Časť Parše zo Shazaku o sľuboch:
„Zrušenie sľubu?! O čo tu ide? Môžeme jednoducho dávať sľuby, ktoré v skutočnosti nie sú dôležité? Majú sa sľuby skutočne porušovať?!
Samozrejme, že nie!
Ale HaŠem chápe, lepšie ako ktokoľvek iný, povahu ľudí. Niekedy ľudia napriek najlepšiemu úmyslu nedokážu alebo zabudnú splniť sľub. Preto je vhodné pri sľubovaní dodať dve slová: BLI NEDER (to nie je sľub), aby to nebol hriech, ak to z nejakej príčiny (nie naschvaľ) nedokážeme splniť…
Inokedy boli Židia nútení sľúbiť, že sa zrieknu Tóry – „Prejdite na našu vieru, inak zomriete“, bola výzva dňa! V našich dejinách sa to nanešťastie vyskytovalo príliš často.
Modlitba Kol Nidrei nadobudla nový význam v čase španielskej inkvizície (začala sa v roku 1478). V tom čase bolo veľa Židov nútených konvertovať na kresťanstvo, ale tajne zostali Židmi. Títo tajní Židia, nazývaní Anusim („nútení“), boli nútení sľúbiť, že prijmú kresťanstvo.
„Sľubujem, že odteraz nebudem dodržiavať Tóru,“ vyhlásili títo úbohí Židia.
Odvtedy sa navonok správali ako kresťania, aby ich všetci videli, ale tajne sa postarali o to, aby urobili čo najviac Miciev.
Títo Anusimovia postavili tajnú „židovskú“ miestnosť – akási cela bez okien. Táto miestnosť sa stala ich „Centrom micvy a študovania Tóry“, miestom skrytým pred všetkými.
Kol Nidrei (úvodná modlitba na Jom Kipur) bol ich čas na vyhlásenie, že takzvaný „sľub“ a obrátenie sa nepočítajú. Skutočne, hlboko vo svojich srdciach zostali títo Anusimovia Židia, verní HaŠemovi.
Keď dnes povieme Kol Nidrei, tiež nám to pripomína veľké sebaobetovanie Židov počas vekov, aby zachovali HaŠemovu Tóru.
BTW: Židov, ktorí sa tajne držali Tóry a Micvos, ich kresťanskí susedia nazývali „Marranos“ – „prasce“ v španielčine (ach jaj...).
Dnes ich potomkovia uprednostňujú, aby sa títo nešťastní ľudia nazývali „Anusim“, čo znamená „nútení“, keďže boli nútení žiť ako nežidia.
ב"ה
