Parša Mecora
(zdroj Shazak - pripravil Peter Feldmár)
Príbeh o dvoch jazykoch
Zakončíme túto parašu zo Shazaku dôležitým príbehom, ktorý zhrňuje posledné dve paraše – Tazria a Metsora.
Je o veľkom mudrcovi rabbi Šimonovi ben Gamlielovi a učí nás veľkú lekciu o jazykoch…
Lašon ha-ra, doslova „zlý jazyk“, a lašon tov, „dobrý jazyk“.
Rabbi Šimon mal chuť vyskúšať svojho verného sluhu Taviho (ktorý nebol Žid), aby zistil, aký je múdry.
„Tavi,“ povedal, „prosím ťa, bež na trh a kúp mi to najlepšie jedlo, aké nájdeš. Dôverujem tvojmu úsudku. Len sa uisti, že je to kóšer!“
„Jasná vec, rabbi!“ povedal Tavi a vyrazil splniť rabbiho prianie.
O chvíľu sa vrátil s balíčkom hovädzieho jazyka.
„Nech sa páči, rabbi! Najväčšia lahôdka z celého trhu!“
„Ďakujem. Teraz, Tavi, choď prosím späť na trh a kúp mi to najodpornejšie jedlo, aké nájdeš.“
„Odporne?“ pomyslel si Tavi. „No dobre… vy ste šéf. Ako poviete, rabbi!“ odpovedal rýchlo.
O chvíľu sa Tavi vrátil – a, verte či nie, znova s balíčkom jazyka!
„Čo to má znamenať?“ spýtal sa zmätene rabbi Šimon. „Som z toho celkom mimo. Keď som ťa požiadal o lahôdku, priniesol si jazyk. A keď som chcel niečo odporné… znova jazyk!“
„No, rabbi,“ odpovedal Tavi, „sú dobré aj zlé jazyky. Keď je jazyk dobrý, nie je nič lepšie. Ale keď je jazyk zlý… nie je nič horšie!“
Rabbi Šimon sa usmial.
„Múdre slová! Ani ja by som to nepovedal lepšie.“
ב"ה