Zapaľovaním chanukovej menory si pripomíname menoru v jeruzalemskom chráme. Okrem niektorých podobností je tu však aj niekoľko podstatných rozdielov. Čo je rovnaké?
Ohľadne chrámovej menory kladie Talmud rétorickú otázku: „Vyžaduje Hospodin svetlo menory?“ Koniec koncov je chrám tým miestom na Zemi, kde zjavne prebýva božia prítomnosť (Šchina), miestom, ktoré Hospodin nazýva „svojím príbytkom“. Načo je teda potrebné svetlo menory? Talmud odpovedá: „Je to vlastne svedectvo, že božia prítomnosť prebýva v strede Izraela.“ Toto svedectvo bolo k úžitku tým, ktorí boli mimo chrámu. Svetlo menory tak nemalo osvecovať chrám, ale malo vyžarovať navonok, čo potvrdzuje podľa popisu Biblie aj iný zaujímavý prvok: obvykle boli okná smerom von užšie ako na vnútornej strane. Zmyslom tohto stavebného prvku bolo umožniť svetlu prúdiť dovnútra. Chrámové okná však boli na vonkajšej strane širšie ako zvnútra, čo dokazuje, že ich účelom bolo umožniť prúdenie svetla chrámu von do ostatného sveta.
Rovnaký dôkaz nachádzame u chanukovej menory. Menora má byť umiestnená blízko vchodu. Vchod je časť domu, ktorá spája dom s ostatným svetom. Ideálnym spôsobom na zapálenie menory je umiestnenie pri vchode čo najbližšie k ulici. Dôvodom je podstata menory, to, čo nazývame „pirsumei nisa“, zverejnenie zázraku Chanuky.
Uviedli sme jeden z rozdielov medzi chanukovou menorou a menorou chrámovou. Kým chanuková menora má byť umiestnená čo najbližšie k okolitému svetu, chrámová menora bola čo najviac vo vnútri, v strede, pred Svätyňou svätých, najvnútornejšou časťou chrámu. Vysvetlenie: aj keď podstatou chrámovej menory bolo vyžarovať von, nedosiahla tak ďaleko. Samotná existencia chrámu dokazovala, že nastal čas božieho zjavenia. Temnota sveta nebola taká veľká. Spirituálne svetlo chrámu malo žiariť doďaleka, ale neprenikalo do najväčšej temnoty. Aby sa tak stalo, stavala sa chanuková menora pri vchode.
Ďalším rozdielom je príkaz, že chanuková menora sa zapaľuje, až keď je vonku tma. Chrámová menora sa zapaľovala ráno a pred zotmením. Vysvetlenie je rovnaké: Chrámová menora je schopná svietiť v situácii, keď tma nie je úplná. Chanuková menora má byť zapálená presne vtedy, keď sa úplne zotmie, lebo jej úlohou je osvetľovať najväčšiu tmu.
Chrámová menora sa pochopiteľne zapaľovala len v čase existencie chrámu. Chanuková menora nám pripomína chrámovú, ale zapaľuje sa, aj keď sme v exile. Temnotu exilu však nemožno osvetliť chrámovou menorou, ale len chanukovou. Obrovská schopnosť osvetliť temnotu pochádza z pôvodnej obetavosti izraelských nájsť čistý olej, keď znovu získali chrám. S takou istou obetavosťou môžeme dnes osvetľovať temnotu nášho súčasného exilu.
A ďalší rozdiel: Chrámová menora má sedem ramien. Chanuková menora má osem ramien. Sedem ramien predstavuje prirodzený svet. Svet bol stvorený za sedem dní. Osem znamená presah. Transcedentná sila chanukového svietnika umožňuje osvietiť tak ulicu v temnej noci ako temnotu exilu. Rovnaký rozdiel je medzi harfou, na ktorú sa hralo v prvom a druhom chráme a tou, ktorá bude znieť v treťom chráme pri príchode Mesiáša. Pôvodná harfa mala iba sedem strún. Tretia ich bude mať osem. Rovnaká myšlienka o presahu prirodzeného sa objavuje, keď človek presiahne svoju prirodzenú podstatu. Ak vykonáme ťažké veci a dokážeme sa prekonať, lebo vieme, že taká je túžba Hospodina, Hospodin nás odmení zjavením svojho svetla. Obetavosť a presah vlastnej prirodzenosti, charakterizované Chanukou, nás opäť privádzajú do situácie, kedy zasväcujeme chrám tak ako makabejskí. To bude pri budovaní tretieho svätého chrámu, nech sa tak stane skoro, ešte za našich dní.