P153
153. Príkaz: B-h (nech je velebený) nám prikázal počítať mesiace a roky. [1] Toto je prikázanie Kiduš HaChodeš (svätenie mesiacov).
Zdrojom tohto prikázania je výrok B-ží (nech je velebený): „[A Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi v Egyptskej zemi:] Tento mesiac [t.j. Nisan] vám bude začiatkom mesiacov.“ [2]
K tomuto prikázaniu Mudrci povedali: „Toto svedectvo je dané vám (lachem).“ [3] To znamená: toto prikázanie neprislúcha jednotlivcom, ako napríklad Šabat, kedy každý počíta šesť dní osobitne a odpočíva na siedmy. V tomto prípade by to znamenalo, že by každý mal svoj Roš Chodeš [prvý deň mesiaca] v deň keď zazrie nový mesiac, alebo že by smel použiť Tórou schválené výpočty a sám určiť Roš Chodeš, alebo že by smel sám odhadnúť, či úroda ešte nedozrie [na Pesach] [4], alebo zvážiť akýkoľvek iný činiteľ [5] nutný pre stanovenie [kalendára] - a potom sám [určil priestupný rok a] pridal kalendárny mesiac!
V skutočnosti smie toto prikázanie vykonať iba Bet Din HaGadol (Najvyšší súd), a to iba v Izraelskej zemi. [6] Vzhľadom na to, že v súčasnosti už Bet Din HaGadol nejestvuje, mesiace už na základe svedectva neurčujeme, rovnako ako neprinášame obete pretože niet Svätého chrámu.
Poblúdenci, známi tu na východe [t.j. v Egypte] ako Karaiti, sa v tejto zásade mýlia. [7] Ba dokonca nie všetci rabíni ju pochopili, a preto spolu s nimi tápajú v hlbokej tme. [8]
Je treba si uvedomiť, že výpočty, ktoré dnes používame pri zisťovaní [9] dátumov Roš Chodeš a sviatkov možno vykonať len v Izraelskej zemi. Len v prípade krajnej núdze, keď v Izraelskej zemi niet jediného mudrca a keď bol Bet Din mimo Izraela predtým vysvätený v Izraeli, je prípustné vyhlásiť priestupný rok alebo stanoviť Roš Chodeš mimo Izraelskej zeme – tak ako zaznamenáva Gemara, že urobil Rabi Akiva. [10] Ide ale o veľmi výnimočné opatrenie a je všeobecne známe, že vo väčšine prípadov boli výpočty vykonané iba v Izraelskej zemi. Im [t.j. mudrcom Izraelskej zeme] prináleží stanovovať mesiace a vyhlasovať priestupné roky, pomocou stanovených postupov na spoločnom zhromaždení.
Medzi piliere našej viery patrí veľmi dôležitá zásada, ktorej ale porozumejú a ktorú si plne uvedomia len tí, čo sa oddajú hlbokej úvahe. Znie nasledovne: to, že mimo Izraelskej zeme používame vlastné postupy pri výpočtoch a že vyhlasujeme, že „Tento deň je prvý deň mesiaca“ a „Tento deň je sviatok“ v žiadnom prípade neznamená, že by sme my tieto dni stanovovali na základe našich výpočtov. Naopak, robíme to preto, že Bet Din v Izraelskej zemi už vopred tieto dni stanovil ako sviatok alebo Roš Chodeš. Deň sa stáva sviatkom alebo Roš Chodeš prostredníctvom ich vyhlásenia: „Dnes je Roš Chodeš“ alebo „Dnes je sviatok,“ bez ohľadu na to, či tak urobili na základe výpočtov alebo očitého svedectva.
Toto [t.j., že Bet Din HaGadol v Izraelskej zemi má v tejto veci absolútnu autoritu] je nám známe z verša: „[Hovor Izraelitom a povedz im: Sviatky Hospodinove,] ktoré vyhlásite.“ [11] Naši Mudrci vysvetľujú: „Len toto sú sviatky.“ [12] A význam tohto učenia, tak ako je podaný v ústnej tradícií: čokoľvek [mudrci] označia za sviatok je sviatok, a to aj v prípade, že urobili chybu, urobili [vyhlásenie] z donútenia, alebo boli uvedení do omylu.
Jediným účelom našich výpočtov je zistiť, ktoré dni boli stanovené v Izraelskej zemi, pretože tam pri určovaní dní používajú rovnaký výpočet – a nie svedectvo. Preto v skutočnosti vychádzame z ich stanovení a nie z vlastných výpočtov, ktoré používame len, aby sme zistili [to, čo už bolo predtým stanovené]. Tomuto treba zreteľne porozumieť.
Uvediem ešte dodatočné vysvetlenie: predpokladajme, že by v Izraelskej zemi už nebolo jediného židovského obyvateľa (nedaj B-h, keďže On sám nám sľúbil, že židovský národ nikdy úplne nevymaže a nevyplieni [13]), že by tam nebol Bet Din a že by ani mimo Izraela nebol Bet Din, ktorý by bol vysvätený v Izraeli. V takom prípade by boli naše výpočty úplne zbytočné, [14] pretože nám, čo bývame mimo Izraelskej zeme, nie je dovolené vykonávať výpočty, ani vyhlasovať priestupné roky a ani stanovovať mesiace inokedy než za vyššie uvedených okolností, [15] veď predsa „zo Sionu vyjde Tóra, Hospodinovo slovo z Jeruzalemu.“ [16] Človek, ktorý si je plne vedomý slov Talmudu v tejto veci bude po hlbokom zvážení bezpochyby súhlasiť s vyššie uvedeným.
V Tóre sa nachádzajú stručné odkazy na zásady, na základe ktorých sa určujú začiatky mesiacov a priestupné roky. Medzi ne patria: „Tento zákon budeš rok čo rok zachovávať v určený čas (l’moada).“ [17] Naši Mudrci povedali: „Z tohto sa dozvedáme, že k priestupnému roku možno pridať [mesiac] iba v blízkosti určeného sviatku [moed, t.j. sviatku Pesach].“ [18]
Tiež povedali: „Z ktorého verša vyvádzame, že mesiac možno úradne predĺžiť alebo Roš Chodeš úradne vyhlásiť len za denného svetla? Z verša: „zo dňa na deň“ (mijamim jamima).“ [19]
[Rovnako aj] výrok B-ží (nech je velebený): „[Tento mesiac vám bude začiatkom mesiacov, bude vám prvým] mesiacom v roku.“ [20] K tomuto naši Mudrci povedali: „Rok sa musí skladať z [celých] mesiacov, nie z dní,“ čo znamená, že pri predlžovaní roka je nutné pridať celý mesiac. [21]
Napísané je tiež: „[A budú jesť] mesiac dní.“ [22] Na toto poznamenali naši Mudrci: „Mesiac sa musí skladať z [celých] dní, nie z hodín.“ [23] [Rovnako aj] verš: „Zachovávaj mesiac Aviv,“ [24] čo znamená, že pri výpočte rokov je nutné brať do úvahy aj ročné obdobia. Z tohto dôvodu musia byť roky viazané [nielen na Mesiac, ale aj] na Slnko.
Podrobnosti tohto prikázania sú vysvetlené v prvej kapitole traktátu Sanhedrin, v traktáte Roš HaŠana a v traktáte Berachot. [25]
[1] Lunárny mesiac trvá 29 a pol dňa. Vzhľadom na to, že sa mesiac môže skladať iba z celých dní, tak ako sa píše nižšie v texte tohto prikázania, je potrebné stanoviť, či má daný mesiac 29 alebo 30 dní. Toto sa môže udiať buď prostredníctvom očitých svedkov, ktorí dosvedčia, že sa Mesiac videli zjaviť na 30. deň, alebo prostredníctvom astronomických výpočtov. Navyše ešte sviatky musia pripadnúť na vhodné ročné obdobie: Pesach na jar, atď. Keďže mesačný rok trvá len 354 dní a slnečný 365 dní, každý mesačný rok je o 11 dní kratší. Z tohto dôvodu je nutné pravidelne pridať lunárny mesiac, aby bolo zachované načasovanie sviatkov.
[2] Exodus 12:2
[3] Roš HaŠana 22a. Slovo „vám“ sa vzťahuje na Mojžiša a Árona. Neskôr sa vzťahuje na vodcov jednotlivých pokolení. Viď Raši, tamtiež.
[4] Bolo by to znakom, že Pesach nadchádza príliš skoro a preto by bolo potrebné pridať mesiac.
[5] Napríklad, že sa jarný slnovrat musí udiať pred 16. dňom mesiaca Nisan.
[6] Výnimkou je prípad, ak v Izraeli nežije mudrc dostatočného postavenia. Viď nižšie.
[7] A preto sa aj za čias Rambama pokúšali splniť toto prikázanie stanovovaním kalendára na základe očitého svedectva, v každom mieste zvlásť.
[8] Tí, ktorí sa pokúšajú vyvrátiť Karaitov chybnými odôvodneniami, ako napríklad tvrdením, že prikázané je stanovovať kalendár iba výpočtami a nie na základe svedectva, a to aj v časoch Bet Din HaGadol. Rambam preto ďalej vysvetľuje úlohu výpočtov.
[9] Viď nižšie pre presnosť týchto slov – dnes výpočty slúžia na zisťovanie už stanovených dátumov, nie ich stanovovanie.
[10] Berachot 63a
[11] Levitikus 23:2
[12] Roš HaŠana 25a
[13] Pre zdroj tohto tvrdenia, viď komentár Tzafnat Paaneach na Jeremiáš 31:35-36 a Sprievodca zblúdilých, II. časť, kapitola 28.
[14] Ramban sa pýta: ak je to tak, ako je možné, že v súčasnosti máme sviatky a kalendár? Traduje sa (viď Rashba, Responzá, Kniha 4, č. 254), že Princ Hilel v Izraelskej zemi stanovil kalendár dopredu až po príchod Mesiáša. Preto je nám dovolené pomocou výpočtov zistiť, čo presne bolo stanovené. Podľa mnohých komentátorov (viď napríklad Megilat Ester, Chinuch) je toto aj stanovisko Rambama. Avšak, viď Avnei Nezer, Orach Chajim, 310, 311; ďalej Maharam Shick, 4. Prikázanie; Chatam Sofer, Jore Dea, 234.
[15] T.j. v prípadoch krajnej núdze, keď sa v Izraeli nenachádzajú žiadni mudrci a keď bol Bet Din mimo Izraela vysvätený v Izraeli.
[16] Izaiáš 2:3
[17] Exodus 13:10
[18] Mechilta d’Rabi Šimon ben Jochaj. Dodatočným mesiacom v priestupnom roku musí byť ďalší mesiac Adar, hneď pred mesiacom Nisan, mesiacom sviatku Pesach.
[19] Mechilta d’Rabi Šimon ben Jochaj. Verš je Exodus 13:10. Hebrejský výraz „mijamim jamima“ sa zvyčajne prekladá ako „rok čo rok“, ale v tomto prípade ho Mudrci čítajú ako „zo dňa na deň.“
[20] Exodus 12:2
[21] Megila 5a. Tým sa líši od slnečného priestupného roku, ku ktorému sa pridáva len jeden deň.
[22] Numeri 11:21. Verš sa zvyčajne prekladá ako „A budú jesť za mesiac.“
[23] Megila 5a
[24] Deuteronomium 16:1
[25] Sanhedrin 11a, Roš HaŠana 20a