Šoftim
Vodcovia
5 M 16:18–21:9
Piaty oddiel Piatej knihy Mojžišovej pokračuje druhou Mojžišovou rozlúčkovou rečou k židovskému národu. Začína sa Mojžišovým príkazom, aby židovský národ ustanovil sudcov (po hebrejsky Šoftim) po celej krajine Izrael, ktorí budú rozhodovať súdne spory a dohliadať na dodržiavanie zákona. Ďalej pokračuje Mojžišovými pokynmi týkajúcimi sa ostatných vodcov židovského národa: kráľa, kňazov a prorokov.
PRVÉ ČÍTANIE
5 M 16:18–17:13
Mojžiš prikázal židovskému národu, aby po celej krajine Izrael ustanovil sudcov a policajtov, ktorí budú rozhodovať súdne spory a dohliadať na dodržiavanie zákona.
Osobní sudcovia a policajti
שֹׁפְטִ֣ים וְשֹֽׁטְרִ֗ים תִּֽתֶּן־לְךָ֙ בְּכׇל־שְׁעָרֶ֔יךָ אֲשֶׁ֨ר יְהֹוָ֧ה אֱלֹהֶ֛יךָ נֹתֵ֥ן לְךָ֖ לִשְׁבָטֶ֑יךָ וְשָׁפְט֥וּ אֶת־הָעָ֖ם מִשְׁפַּט־צֶֽדֶק׃ (דברים טז,יח)
[Mojžiš prikázal židovskému národu:] „Vo všetkých svojich mestách, ktoré ti dáva G‑d, tvoj G‑d, si ustanov sudcov a policajtov pre každý zo svojich kmeňov. Nech súdia ľud spravodlivým súdom.“ (5 M 16:18)
Hebrejské slovo, ktoré je tu použité vo význame „mestá“ (še’arecha), doslova znamená „brány“. „Bránami“ nášho tela sú naše uši, oči, nos a ústa, cez ktoré do nášho tela a do nášho osobného sveta prenikajú podnety z vonkajšieho sveta. Tento verš nám teda prikazuje, aby sme k týmto „bránam“ postavili „sudcov a policajtov“, ktorí ich budú strážiť pred prenikaním akýchkoľvek vplyvov, ktoré by mohli škodiť nášmu duchovnému zdraviu. Štúdiom Tóry sa učíme rozlišovať, ktoré vplyvy sú prospešné (a teda dovolené) a ktoré sú škodlivé (a teda zakázané). Úlohou „policajta“ je presadzovať rozhodnutia, ktoré vydal sudca. Našimi vnútornými „policajtmi“ sú metódy a návyky, ktoré si každý z nás musí osvojiť, aby dokázal čeliť hlasom v našom vnútri, ktoré odporujú rozhodnutiam našich vnútorných „sudcov“.
Preto nám G‑d v súvislosti s budúcou mesiášskou dobou sľubuje iba, že „obnoví našich sudcov ako za dávnych čias“, nie však policajtov. V mesiášskej dobe už nad nami nebude mať zlo žiadnu moc, a preto nebudú potrebné ani ochranné opatrenia, ktoré by zabezpečovali, že budeme plniť G‑dovu vôľu.1
1. Likutei Sichot, 34.väzba, str. 104–105, 14.väzba, str. 277–279, 24.väzba, str. 441–442.
DRUHÉ ČÍTANIE
5 M 17:14–20
Okrem systému sudcov a policajtov Mojžiš prikázal židovskému národu, aby si ustanovil kráľa.
Osobný kráľ
שׂ֣וֹם תָּשִׂ֤ים עָלֶ֙יךָ֙ מֶ֔לֶךְ אֲשֶׁ֥ר יִבְחַ֛ר יְהֹוָ֥ה אֱלֹהֶ֖יךָ בּ֑וֹ מִקֶּ֣רֶב אַחֶ֗יךָ תָּשִׂ֤ים עָלֶ֙יךָ֙ מֶ֔לֶךְ לֹ֣א תוּכַ֗ל לָתֵ֤ת עָלֶ֙יךָ֙ אִ֣ישׁ נׇנכְרִ֔י אֲשֶׁ֥ר לֹֽא־אָחִ֖יךָ הֽוּא׃ (דברים יז,טו)
[Mojžiš povedal židovskému národu:] „Ustanov si za kráľa toho, koho si vyvolí B-h. Za kráľa si musíš ustanoviť niekoho spomedzi svojich bratov; nesmieš si ustanoviť za kráľa cudzinca, ktorý nie je tvojím bratom.“ (5. M 17:15)
Hoci židovský národ nemal kráľa od zničenia prvého Chrámu a ďalšieho bude mať až v osobe samotného Mesiáša, stále máme povinnosť ustanoviť si nad sebou vyššiu autoritu – ako jednotlivci aj ako spoločenstvo, všade tam, kde je to potrebné. Mudrci preto každému z nás hovoria: „Ustanov si učiteľa [Tóry],“ s ktorým sa máme radiť vo všetkých otázkach duchovného života.
Nemali by sme si nahovárať, že sa môžeme spoliehať iba na svojich vlastných „sudcov a policajtov“. Rovnako by sme si nemali myslieť, že neexistuje nikto, kto by nám dokázal dostatočne porozumieť, aby mohol byť naším „kráľom“. Tóra nás uisťuje, že ak budeme hľadať správnym spôsobom a vytrvalo, určite nájdeme duchovných učiteľov, ktorí najlepšie zodpovedajú našim duchovným potrebám.2
2. Likutei Sichot, 24.väzba, str. 104–106. Pozri nižšie, k 31:11.
TRETIE ČÍTANIE
5 M 18:1–5
Mojžiš potom prikázal židovskému národu, aby si ctil kňazov ("kohanim") a dbal na to, aby im odovzdával ich podiely z úrody a zo svojich stád.
Rozvíjanie vnútorného kňaza
וְזֶ֡ה יִהְיֶה֩ מִשְׁפַּ֨ט הַכֹּהֲנִ֜ים מֵאֵ֣ת הָעָ֗ם מֵאֵ֛ת זֹבְחֵ֥י הַזֶּ֖בַח אִם־שׁ֣וֹר אִם־שֶׂ֑ה וְנָתַן֙ לַכֹּהֵ֔ן הַזְּרֹ֥עַ וְהַלְּחָיַ֖יִם וְהַקֵּבָֽה׃ (דברים יח,ג)
[Mojžiš povedal židovskému národu:] „Kňazom patrí od ľudu, od tých, ktorí zabíjajú býka, ovcu alebo kozu, toto: plece, líca a žalúdok.“ (5 M 18:3)
Kňazom boli určené práve tieto časti zvierat na počesť Pinchasa, Áronovho vnuka. Pinchas použil svoje líca, aby sa modlil o B-žiu pomoc vtedy, keď svojím plecom viedol meč, ktorým prebodol bruchá tých, ktorí sa vzpierali B-hu.
Keďže celý židovský národ je „kráľovstvom kňazov a svätým národom“, všetci sa máme učiť z Pinchasovho príkladu. Keď sily v nás alebo mimo nás bránia svetu, aby napredoval k svojmu B-žskému cieľu, musíme v sebe prebudiť svojho vnútorného Pinchasa, aby sme silou svätosti prekonali vlastnú tvrdohlavosť alebo tvrdohlavosť iných.3
3. Sichot Kodeš 5736, 2.väzba, str. 237.
ŠTVRTÉ ČÍTANIE
5 M 18:6–13
Mojžiš potom nabádal židovský národ, aby sa so všetkými svojimi potrebami obracal výlučne na B-ha a nesnažil sa hľadať spôsoby, ako predpovedať budúcnosť.
Dôvera v B-ha
תָּמִ֣ים תִּֽהְיֶ֔ה עִ֖ם יְהֹוָ֥ה אֱלֹהֶֽיךָ׃ (דברים יח,יג)
[Mojžiš povedal židovskému národu: „Namiesto toho, aby ste sa pokúšali predpovedať budúcnosť,] buďte celým srdcom oddaní B-hu.“ (5 M 18:13)
Keď sme spojení s B-hom, nepodliehame žiadnej forme predurčenia. Preto by sme sa nikdy nemali zaoberať predpovedaním budúcnosti, oslobodzovaním sa od „kliatob“ či „zaklínadiel“ akýchkoľvek skutočných alebo domnelých síl ani možným vplyvom predchádzajúcich prevtelení na náš život.
Najistejším spôsobom, ako si zabezpečiť šťastie a úspech v živote, je celým srdcom sa venovať poznávaniu toho, čo od nás B-h očakáva (štúdiom Jeho Tóry), obracať svoje modlitby priamo k Nemu a plniť Jeho vôľu.4
4. Igrot Kodeš, 18.väzba, str. 205.
PIATE ČÍTANIE
5 M 18:14–19:13
Mojžiš potom varoval židovský národ, aby nepočúval falošných prorokov, a následne zopakoval zákony týkajúce sa útočiskových miest. Ak niekto neúmyselne zabije človeka, tento zásah B-žej prozreteľnosti naznačuje, že potrebuje odísť do exilu do jedného z týchto miest, aby napravil určitý vnútorný nedostatok, ktorý by inak zostal nenapravený. Blízki príbuzní obete smú neúmyselného vraha zabiť, pokiaľ neutiekol do jedného z týchto miest, ktoré boli osobitne určené ako útočiská.
Dočasné útočisko, konečné útočisko
שָׁל֥וֹשׁ עָרִ֖ים תַּבְדִּ֣יל לָ֑ךְ בְּת֣וֹךְ אַרְצְךָ֔ אֲשֶׁר֙ יְהֹוָ֣ה אֱלֹהֶ֔יךָ נֹתֵ֥ן לְךָ֖ לְרִשְׁתָּֽהּ׃ (דברים יט,ב)
[Mojžiš povedal židovskému národu:] „Uprostred svojej krajiny, ktorú ti dáva B-h, tvoj B-h, aby si ju vlastnil, si vyčleň tri [útočiskové] mestá.“ (5 M 19:2)
V metaforickom zmysle je príbuzný, ktorý sa usiluje pomstiť krv obete, naším vlastným zlým sklonom. Ten sa nás pokúša „zabiť“, teda zviesť nás k hriechu, a tým nám spôsobiť určitú formu duchovnej „smrti“ – stratu životnej sily v našom duchovnom živote. Mesiášske vykúpenie bude naším konečným útočiskom pred týmto prenasledovateľom, pretože v mesiášskej dobe bude zlý sklon zrušený. Podobne aj budúce obnovenie chrámovej služby poskytne všetkým, ktorí to potrebujú, možnosť dokončiť svoje zmierenie.
Dovtedy je naším útočiskom pred zlým sklonom štúdium Tóry, pretože svätosť Tóry má moc neutralizovať vplyv zla na nás.5
5. Likutei Sichot, 34.väzba, str. 121–122.
ŠIESTE ČÍTANIE
5 M 19:14–20:9
Mojžiš potom učil židovský národ zákony týkajúce sa svedeckých výpovedí a krivého svedectva.
Praví Boží svedkovia
עַל־פִּ֣י ׀ שְׁנֵ֣י עֵדִ֗ים א֛וֹ עַל־פִּ֥י שְׁלֹשָֽׁה־עֵדִ֖ים יָק֥וּם דָּבָֽר׃ (דברים יט,טו)
[Mojžiš povedal židovskému národu:] „V každom súdnom prípade] musí byť záležitosť [neviny alebo viny obžalovaného] potvrdená svedectvom [aspoň] dvoch svedkov.“ (5 M 19:15)
Podľa Tóry samotné stvorenie svedčí o existencii Stvoriteľa, ako aj o tom, že Jeho moc presahuje našu schopnosť chápania. Avšak poznanie, že samotná Božia podstata nielenže presahuje našu schopnosť porozumieť jej, ale je dokonca mimo našej schopnosti vôbec si ju predstaviť, nemožno odvodiť z pozorovania sveta; túto pravdu musia dosvedčiť „vonkajší“ svedkovia.
Svedkami nepochopiteľnosti Božej podstaty je židovský národ. Štúdiom Tóry a plnením Božích prikázaní židovský národ oboznamuje svet s nevysloviteľnosťou Božej podstaty, čím paradoxne uskutočňuje niečo, čo je zo svojej podstaty úplne nemožné: vyjadruje to, čo je svojou povahou nevyjadriteľné.6
6. Likutei Sichot, 19.väzba, str. 188–196.
SIEDME ČÍTANIE
5 M 20:10–21:9
Mojžiš potom začal poučovať židovský národ o tom, ako majú postupovať pri dobývaní krajiny Izrael.
Stať sa stromom prinášajúcim ovocie
כִּֽי־תָצ֣וּר אֶל־עִיר֩… לֹֽא־תַשְׁחִ֤ית אֶת־עֵצָהּ֙ וגו‘ (דברים כ,יט)
[Mojžiš povedal židovskému národu:] „Ak obľahneš mesto... nesmieš ničiť jeho [ovocné] stromy.“ (5 M 20:19)
Naše emócie sú mierou našej zrelosti. Mnohí ľudia sú obdarení výnimočnou inteligenciou alebo talentom, no skutočne zušľachtené emócie dosiahneme až vtedy, keď sa zbavíme detskej zahľadenosti do seba a začneme prispievať k dobru sveta. Podobne aj ovocné stromy nám poskytujú potravu a potešenie na svoj vlastný úkor. Naproti tomu neplodné stromy na nás pôsobia iba svojím majestátnym vzhľadom; môžu nám síce poskytnúť tieň, ale nič tým neobetujú.
Preto, keď hľadáme poučenie a inšpiráciu, mali by sme sa obracať na ľudí, ktorí sú nielen inteligentní a talentovaní, ale svoje dary aj dôsledne využívajú pre väčšie dobro sveta. A, samozrejme, aj my sami by sme si mali brať príklad z ovocného stromu.7
7. Likutei Sichot, 4.väzba, str. 1114–1119; Likutei Sichot, 24.väzba, str. 115–120.