň tohto mesiaca, budete mať slávnosť odpočinku.“ (Šabaton) [5]

Už sme vysvetlili stanovenie našich Mudrcov, že výraz „Šabaton“ značí príkaz.

N326

326. Zákaz: Na sviatok Roš HaŠana je nám zakázané vykonávať tvorivé práce.

Zdrojom tohto zákazu je B-ží výrok: „Nijakú obvyklú prácu nerobte.“ [6]

[1] Mimo Izraela sa sviatok Šavuot slávi dva dni. To platí aj pre všetky ostatné biblické sviatky (Jomim Tovim). Roš HaŠana sa slávi dva dni všade, aj v Izraeli, zatiaľ čo Jom Kipur sa slávi všade jeden deň.

[2] Levitikus 23:21

[3] Tamtiež. Výraz „m’lechet avoda“ sa týka všetkých tvorivých prác s výnimkou tých, ktoré sú nevyhnutné pre prípravu jedla. Napriek tomu ale mnoho zákonov upresňuje podmienky, za ktorých sú prípravné práce povolené (viď Šulchan Aruch).

[4] Sviatok Roš HaŠana sa slávi dva dni aj v Izraeli.

[5] Levitikus 23:24

[6] Levitikus 23:25

Deň 51 

P159

Odpočinok na prvý deň sviatku Pesach

159. Príkaz: Na prvý deň sviatku Pesach je nám prikázané zdržať sa vykonávania tvorivých činností (melachot). [1]

Zdrojhom tohto príkazu je výrok B-ží, nech je požehnaný: „Prvý deň [sviatku Pesach] budete mať sväté zhromaždenie.“ [2]

Na pamäti treba mať nasledovné: vždy, keď Tóra nazve deň „svätým zhromaždením“ (mikra kodeš), naši Mudrci vysvetľujú, že zmyslom je „treba ho posvätiť“ (kadšeihu). To znamená, že nik nesmie vykonávať tvorivé činnosti, s výnimkou prípravy jedla, tak ako je vysvetlené v Tóre. [3]

Už sme vysvetlili stanovenie našich Mudrcov [4], že „výraz Šabaton značí príkaz,“ teda že o každom dni, o ktorom sa píše Šabaton, akoby bolo napísané „Odpočinok“ alebo „Odpočívaj,“ čo sú všetko príkazy zdržať sa tvorivých činností. [Podobný výraz,] „Šabtot HaŠem“ (Hospodinove odpočinky) [5], označuje všetky „výnimočné dni“, t.j. Jomim Tovim (sviatky).

V Talmude je mnohokrát vysvetlené: „Jom Tov je zároveň príkaz aj zákaz.“ To znamená, že zdržať sa tvorivých činností na Jom Tov je prikázané, zatiaľ čo vykonávanie tvorivých činností na Jom Tov je zakázané. Preto ktokoľvek koná tvorivú činnosť na Jom Tov porušuje zároveň príkaz aj zákaz.

Podrobnosťami o zdržaní sa vykonávania tvorivých prác sa zaoberá traktát Jom Tov [t.j. Beica].

N323

Zákaz práce na prvý deň sviatku Pesach

323. Zákaz: Na prvý deň sviatku Pesach je nám zakázané vykonávať tvorivé činnosti (melachot). [6]

Zdrojom tohto zákazu je B-ží výrok: „Vtedy sa nebude konať nijaká práca“ (melacha) [t.j. na prvý a siedmy deň sviatku Pesach]. [7]

P160

Odpočinok na siedmy deň sviatku Pesach

160. Príkaz: Na siedmy deň sviatku Pesach je nám prikázané zdržať sa vykonávania tvorivých činností (melachot). [8]

Zdrojom tohto príkazu je B-ží výrok: „Siedmy deň budete mať sväté zhromaždenie.“ [9]

N324

Zákaz práce na siedmy deň sviatku Pesach

324. Zákaz: Na siedmy deň sviatku Pesach je nám zakázané vykonávať tvorivé činnosti (melachot).

Zdrojom tohto zákazu je B-ží výrok: „Vtedy sa nebude konať nijaká práca“ (melacha), t.j. na prvý a siedmy deň [sviatku Pesach]. [10]

[1] Mimo Izraela sa toto prikázanie vzťahuje na prvé dva dni, rovnako ako v prípade ostatných sviatkov.

[2] Levitikus 23:7

[3] Exodus 12:6. Napriek tomu ale mnoho zákonov určuje podmienky, za ktorých je takúto prácu povolené vykonať. Pre podrobnosti viď Šulchan Aruch.

[4] viď P165

[5] Levitikus 23:38

[6] Mimo Izraela sa toto prikázanie vzťahuje na prvé dva dni.

[7] Exodus 12:16

[8] Mimo Izraela sa toto prikázanie vzťahuje na siedmy a ôsmy deň sviatku.

[9] Tamtiež.

[10] Tamtiež.

P165

Odpočinok na Jom Kipur

165. Príkaz: Na Jom Kipur je nám prikázané odpočívať a zdržať sa vykonávania tvorivých činností [melachot] [1] alebo iných zakázaných činnosti.

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Bude to pre vás deň slávnostného odpočinku“ [2] – v hebrejčine, Šabat Šabaton.

Už mnohokrát sme vysvetlili učenie Mudrcov[3], že slovo „Šabaton“ značí [pozitívny] príkaz.

N329

Práca na Jom Kipur

329. Zákaz: Na Jom Kipur je nám zakázané vykonávať tvorivé činnosti [melachot].

Zdrojom tohto zákazu je B-ží výrok: „V ten istý deň nebudete konať nijakú prácu, lebo je to Deň zmierenia.“[4]

Ten, kto tento zákaz úmyselne poruší je trestateľný trestom karet [odstránenia], tak ako je napísané v Tóre.[5] Ten, kto tento zákaz poruší neúmyseľne je povinný za svoj priestupok priniesť obeť.

Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberajú traktáty Beica (16b) a Megila (30b).

P164

Pôst na Jom Kipur

164. Príkaz: Je nám prikázané postiť sa na desiaty deň mesiaca Tišri, tj. na Jom Kipur [Deň zmierenia].

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Budete súžiť svoje bytosti“ [6]

Sifra vysvetľuje: Výraz „Budete súžiť svoje bytosti“ značí kajanie, ktoré sa týka celej bytosti. Čo toto znamená? Jedlo a pitie.

Podľa ústneho podania[7] sme navyše povinní zdržať sa kúpania, mazania, manželského styku a nosenia kožených topánok.

Zdrojom povinnosti zdržať sa všetkých horeuvedených činností je verš: „Bude to pre vás deň slávnostného odpočinku. Budete súžiť svoje bytosti.“ Verš hovorí „deň slávnostného odpočinku“ [Šabat Šabaton], aby nám naznačil, že sa musíme zdržať vykonávania tvorivých činností [melachot] a zakázaných činností, ako aj činností, ktoré živia a udržiavajú telo.

Sifra vysvetľuje: „Ako vieme, že kúpanie, mazanie a manželský styk sú zakázané? Z verša: „deň slávnostného odpočinku“ [Šabat Šabaton]. To znamená, že sa týchto činností musíme zdržať, aby sme súžili svoje bytosti.“[8]

N196

Zákaz jedenia na Jom Kipur

196. Zákaz: Na Jom Kiput je nám zakázené jesť.

Niet verša, ktorý by jedenie vyslovene zakazoval. Ale nakoľko sa trest za jedenie – karet – v Tóre spomína, vieme, že sa jedenie pokladá za zakázanú činnosť.

Zdrojom tohto trestu je B-ží výrok: „Každý, kto by sa v ten deň nekajal, bude odstránený spomedzi svojho ľudu.“ [9]

Na začiatku traktátu Keritot je uvedený zoznam všetkých previnilcov, ktorí sú trestateľní odstránením [karet]. Medzi nimi je aj ten, ktorý sa naje na Jom Kipur. V tomto traktáte sa tiež vysvetľuje, že všetky prečiny trestateľné trestom karet sú porušenia zákazov [negatívnych prikázaní], s výnimkou nevykonania Pesachovej obete a obriezky [čo sú pozitívne prikázania]. Z toho jasne vyplýva, že na jedenie na Jom Kipur sa vzťahuje zákaz.

Trestom za úmyselné porušenie tohto zákazu je karet, za nevedomé porušenie tohto zákazu je previnilec povinný priniesť obeť, ako je vysvetlené v traktáte Keritot.

Podobne, v traktáte Horajot je vysvetlené, že obeť za hriech [korban chatat] je trestom za porušenie zákazu [a ničoho iného]. Zdrojom je výrok B-ží (nech je jeho meno požehnané) ohľadne tých, ktorí sú povinní priniesť obeť za hriech: „A porušil niektorý z Hospodinových zákazov“ [10]

Sifra vysvetľuje: „Verš „Každý, kto by sa v ten deň nekajal, bude odstránený“ stanovuje trest za nepostenie. Ale verš, ktorý by slúžil ako výslovný zákaz, nemáme.“

V skutočnosti nepotrebujeme verš, ktorý by stanovoval trest za vykonávanie tvorivých činností na Jom Kipur, pretože si ho vieme odvodiť pomocou princípu kal vachomer [„tým skôr“]. Ak je porušenie zákazu jedenia, ktorý sa netýka Šabatu a sviatkov [ale iba sviatku Jom Kipur], trestateľné, tým skôr bude trestateľné porušenie zákazu vykonávať tvorivé činnosti [melachot], ktorý sa týka aj Šabatu a sviatkov. Ak je to tak, načo je nám verš, ktorý výslovne stanovuje trest za vykonávanie tvorivých činností? Z neho sa dozvedáme samotný zákaz jedenia na Jom Kipur: tak ako je trest za vykonávanie tvorivých činností uvedený až po samotnom zákaze, tak je aj trest za jedenie uvedný až po samotnom zákaze.

Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá traktát Joma.

[1] Melacha, často nesprávne prekladané ako práca, je výraz pre 39 druhov tvorivých činností, ktoré je zakázané vykonávať na Šabat a sviatky.

[2] Levitikus 16:31

[3] P159 a P163

[4] Levitikus 23:28

[5] Levitikus 23:30

[6] Levitikus 16:29

[7] Traktát Joma 73a

[8] „Zdržať sa“ (השבת) a „Šabat“ (שבת) sa po hebrejsky píšu rovnako.

[9] Levitikus 23:29

[10] Levitikus 4:13

N321

“Zákaz cestovania na šabat”

321. Zákaz: Na Šabat je zakázané cestovať [aj peši].

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok[1], "Nikto nesmie opustiť svoje miesto siedmy deň."

Ustna tradícia určuje hranicu, ktorú je zakázané prekročiť: je to 2000 amot [lakťov] od kraja mesta.[2] Nemožno ísť ani o lakeť ďalej. Avšak, je dovolené prejsť 2000 amot ktorýmkoľvek smerom od kraja mesta.

Mechilta nás učí: “Nikto nesmie opustiť svoje miesto”- to znamená, viac ako 2000 amot.

Naši Mudrci vravia v traktáte Eruvin[3]: “Trest bičovania za porušenie zákonu o hranici Šabatu je Biblické nariadenie.” Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá ten istý traktát.

[1] Exodus 16:29

[2] približne 900metrov. V knihe „Mišne Tora“ Rambam píše, že hranicu 2000 amot nariaďuje len rabínsky prikaz. Biblický prikaz určuje hranicu 24000 amot, čiže asi 10km.

[3] Strana 17b

N320

320. Zákaz: Na Šabat je zakázané vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť.

Zdroj tohto prikázania je B-ží výrok: “Siedmy deň je sobotný odpočinok pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu.”

V prípade, že bola činnosť vykonaná s úmyslom, ale súd nemá dostatok dôkazov, Písmo ukladá trest karet [trest vykorenenia, alebo predčasnej smrti, ktorý je v rukách nebies].

V prípade, že bola činnosť vykonaná s úmyslom a súd má postačujúci dôkaz, trestom je s’kila [ukameňovanie].

Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá traktát Šabat.

P155

155. Prikázanie: Aby sme na začiatku a na konci Šabatu recitovali slová, v ktorých spomíname veľkosť tohto dňa a jeho slávu, a aj jeho oddelenosť od ostatných dní, predchádzajúcich a nasledovných.

Zdrojom tohto prikázania je verš: "Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil."1 To znamená, že si Šabat treba pripomenúť zmienkou o jeho svätosti a vznešenosti. Toto prikázanie nám nariaďuje recitovať Šabatový Kiduš.

Mechilta hovorí nasledovné: "Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil." - to znamená, posvätiť ho požehnaním." Mudrci objasnili: " Pamätaj si [Kiduš] nad vínom​​."27

Mudrci takisto vysvetlili: "Posväť Šabat keď prichádza a keď odchádza" [slová, "keď odchádza"] odkazujú na Havdalu, ktorá je tiež súčasťou nášho prikázania pamätať na Šabat. 3

Podrobnosti tohto prikázania sú vysvetlené na konci traktátu Pesachim (106a), ako aj inde v traktáte Berachot (51b) a Šabat (150b).

1 Exodus 20:8

2 Talmud Babylónsky, Pesachim 106a

3 Kapach 5731, poznámka 71, Šitot dRav Achaj, parša Zot haBracha.

N321

“Zákaz cestovania na šabat”

321. Zákaz: Na Šabat je zakázané cestovať [aj peši].

Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok[1], "Nikto nesmie opustiť svoje miesto siedmy deň."

Ustna tradícia určuje hranicu, ktorú je zakázané prekročiť: je to 2000 amot [lakťov] od kraja mesta.[2] Nemožno ísť ani o lakeť ďalej. Avšak, je dovolené prejsť 2000 amot ktorýmkoľvek smerom od kraja mesta.

Mechilta nás učí: “Nikto nesmie opustiť svoje miesto”- to znamená, viac ako 2000 amot.

Naši Mudrci vravia v traktáte Eruvin[3]: “Trest bičovania za porušenie zákonu o hranici Šabatu je Biblické nariadenie.” Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá ten istý traktát.

[1] Exodus 16:29

[2] približne 900metrov. V knihe „Mišne Tora“ Rambam píše, že hranicu 2000 amot nariaďuje len rabínsky prikaz. Biblický prikaz určuje hranicu 24000 amot, čiže asi 10km.

[3] Strana 17b

N322

“Zákaz vykonávania trestu na Šabat”

322. Zákaz: Je nám zakázané (tj., súdu - Bet Din - je zakázané) vykonať na Šabat odsúdenému trest. Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: “Nezapálite ohňa nikde vo svojich príbytkoch v deň soboty.” [1]

Význam tejto vety je: “Neupaľujte vinníka, ktorý bol odsúdený k poprave upálením (s'reifa)”. To platí aj pre ostatné spôsoby popráv.

Mechilta vraví: “[verš hovorí:] ‘Nezapálite ohňa.’ Zapálenie ohňa už bol zahrnuté do činností, ktoré sú na Šabat zakázané. Napriek tomu ho verš spomína osobitne, aby nás poučil o nasledovnom: tak ako sa zapálenie ohňa líši od ostatných zakázaných pracovných činností tým, že je prikázané ako metóda popravy, a aj napriek tomu ostáva na Šabat zakázané, tak sú na Šabat zakázané aj všetky ostatné druhy popráv.”

O tom, prečo verš špecifikuje práve zákaz zapaľovania ohňa, uvádza Talmud názor, že je to negatívne prikázanie druhu lav, tj. obyčajný zákaz, ktorého prekročenie je trestateľné bičovaním. Tým sa líši od všetkých ostatných zakázaných pracovných činností, ktoré sú trestateľné smrťou.

Avšak najrozšírenejší názor je tento: vytýčenie tohto zákazu vo verši nás učí, že v prípade ak človek neúmyselne vykonáva niekoľko zakázaných pracovných činností naraz, je povinný priniesť osobitnú obeť za každý jeden priestupok.

[Rambam teraz cituje názor, ktorý rozširuje tento zákaz na samotné vykonávanie súdnych rozsudkov.]

Jeruzalémsky Talmud[4] vykladá [časť verša: “nikde vo svojich príbytkoch”]: Rav Ilah vraví v mene Rav Yanai: Z tohto verša sa učíme, že súd [Bet Din] nesmie súdiť na Šabat".

[1] Exodus 35:3        

[2] pozri zákaz N320

[3] masechet Šabat 70

[4] masechet Sanhedrin 4:6