Utorok večer a streda 11. a 12.aprila bude sviatok Ševiji šel Pesach- siedmy deň Pesachu. Siedmy deň Pesachu je spomienkou na deň, keď Boh rozdelil Trstinové more. Tento zázrak sa stal, keď sa deti Izraela ocitli vo veľmi ťažkej situácii. Pred nimi sa vlnilo more. Ich egyptskí utláčatelia sa na nich valili zozadu. Na počudovanie všetkých sa im zrazu pred očami rozdelilo more a vytvorilo „ ochranný múr“, ktorým izraelský ľud prešiel.
Prečo si Židia zaslúžili byť spasení takým úžasným spôsobom? Mudrci nám hovoria, že to bolo kvôli deťom. Talmud zaznamenáva, že deti, ktoré odišli z Egypta, boli prvé, ktoré spoznali Boha.1 Toto je kuriózne tvrdenie. Koniec koncov, spolu s národom, ktorý opustil Egypt, boli veľkí duchovní obri: Mojžiš, Jozua a všetci starší Izraela. No títo neboli prví, ktorí spoznali Boha. Boli to konkrétne deti – deti narodené a vychované uprostred egyptského útlaku.
Napriek tomu dostali vhodné a náležité vzdelanie, čo viedlo k tomu, že ako prví spoznali Boha. Tóra dokonca naznačuje, že mohli ukázať prstom a povedať: „Toto je môj B-h a budem Ho oslavovať.“ Rozdelením Trstinového mora sa stala zvláštna udalosť: nielenže bola prekážka odstránená, ale premenila sa na ochranný múr pre židovský národ, ako sa uvádza vo verši: „A vody boli pre nich múrom napravo od nich. a naľavo od nich.” Táto obrovská transformačná udalosť tiež bola kvôli deťom. Keď dieťa vie, že jedinou skutočnou existenciou je svätosť, vznika v ňom pocit istoty, že nič nemôže prekážať snahe o naplnenie Božej vôle. Neexistujú žiadne prekážky.
Nielen počas exodu z Egypta potreboval židovský národ nadprirodzenú udalosť. V každej generácii neustále potrebujeme zázraky. Ako nám hovoria mudrci, židovský národ je prirovnávaný k „jahňaťu medzi 70 vlkmi“. Celý základ našej existencie je v podstate nadprirodzený. Je to neustály zázrak. Kľúčom k tomu, aby sme si zaslúžili toto spojenie so Stvoriteľom, ktoré zabezpečuje prežitie židovského národa, je správne židovské vzdelanie pre naše deti.
Musíme im poskytnúť správne vedenie pri štúdiu všetkých aspektov Tóry. Musí to byť vykonané spôsobom, ktorý ich inšpiruje k dodržiavaniu svätého dedičstva židovského národa. Cieľom je dosiahnuť to nie ako vzdialená zaležitosť bez zmyslu, ale spôsobom, ktorý sa premietne do ich každodenného života.
Z toho všetkého plynie ponaučenie, že ak si prajeme byť skutočne požehnaní, materiálne aj duchovne, vrátane radosti z našich detí a vnúčat, je cesta k tomu poskytovanie skutočné vzdelanie v Tóre. Cieľom je život a vitalita v judaizme nielen vtedy, keď chodia do synagógy, ale neustále. Musíme naplniť našu mládež takou úctou k zbožnosti, aby bola schopná ukazovať a volať: „Toto je môj Boh a ja ho budem oslavovať.“ Takýto základ bude schopný rozdeliť každé more a prekonať každú prekážku na ceste k splneniu božej vôle.