Bemidbar
Židovská armáda
4 M 1:1–4:20
Štvrtá kniha Tóry, Kniha Numeri, opisuje putovanie židovského národa od úpätia vrchu Sinaj až po prah Zasľúbenej zeme. Prvý oddiel sa začína tým, že Boh prikazuje Mojžišovi vykonať sčítanie dospelých židovských mužov na púšti (v hebrejčine Bemidbar). Účelom tohto sčítania bolo vytvoriť z dospelých mužov armádu pre prípad, že by bolo potrebné bojovať proti nežidovským obyvateľom Zeme Izraela.
PRVÉ ČÍTANIE
4 M 1:1–19
Prvého ijara roku 2449 Boh prikázal Mojžišovi vykonať sčítanie židovských mužov ako prípravu na ich povolanie do židovskej armády. Z tohto sčítania bol vyňatý kmeň Lévi, ktorý bol oslobodený od vojenskej služby, aby mohol slúžiť v Stánku stretnutia. Muži boli spočítaní podľa rodín, ktoré boli následne zoskupené podľa kmeňov.
Láska a rodina
שְׂא֗וּ אֶת־רֹאשׁ֙ כׇּל־עֲדַ֣ת בְּנֵֽי־יִשְׂרָאֵ֔ל לְמִשְׁפְּחֹתָ֖ם וגו‘׃ (במדבר א,ב)
[Boh povedal Mojžišovi,] "Urobte súpis celej pospolitosti Izraelitov podľa ich rodín." (4 M 1:2)
Tóra zaznamenáva iba celkový počet mužov v každom kmeni, nie však počet jednotlivých rodín. Napriek tomu Boh prikázal, aby boli rodiny spočítané, čím zdôraznil ústredné postavenie rodiny v judaizme.
Naše osobné i národné ciele sú nepochybne dôležité, no Tóra od nás zároveň vyžaduje nesebeckosť potrebnú na budovanie rodinnej jednoty. Manžel a manželka sú dvaja samostatní ľudia, každý so svojou povahou, túžbami, ba dokonca aj životným poslaním; napriek tomu musí každý pracovať pre druhého a spolu s druhým, navzájom sa dopĺňať, podporovať a spájať sa do jedného harmonického a láskyplného celku.
Sváry a narušená komunikácia, ktorými svet trpí, pramenia zo sebectva. Tóra nám naopak prikazuje milovať blížneho ako seba samého. Základným prostredím, v ktorom sa toto prikázanie napĺňa, je rodina. Keďže láska k druhému Židovi je prejavom našej lásky k Bohu, láska k blížnemu prehlbuje aj našu lásku k Bohu. Láska k Bohu nás následne vedie k láske k Jeho Tóre a k jej štúdiu – nielen z povinnosti, ale z úprimnej lásky. Táto trojitá láska – k blížnemu, k Bohu a k Tóre – vychádza z rodinného prostredia a šíri sa navonok, čím premieňa celý svet k lepšiemu.1
1. Likutei Sichot, 8.vázba, str. 209–215.
DRUHÉ ČÍTANIE
4 M 1:20–54
Tóra zaznamenáva celkový počet dospelých mužov v každom kmeni. Zázračne boli všetci spočítaní schopní nastúpiť do vojny; všetci boli silní a telesne zdatní muži.
Zdravie a uzdravenie
וַיִּהְי֤וּ בְנֵֽי־רְאוּבֵן֙ בְּכֹ֣ר יִשְׂרָאֵ֔ל תּוֹלְדֹתָ֥ם לְמִשְׁפְּחֹתָ֖ם לְבֵ֣ית אֲבֹתָ֑ם בְּמִסְפַּ֤ר שֵׁמוֹת֙ לְגֻלְגְּלֹתָ֔ם כׇּל־זָכָ֗ר מִבֶּ֨ן עֶשְׂרִ֤ים שָׁנָה֙ וָמַ֔עְלָה כֹּ֖ל יֹצֵ֥א צָבָֽא׃ (במדבר א,כ)
[Súčet príslušníkov] kmeňa Rúbena, prvorodeného Izraela – ich potomkov [spočítaných] podľa ich rodín, podľa domov ich otcov, podľa počtu jednotlivých mien a podľa počtu každého muža vo veku dvadsať rokov a viac, všetkých, ktorí boli schopní slúžiť v armáde. (4 M 1:20)
Všetci chorí a telesne postihnutí Židia boli pri darovaní Tóry uzdravení; vďaka ochranným Oblakom slávy zostali Židia zdraví počas celého svojho putovania, napriek nepriaznivým podmienkam púšte.
Z toho vidíme, že židovský národ – vďaka svojmu spojeniu s Bohom, vyjadrenému štúdiom Tóry a plnením jej prikázaní – nebol viazaný bežnými prírodnými zákonmi. Navyše, ich schopnosť presahovať hranice prírody bola zjavná nielen v duchovných záležitostiach, ale aj vo fyzickom zdraví a telesnej pohode.
To platí aj dnes rovnako, ako to platilo pri darovaní Tóry na vrchu Sinaj. Do tej miery, do akej žijeme svoje životy podľa pokynov Tóry, budeme aj my požehnaní duchovným i fyzickým zdravím, napriek akýmkoľvek prekážkam, ktoré by inak predstavovali zákony prírody.2
2. Likutei Sichot, 8.väzba, str. 220–222.
TRETIE ČÍTANIE
4 M 2:1–34
Boh potom prikázal Mojžišovi zorganizovať židovský národ do presného vojenského usporiadania. Svätyňa stála uprostred a na každej z jeho štyroch strán ho obklopovali tri kmene. (Na tento účel boli potomkovia dvoch Jozefových synov – Menašeho a Efrajima – počítaní ako samostatné kmene; celkovo teda existovalo 12 nelevitských kmeňov.)
Stráženie našej vnútornej svätyne
וַיְדַבֵּ֣ר יְהֹוָ֔ה אֶל־מֹשֶׁ֥ה וְאֶֽל־אַהֲרֹ֖ן לֵאמֹֽר׃ אִ֣ישׁ עַל־דִּגְל֤וֹ בְאֹתֹת֙ לְבֵ֣ית אֲבֹתָ֔ם יַחֲנ֖וּ בְּנֵ֣י יִשְׂרָאֵ֑ל מִנֶּ֕גֶד סָבִ֥יב לְאֹֽהֶל־מוֹעֵ֖ד יַחֲנֽוּ׃ (במדבר ב,א-ב)
Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: „Izraeliti budú táboriť každý pod svojou zástavou pri znakoch svojich rodov. Budú táboriť v určitej vzdialenosti okolo stanu stretávania [t.j. svätyňa]. (4 M 2:1-2)
Tábor ľudu rozložený na všetkých štyroch stranách Svätostánku symbolizoval, ako chránili túto svätú stavbu a Tóru, ktorá spočívala v jej najvnútornejšej komnate. Samozrejme, Tóra našu ochranu nepotrebuje – práve naopak, Tóra a jej prikázania chránia nás. Boh nám však zveril vznešené poslanie byť ochrancami Tóry.
Podobne aj my musíme strážiť svoju osobnú vnútornú svätyňu – vo svojom srdci i vo svojom domove – zo všetkých štyroch strán: pred chladnou duchovnou ľahostajnosťou studeného severu; pred horúcimi, žiadostivými vášňami teplého juhu; pred samoľúbym uspokojením z vlastných žiarivých úspechov na rannom východe; a pred temným zúfalstvom večerného západu.3
3. Hitva’aduyot 5745, 4.väzba, str. 2103; Reshimot 62 (str. 15); Or HaTorah, Bemidbar, 4.väzba, str. 1360–1361, 1396–1397; Zohar 2:156a; Igrot Kodesh, 6.väzba, str. 185.
ŠTVRTIE ČÍTANIE
4 M 3:1–13
Boh potom prikázal Mojžišovi spočítať Lévitov. Lévitovia boli oslobodení od vojenskej služby, pretože boli povolaní slúžiť vo Svätostánku. Strážili Svätostánok, rozoberali ho vždy, keď sa židovský národ vydal na ďalšiu cestu, znovu ho stavali pri každom novom táborení a pomáhali kňazom pri obradoch Svätostánku.
Duchovné túžby
הַקְרֵב֙ אֶת־מַטֵּ֣ה לֵוִ֔י וְהַעֲמַדְתָּ֣ אֹת֔וֹ לִפְנֵ֖י אַהֲרֹ֣ן הַכֹּהֵ֑ן וְשֵׁרְת֖וּ אֹתֽוֹ׃ (במדבר ג,ו)
[Hospodin povedal Mojžišovi,] "Priveď Léviho kmeň a postav ho pred kňaza Árona, aby mu posluhovali." (Num. 3:5-6)
Lévitovia boli spomedzi ostatného židovského národa vyčlenení ako osobitní služobníci Boha. Napriek tomu stredoveký židovský mudrc rabín Moše Maimonides poukazuje na to, že každý, kto sa chce zasvätiť službe Bohu, tak môže urobiť. Taký človek sa tým stáva „duchovným Lévitom“ – ba dokonca „duchovným kňazom“ alebo dokonca „duchovným veľkňazom“ – bez ohľadu na svoj skutočný kmeňový pôvod.4
4. Hitva’aduyot 5745, 4.väzba, str. 2115–2116.
PIATE ČÍTANIE
4 M 3:14–39
Lévitovia boli rozdelení do štyroch skupín: troch rodových vetiev, z ktorých každá pochádzala od jedného z Léviho synov, a kňazov. Zatiaľ čo ostatných dvanásť kmeňov malo táboriť vo vzdialenosti približne 900 metrov (pol míle) od Svätostánku, Lévitom bolo prikázané rozložiť sa priamo pri ňom. Kňazi (Áron a jeho synovia) spolu s Mojžišom táborili na východnej strane Svätostánku. Tri levitské rody táborili na ostatných troch stranách Svätostánku.
Vyhýbanie sa sporom
וְהַחֹנִ֣ים לִפְנֵ֣י הַמִּשְׁכָּ֡ן קֵ֣דְמָה לִפְנֵי֩ אֹֽהֶל־מוֹעֵ֨ד ׀ מִזְרָ֜חָה מֹשֶׁ֣ה ׀ וְאַהֲרֹ֣ן וּבָנָ֗יו שֹֽׁמְרִים֙ מִשְׁמֶ֣רֶת הַמִּקְדָּ֔שׁ לְמִשְׁמֶ֖רֶת בְּנֵ֣י יִשְׂרָאֵ֑ל וְהַזָּ֥ר הַקָּרֵ֖ב יוּמָֽת׃ (במדבר ג,לח)
[Boh povedal Mojžišovi, že] tí, ktorí táborili pred príbytkom, napredku pred stánom zhromaždenia na východ, boli Mojžiš, Áron a jeho synovia, ktorí strážili stráž svätyne, za stráž synov Izraelových. A akýkoľvek cudzí, kto by sa priblížil, zomrie. (4 M 3:38)
Kmene Júdu, Isachara a Zebulúna sa stali veľkými znalcami Tóry vďaka tomu, že táborili v blízkosti Mojžiša a Árona. Naproti tomu kmeň Rúbena táboril na tej istej strane Svätyne ako levitský rod, ku ktorému patril Mojžišov bratranec Kórach. Preto boli neskôr vtiahnutí do Kórachovej vzbury proti Mojžišovi, o ktorej Tóra rozpráva v ďalšom texte.
To nás učí, že spôsob, ako sa vyhnúť tomu, aby sme boli zatiahnutí do sporov, spočíva v štúdiu Tóry a v živote podľa jej učenia. A spôsob, ako sa prostredníctvom štúdia Tóry spojiť s Bohom, spočíva v tom, že sa budeme vyhýbať každej forme sváru.5
5. Likutei Sichot, 33.väzba, str. 16–17.
ŠIESTE ČÍTANIE
4 M 3:40–51
Na rozdiel od ostatných židovských mužov, ktorí boli počítaní od veku dvadsať rokov, Lévitovia boli spočítaní už od jedného mesiaca veku. Boh potom prikázal Mojžišovi spočítať všetkých prvorodených mužských potomkov nelevitov, ktorí mali aspoň jeden mesiac. Lévitovia totiž nahradili prvorodených v službe Svätyne, pretože prvorodení o túto výsadu prišli svojou účasťou na hriechu Zlatého teľaťa.
Poznávaj Ho na všetkých svojich cestách
קַ֣ח אֶת־הַלְוִיִּ֗ם תַּ֤חַת כׇּל־בְּכוֹר֙ בִּבְנֵ֣י יִשְׂרָאֵ֔ל וְאֶת־בֶּהֱמַ֥ת הַלְוִיִּ֖ם תַּ֣חַת בְּהֶמְתָּ֑ם וְהָיוּ־לִ֥י הַלְוִיִּ֖ם אֲנִ֥י ה‘׃ (במדבר ג,מה)
[A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol,] "Vezmi Levitov namiesto všetkých prvorodených medzi synmi Izraelovými i dobytok Levitov namiesto ich dobytka, a Levitovia budú moji. Ja som Hospodin." (4 M 3:44-45)
Ostatné kmene boli počítané až od veku dvadsiatich rokov – teda od veku, keď už boli schopné slúžiť vo vojsku. Úlohou Lévitov však bolo chrániť Svätyňu, a preto k tejto úlohe prispieval každý prírastok do ich počtu – dokonca aj novonarodené deti. Z tohto dôvodu boli počítaní prakticky už od narodenia.
Aj my sa môžeme v duchovnom zmysle pripojiť k zástupom Lévitov tým, že budeme pestovať svoje vrodené spojenie s Bohom. Toto spojenie nie je závislé od času, veku ani okolností. Umožňuje nám preto „poznávať Ho na všetkých svojich cestách“ – až po tie najjednoduchšie stránky života, ktoré zdieľa dospelý človek s malým dieťaťom.6
6. Likutei Sichot, 2.väzba, str. 558–559.
SIEDME ČÍTANIE
4 M 4:1–20
Potom, čo Mojžiš spočítal celý kmeň Lévi, Boh mu prikázal spočítať osobitne každý z troch levitských rodov a určil každému z nich konkrétnu úlohu pri prenášaní jednotlivých častí Svätyne počas putovania židovského národa.
Sila mieru
וְזֹ֣את ׀ עֲשׂ֣וּ לָהֶ֗ם וְחָיוּ֙ וְלֹ֣א יָמֻ֔תוּ בְּגִשְׁתָּ֖ם אֶת־קֹ֣דֶשׁ הַקֳּדָשִׁ֑ים אַהֲרֹ֤ן וּבָנָיו֙ יָבֹ֔אוּ וְשָׂמ֣וּ אוֹתָ֗ם אִ֥ישׁ אִ֛ישׁ עַל־עֲבֹדָת֖וֹ וְאֶל־מַשָּׂאֽוֹ׃ (במדבר ד,יט)
[Boh povedal Mojžišovi,] "Toto im učiňte, aby žili a nepomreli. Keď sa budú blížiť svätyni svätých, Áron a jeho synovia prijdú a postavia ich každého k jeho službe a k jeho bremenu." (4 M 4:19)
Často sa stáva, že keď sa usilujeme naplniť svoj duchovný potenciál, stretávame sa s rôznymi formami odporu. Niekedy nás iní ľudia zosmiešňujú alebo sa voči nám stavajú nepriateľsky; inokedy nás napádajú vnútorné hlasy pochybností o sebe samých. Tóra nás tu učí, že správnou odpoveďou na tieto výzvy nie je bojovať proti nim, ale využiť silu Árona, ktorý zasvätil svoj život vytváraniu mieru. Naša láskavosť potom buď zneutralizuje negativitu, alebo ju úplne odstráni. Premeniť protivníka na spojenca je totiž najúplnejšie a najúčinnejšie víťazstvo.7
7. Hitva’aduyot 5748, 3.väzba, str. 405–407.
It