Parša Matot
„Neprisľúbené“ sľuby?! Čože?

Bli Neder?! Čo to má znamenať? Môžeme si len tak dávať sľuby, ktoré vlastne neplatia? Sú sľuby naozaj myslené tak, že ich možno porušiť?!
Samozrejme, že nie!

Ale Hašem rozumie, lepšie než ktokoľvek iný, ľudskej povahe. Niekedy sa ľudia „nechajú uniesť chvíľou“ a zaviažu sa k niečomu, čo je takmer nemožné splniť.
Inokedy, čo sa žiaľ stávalo príliš často počas našej histórie, boli Židia nútení sľúbiť, že sa zriekajú Tóry – „Prejdi na inú vieru, alebo prídeš o život!“ bolo heslo tých čias.

כל נדרי – Kol Nidrej

Starodávna modlitba Kol Nidrej nadobudla nový význam počas čias španielskej inkvizície (ktorá začala v roku 1478). Vtedy boli mnohí Židia nútení konvertovať na kresťanstvo, no tajne zostali verní judaizmu. Títo tajní Židia, nazývaní Anusim („nútení“), museli sľúbiť, že prijmú kresťanstvo:

„Sľubujem, že odteraz už nebudem zachovávať Tóru,“ vyhlasovali títo úbohí Židia.

Odvtedy sa navonok správali ako kresťania, aby ich všetci videli, no potajomky sa snažili plniť čo najviac micvot. Anusim si vytvárali tajné „židovské“ miestnosti – akési kobky bez okien. Tie sa stali ich „Centrami micvot a Tóry“, skrytými miestami – aj pred ich vlastnou rodinou a služobníctvom!

Kol Nidrej pre nich znamenal vyhlásenie, že tento takzvaný „sľub“ a konverzia neplatia.
Hlboko vo svojich srdciach zostali Židmi, verní HaŠemovi.

Keď dnes recitujeme Kol Nidrej, pripomíname si aj obrovské sebazaprenie Židov, ktorí v priebehu vekov prinášali obete, aby zostali verní Tóre.
(zdroj Shazak)


Transjordánsko

Územie, ktoré osídlili Gad, Reuven a polovica kmeňa Menashe, je známe ako Ever HaYarden, teda „za Jordánom“.
Iným spôsobom, ako to povedať, je „Transjordánsko“.

Toto územie dnes zaberá Kráľovstvo Transjordánska, ktoré si neskôr zmenilo názov na Kráľovstvo Jordánsko.

עבר הירדן – Ever HaYarden
(Zdroj Shazak)


Rozdelenie kmeňa Menaše

Prečo Mojžiš rozdelil kmeň Menaše – polovicu nechal v Zemi Izrael a druhú polovicu mimo nej?

Zdá sa, že to bol Mojžišov nápad, nie Boží.
Jedno z vysvetlení je, že Mojžiš chcel zabezpečiť, aby kmene Gád a Reuven zostali prepojené s Izraelom, aj keď sa usadili mimo krajiny.
Mojžiš sa rozhodol – a mal na to dobrý dôvod – že práve členovia kmeňa Menaše budú tí najvhodnejší, aby sa postarali o to, že Bnej Gád a Reuven si zachovajú lásku k Izraelu.

Kmeň Menaše totiž pochádzal z Jozefa, ktorý tak veľmi miloval Erec Jisrael, že prinútil svojich bratov prisahať, že bude pochovaný práve tam.
Preto Tóra opisuje tento kmeň ako „Menaše, syn Jozefov“.

(Mimochodom: minule sme v paraši Pinchas čítali o dcérach Celofchada, ktoré tiež pochádzali z rodu Jozefovho. Tiež si chceli vydobyť podiel v Zemi Izrael, lebo ju veľmi milovali. Preto Tóra zdôrazňuje ich pôvod: „dcéry Celofchadove… syn Menašeho, syna Jozefovho.“)

⸻

Ale prečo sa Mojžiš rozhodol rozdeliť Menaše práve takto?

Umiestniť polovicu kmeňa Menaše do Erec Jisrael a druhú polovicu do Ever HaJarden (za Jordánom) bola veľmi múdra stratégia.
Keď Mojžiš rozdelil kmeň Menaše, vedel, že si budú dávať záležať na tom, aby zostali v kontakte s druhou polovicou – a že budú často prekračovať rieku, aby sa navštevovali.
(V tých časoch neexistoval iný spôsob komunikácie, dokonca ani „snežná pošta“.)

Takto vzniklo silné prepojenie medzi Erec Jisrael a Ever HaJarden.

חצי שבט מנשה – Polovica kmeňa Menaše
(Shazak)