Z tradičného hľadiska nie je Chanuka biblickým sviatkom a nie je medzi židovskými sviatkami ťažisková.  Na rozdiel od biblických sviatkov ako Roš hašana alebo Pe-sach je počas ôsmich chanukových dní dovolené pracovať. 

Dokonca aj Purimu, napriek tomu, že sa v piatich knihách Mojžišových nenachádza, je venovaná celá kniha prorokov - Kniha Ester. S Chanukou je to inak, inštitucionalizovali ju ústne podania, legendy a učíme sa o nej z Mišny.
Tak sa Chanuka stala skutočným sviatkom diaspory, sviatkom, ktorý sme si v istom zmysle sami pridali do kalendára. Možno preto neprekvapuje, že Chanuka akoby zhmotňovala naše konfrontovanie sa so spoločnosťou. V čase, keď oslavujeme sviatok svetiel, ktorý pripomína udalosti zo starých čias v mesiaci Kislev, naši susedia oslavujú najvýznamnejší kresťanský sviatok.


Človek by myslel, že Chanuka bude chýbať v nadprirodzenom a v transcendentne, také všadeprítomné sú biblické sviatky. Naozaj, na prvý pohľad pripomína vlastne Chanuka vojenské víťazstvo v boji za náboženskú slobodu. Veď Makabejci boli v každom slova zmysle revolucionármi. V tomto zmysle je Chanuka porovnateľná s nespočetnými oslavami vojenských víťazstiev u iných národov. Tu však podobnosť končí. Najpodstatnejšie je, že legenda sa pri určení zmyslu Chanuky rozhodla ignorovať vojenský aspekt. Hlavným zmyslom sviatku sa stal zázrak svetiel. Hlavný rituál Chanuky sa neodvoláva na vojenské víťazstvo a dokonca ani na zázračnú podstatu tohto víťazstva. Namiesto toho po osem dní zapaľujeme svetlá a pripomíname si, ako maličké množstvo oleja vydržalo horieť po dlhý čas.


Umiestnením zázraku svetiel do centra pozornosti sa Chanuka stala sviatkom zázrakov, aj keď sa zázrak odohral dávno po biblických časoch. Aj Pesach podliehal zjavnému božiemu zásahu, keď Boh rozdelil Červené more. A predsa je hlavným motívom Pesachu oslobodenie. Zázraky sú teda len nástrojmi.
Chanuka zdôrazňuje väčšmi než iné sviatky, že príroda nie je zákon sám o sebe a pre seba, ale je dielom božím, ktoré Boh môže meniť, keď uzná za vhodné. Ako hovorí Talmud, nestáva sa tak často - „Boh zázrakmi nemrhá“. Poriadok v prírode má svoj účel. Avšak vo chvíli, keď pokladáme prírodu a jej zákony za nemenné, nastáva čas pohliadnuť na chanukový svietnik. Denné modlitby nám hovoria, že „Boh denne a neustále obnovuje vytvorené dielo“. Vo filozofickom zmysle to znamená, že tvorba nie je jednorázový proces, ale akt, ktorý sa opakuje každou sekundou existencie. Ak by sa Boh vzdal investovania energie do tvorenia, všetko by skončilo.


Poznanie, že Boh môže a zasahuje do zákonov prírody, ktorú sám vytvoril, nám umožňuje nahliadnuť za ilúziu zdanlivej autonómie prírody dokonca aj v temnote vyhnanstva a vidieť, že svet koniec koncov nakoniec nie je taký veľký a zlý ako sa niekedy zdá.