P165
Odpočinok na Jom Kipur
165. Príkaz: Na Jom Kipur je nám prikázané odpočívať a zdržať sa vykonávania tvorivých činností [melachot] [1] alebo iných zakázaných činnosti.
Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Bude to pre vás deň slávnostného odpočinku“ [2] – v hebrejčine, Šabat Šabaton.
Už mnohokrát sme vysvetlili učenie Mudrcov[3], že slovo „Šabaton“ značí [pozitívny] príkaz.
N329
Práca na Jom Kipur
329. Zákaz: Na Jom Kipur je nám zakázané vykonávať tvorivé činnosti [melachot].
Zdrojom tohto zákazu je B-ží výrok: „V ten istý deň nebudete konať nijakú prácu, lebo je to Deň zmierenia.“[4]
Ten, kto tento zákaz úmyselne poruší je trestateľný trestom karet [odstránenia], tak ako je napísané v Tóre.[5] Ten, kto tento zákaz poruší neúmyseľne je povinný za svoj priestupok priniesť obeť.
Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberajú traktáty Beica (16b) a Megila (30b).
P164
Pôst na Jom Kipur
164. Príkaz: Je nám prikázané postiť sa na desiaty deň mesiaca Tišri, tj. na Jom Kipur [Deň zmierenia].
Zdrojom tohto prikázania je B-ží výrok: „Budete súžiť svoje bytosti“ [6]
Sifra vysvetľuje: Výraz „Budete súžiť svoje bytosti“ značí kajanie, ktoré sa týka celej bytosti. Čo toto znamená? Jedlo a pitie.
Podľa ústneho podania[7] sme navyše povinní zdržať sa kúpania, mazania, manželského styku a nosenia kožených topánok.
Zdrojom povinnosti zdržať sa všetkých horeuvedených činností je verš: „Bude to pre vás deň slávnostného odpočinku. Budete súžiť svoje bytosti.“ Verš hovorí „deň slávnostného odpočinku“ [Šabat Šabaton], aby nám naznačil, že sa musíme zdržať vykonávania tvorivých činností [melachot] a zakázaných činností, ako aj činností, ktoré živia a udržiavajú telo.
Sifra vysvetľuje: „Ako vieme, že kúpanie, mazanie a manželský styk sú zakázané? Z verša: „deň slávnostného odpočinku“ [Šabat Šabaton]. To znamená, že sa týchto činností musíme zdržať, aby sme súžili svoje bytosti.“[8]
N196
Zákaz jedenia na Jom Kipur
196. Zákaz: Na Jom Kiput je nám zakázené jesť.
Niet verša, ktorý by jedenie vyslovene zakazoval. Ale nakoľko sa trest za jedenie – karet – v Tóre spomína, vieme, že sa jedenie pokladá za zakázanú činnosť.
Zdrojom tohto trestu je B-ží výrok: „Každý, kto by sa v ten deň nekajal, bude odstránený spomedzi svojho ľudu.“ [9]
Na začiatku traktátu Keritot je uvedený zoznam všetkých previnilcov, ktorí sú trestateľní odstránením [karet]. Medzi nimi je aj ten, ktorý sa naje na Jom Kipur. V tomto traktáte sa tiež vysvetľuje, že všetky prečiny trestateľné trestom karet sú porušenia zákazov [negatívnych prikázaní], s výnimkou nevykonania Pesachovej obete a obriezky [čo sú pozitívne prikázania]. Z toho jasne vyplýva, že na jedenie na Jom Kipur sa vzťahuje zákaz.
Trestom za úmyselné porušenie tohto zákazu je karet, za nevedomé porušenie tohto zákazu je previnilec povinný priniesť obeť, ako je vysvetlené v traktáte Keritot.
Podobne, v traktáte Horajot je vysvetlené, že obeť za hriech [korban chatat] je trestom za porušenie zákazu [a ničoho iného]. Zdrojom je výrok B-ží (nech je jeho meno požehnané) ohľadne tých, ktorí sú povinní priniesť obeť za hriech: „A porušil niektorý z Hospodinových zákazov“ [10]
Sifra vysvetľuje: „Verš „Každý, kto by sa v ten deň nekajal, bude odstránený“ stanovuje trest za nepostenie. Ale verš, ktorý by slúžil ako výslovný zákaz, nemáme.“
V skutočnosti nepotrebujeme verš, ktorý by stanovoval trest za vykonávanie tvorivých činností na Jom Kipur, pretože si ho vieme odvodiť pomocou princípu kal vachomer [„tým skôr“]. Ak je porušenie zákazu jedenia, ktorý sa netýka Šabatu a sviatkov [ale iba sviatku Jom Kipur], trestateľné, tým skôr bude trestateľné porušenie zákazu vykonávať tvorivé činnosti [melachot], ktorý sa týka aj Šabatu a sviatkov. Ak je to tak, načo je nám verš, ktorý výslovne stanovuje trest za vykonávanie tvorivých činností? Z neho sa dozvedáme samotný zákaz jedenia na Jom Kipur: tak ako je trest za vykonávanie tvorivých činností uvedený až po samotnom zákaze, tak je aj trest za jedenie uvedný až po samotnom zákaze.
Podrobnosťami tohto prikázania sa zaoberá traktát Joma.
[1] Melacha, často nesprávne prekladané ako práca, je výraz pre 39 druhov tvorivých činností, ktoré je zakázané vykonávať na Šabat a sviatky.
[2] Levitikus 16:31
[3] P159 a P163
[4] Levitikus 23:28
[5] Levitikus 23:30
[6] Levitikus 16:29
[7] Traktát Joma 73a
[8] „Zdržať sa“ (השבת) a „Šabat“ (שבת) sa po hebrejsky píšu rovnako.
[9] Levitikus 23:29
[10] Levitikus 4:13