Chanukový boj nebol bojom za dosiahnutie ľudských práv; sociálne postavenie židov v Grékmi okupovanej Palestíne nebolo nevýhodné. Nebola to tiež len otázka slobodného praktizovania náboženstva. Bol to zápas medzi dvoma diametrálne protikladnými ideológiami.
Prvá – grécka ideológia – postavila úspech ľudí a ľudský intelekt do stredu vesmíru. A práve ľudský intelekt, so všetkými jeho obmedzeniami, určoval etiku a morálku. Tá druhá, židovská ideológia, stanovila ako pravý zdroj etiky a morálky Nekonečného Stvoriteľa a Pána sveta.
V Chanukovej modlitbe čítame, že grécky okupant „povstal proti Tvojmu ľudu Izraela, aby ho prinútil zabudnúť Tvoju Tóru a odpútať sa od zákonov Tvojej vôle“. Naši učitelia však vysvetľujú, že to nebolo štúdium Tóry a dodržiavanie týchto zákonov, per se, proti čomu Gréci namietali.
Bol to skôr fakt, že Tóra sa neštudovala len ako akési intelektuálne cvičenie, ale preto, že je to „Tvoja Tóra“ – Hašemova Tóra, božie učenie. Zákony sa nedodržiavali len ako akési kultúrne inštitúcie, ale preto, lebo sú to „zákony Tvojej vôle“ – Hašemovej vôle.
Keď židia vstúpili do chrámu, našli iba jediný džbán čistého oleja. Bolo tam síce viac oleja, ale ten Gréci zneuctili. Olej symbolizuje múdrosť. Gréci zneuctili múdrosť Tóry tým, že sa ju usilovali dehonestovať na úroveň ostatného svetského poznania.
Nájdenie čistého oleja symbolizuje nové uvedomenie si božieho aspektu prikázaní. Prikázania sa v hebrejčine nazývajú „micvot“. Toto slovo pochádza zo slova „cavta“, čo znamená spojenie.
Naše naplnenie Hašemovej vôle musí byť plné uvedomenia si, že tým, že dodržiavame božie prikázania, spájame seba a svet s jeho Stvoriteľom a Zdrojom, Hašemom. Iba takýto olej sa môže zapáliť na menore, a potom dávať svetlo ostatným.