Chanuka jedným slovom? Menora. Väčšina z nás príbeh pozná. Makabejci získali späť jeruzalemský chrám, chcú zapáliť obrovský svietnik a tak vykonať jeden z najdôležitejších chrámových rituálov. Beda! Niet čistého olivového oleja! 

Ale predsa. Našla sa malá fľaštička, postačí však akurát tak na jeden deň. Olejom z fľaštičky zapália menoru. Zázrak: olej stačí na osem dní a za ten čas sa im pošťastilo zohnať dostatok potrebného čistého oleja.

Chanukový zázrak si každý rok pripomíname zapálením sviečok, ideálne je, ak aj my môžeme použiť olivový olej. Na sviatočný účel sa stalo zvykom zapaľovať osemramenný svietnik. Prvú noc zapálime jednu sviečku, druhú noc druhú sviečku a tak pokračujeme k ôsmej noci a k ôsmej sviečke. Zapaľovanie chanukovej menory je očividným obnovovaním aktu spred dávnych časov – zapálenia menory v jeruzalemskom svätom Chráme.

Predsa však zaznamenávame podstatné rozdiely. Najočividnejší je počet ramien na svietniku. Chrámová menora mala len sedem ramien, chanuková menora (moderne chanukija … nikdy sa mi ten názov nepozdával) má ramien osem.

Chrámová menora stála v tzv. “svätej” časti, hneď pri Svätyni svätých, najvnútornejšej časti chrámu, blízko oltára pred archou. Chanuková menorah však bola umiestnená úplne pri vstupe čo najbližšie k ulici. Inými slovami mala byť čo najďalej od vnútrajška domu v súlade s leitmotívom jej zapálenia. V hebrejčine hovoríme “pirsumej nisa”, t.j. zverejnenie zázraku.

Ďalší rozdiel sa týka orientovania svietnikov. Pri vstupe k Svätyni svätých zvonka stála menora na pravej strane. Chanuková menora je naopak umiestnená na ľavej strane vchodu.

Všetky tri rozdiely, sedem či osem ramien, vonku alebo dnu, vpravo alebo vľavo, vzájomne súvisia. Spája ich základný fakt, že chrámovú menoru zapaľovali len v čase reálnej existencie chrámu.

Musíme si uvedomiť, že chrám nebol len obyčajnou stavbou či budovou. Veď by sme sa hádam kvôli znovuvybudovaniu nejakej stavby nemodlili dvetisíc rokov, jednoducho by sme ju postavili. Existencia Chrámu však bola prejavom a dôkazom skutočnosti, že svet bol v štádiu spasenia, vykúpenia. Národ izraelský mal svoju domovinu, najpodstatnejšia však bola šechina, zjavená božia prítomnosť medzi nami.

Zničením chrámu začalo vyhnanstvo židovského národa. V duchovnom zmysle znamenalo zničenie chrámu vyhnanstvo šechiny. Boh sa už nikdy neprejavil ako predtým. Spravodliví trpia, podliakom sa darí. Duchovno prestalo byť ľahko prístupné. A tak ďalej.

V čase Chrámu bolo vo svete viac božej prítomnosti, božieho svetla, osvietenia a tak stačilo sedem sviečok. Pražský Maharal píše, že číslo sedem súvisí s kráľovstvom prirodzeného – ako sedem dní stvorenia.

Číslo osem na druhej strane reprezentuje transcendentno. Svet vtedy prirodzene osvecovala božia prítomnosť a na vtedajšiu tmu postačovalo sedem sviec. Chrámová menora bola schopná presvetliť noc na zemi aj zvnútra chrámu. Pravá strana symbolizuje stranu svätosti.

Dnes sa však stale nachádzame v temnote vyhnanstva. Ak sa božia prítomnosť prejavuje menej, je Bohu slúžiť omnoho ťažšie. V takej temnote obvyklých sedem svetiel nestačí. Potrebujeme svetlo s presahom, také mocné svetlo, že dokáže osvietiť aj temnotu nášho vyhnanstva.

A tak na rozdiel od chrámovej menory stojí chanuková menora pri vonkajšom vchode. Zmyslom chanukovej menory a celej jej energie je osvietiť svet. Čím ďalej svetlo dosiahne, tým lepšie. Osem svetiel menory má nadpozemskú silu a dokáže osvietiť ulicu, vonkajší svet tak, ako by to chrámová menora nikdy nedokázala.

Chanuková menora stojí na ľavej strane domového vchodu, lebo ľavá strana predstavuje opak svätosti. Energia chanukovej menory je naozaj taká veľká, že prináša svetlo aj do najzapadlejších a najtemnejších kútov.

Odkiaľ prichádza táto energia, “moc ôsmich”? Ak sa Boh vo svete nezjavuje, je omnoho ťažšie slúžiť mu a to si vyžaduje sebaobetovanie. Vyhnanstvo nás núti, aby sme hľadali a vyvolali vnútornú energiu v sebe a tak mohli Bohu slúžiť aj v temnote vyhnanstva. Toto je “sila ôsmich”- v nás.

Transformáciou temnoty na svetlo postupne sprítomňujeme Boha vo svete. A keď sa tak stane, vráti sa na svet spása, vykúpenie. Potom budeme opäť schopní vybudovať Chrám v Jeruzaleme a to bude začiatok mieru a šťastia pre celé ľudstvo.