Rabbi Jonatha Sacks
Parša Behar

Hranice slobodného trhu

Keď som písal tento esej, upútal moju pozornosť titulok v novinách: „Najbohatší ľudia v Spojenom kráľovstve sa napriek dvojitej recesii stali ešte bohatšími za uplynulý rok.“
A to napriek tomu, že väčšina ľudí od finančnej krízy v roku 2008 schudobnela alebo im aspoň reálny príjem stagnoval. Ako sa hovorí: „Jedna istota tu je: bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú.“ Práve tomuto javu sa venuje sociálna legislatíva v parše Behar.

Kniha Levitikus, kapitola 25 predstavuje sériu zákonov, ktoré majú za cieľ korigovať tendenciu k radikálnej a narastajúcej nerovnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku neregulovaného fungovania slobodného trhu.
Tak tu máme sabatický rok (šmita), počas ktorého sa odpúšťali dlhy, prepúšťali hebrejskí otroci, zem odpočívala a jej úroda – nezbieraná – patrila všetkým.
Ďalej jubilejný rok (jovel), v ktorom sa – s určitými výnimkami – pôvodná pôda vracala späť pôvodným vlastníkom.
Tóra zároveň prikazuje pomáhať núdznym:

„Ak tvoj brat spadne do núdze a nebude schopný uživiť sa medzi vami, podpor ho ako cudzinca alebo usadlíka, aby mohol s tebou žiť.“ (Levitikus 25:35)

A ďalej prikazuje, aby s otrokmi nebolo zaobchádzané ako s otrockými bytosťami, ale ako s „najatými pracovníkmi či hosťami“ (Lev. 25:40).

Ako poznamenal Heinrich Heine:

„Mojžiš nechcel zrušiť vlastníctvo. Práve naopak – chcel, aby každý niečo vlastnil, aby nikto nemusel byť kvôli chudobe otrokom s otrockou mysľou. Sloboda bola vždy konečným cieľom tohto veľkého osloboditeľa – a dýcha a horí vo všetkých jeho zákonoch, ktoré sa týkajú chudoby.“
(Heine v Judaic Lore in Heine, ed. Israel Tabak, Johns Hopkins Univ. Press, 1979, s. 32)

Napriek starobylej povahe týchto zákonov znova a znova inšpirovali tých, ktorí zápasili s otázkami slobody, spravodlivosti a rovnosti. Verš o jubilejnom roku („Vyhláste slobodu v celej krajine pre všetkých jej obyvateľov.“ Lev. 25:10) je vyrytý na Zvon slobody (Liberty Bell) vo Filadelfii.
Medzinárodné hnutie, ktoré sa koncom 90. rokov usilovalo o odpustenie dlhov tretieho sveta a do ktorého sa zapojilo viac ako 40 krajín, sa nazývalo Jubilee 2000 a bolo priamo inšpirované touto paršou.

Tóra má neobvyklý prístup k hospodárskej politike. Samozrejme, nemôžeme priamo preniesť zákony spred viac ako tritisíc rokov – určené poľnohospodárskej spoločnosti vedome podriadenou Božej zvrchovanosti – do podmienok 21. storočia s jeho globalizovanou ekonomikou a nadnárodnými korporáciami. Medzi starovekým textom a jeho moderným uplatnením sa nachádza celý starostlivý proces tradície a interpretácie ústnej Tóry (Tóra še-be-al-peh).

Napriek tomu však existujú určité jasné zásady:
        •       Práca – zarábanie si na živobytie – má dôstojnosť.
Žalm (Tehilim 128:2) hovorí:
„Keď budeš jesť z práce svojich rúk, budeš šťastný a bude ti dobre.“
Tento verš recitujeme každý sobotný večer na začiatku pracovného týždňa.
        •       Na rozdiel od aristokratických kultúr (ako staroveké Grécko), judaizmus nikdy nepohrdal prácou alebo produktívnou ekonomikou. Nepodporoval vznik zaháľajúcej vrstvy.
Mishna (Avot 2:2) učí:
„Štúdium Tóry bez práce nakoniec zlyhá a vedie k hriechu.“
        •       Ak nie sú závažné dôvody inak, človek má právo na ovocie svojej práce.
Judaizmus nedôveruje veľkému zásahovému štátu, ktorý ohrozuje slobodu.
Prorok Samuel varoval pred monarchiou, keď povedal:
„Vezme vám najlepšie polia, vinice a olivové sady a dá ich svojim služobníkom… Vezme desatinu z vašich stáda a sami sa stanete jeho otrokmi.“ (1 Sam 8)

Judaizmus je náboženstvom ľudu narodeného v otroctve a túžiaceho po vykúpení.
Najväčším zločinom otroctva voči ľudskej dôstojnosti je, že nám berie právo vlastniť bohatstvo, ktoré sme vytvorili.

V centre hebrejskej Biblie je Boh, ktorý si želá slobodnú bohoslužbu slobodných ľudí, a jednou z najdôležitejších záruk slobody je súkromné vlastníctvo ako základ ekonomickej nezávislosti.
Ideálna spoločnosť podľa prorokov je tá, v ktorej môže každý človek sedieť pod svojím viničom a figovníkom (Micheáš 4:4).

Slobodná ekonomika používa palivo konkurencie na udržiavanie ohňa vynaliezavosti.
Dávno pred Adamom Smithom judaizmus prijal myšlienku, že najväčší pokrok často pochádza z veľmi nesvätých pohnútok. Ako hovorí kazateľ:

„Videl som, že všetka námaha a všetok úspech pochádza zo žiarlivosti človeka voči svojmu blížnemu.“
A talmudickí mudrci to vyjadrili takto:
„Nebyť zlého pudu (jecer ha-ra), nikto by nepostavil dom, neoženil sa, nemal deti ani nepodnikal.“

Rabíni dokonca podporovali slobodný trh aj v oblasti židovského vzdelávania – učiteľ nemohol zabrániť inému, aby si v blízkosti otvoril vlastnú školu. Ich dôvod bol jednoduchý:

„Žiarlivosť medzi učencami zvyšuje múdrosť.“ (Bava Batra 21a)

Trhová ekonomika je najlepší známy systém na zmiernenie chudoby prostredníctvom ekonomického rastu.
Za jednu generáciu – v posledných rokoch – pomohla dostať z chudoby 100 miliónov Indov a 400 miliónov Číňanov. A rabíni považovali chudobu za útok na ľudskú dôstojnosť.
Chudoba nie je požehnaný ani Bohom určený stav – rabíni povedali, že je to:

„druh smrti“ a „horšia než päťdesiat rán“.
A tiež:
„Nič sa nenesie ťažšie než chudoba, lebo kto je ňou zdrvený, je ako ten, na koho doliehajú všetky nešťastia sveta a všetky kliatby z Deuteronómia. Ak by boli všetky iné nešťastia na jednej strane a chudoba na druhej, prevážila by chudoba.“

Avšak trhová ekonomika je lepšia v tvorbe bohatstva než v jeho spravodlivom rozdelení.
Koncentrácia bohatstva v rukách niekoľkých dáva týmto jednotlivcom neprimeranú moc na úkor ostatných.
Dnes v Británii nie je nezvyčajné, že vrcholní manažéri zarábajú aspoň 400-násobok mzdy svojich zamestnancov.
To neprinieslo ekonomický rast ani finančnú stabilitu – práve naopak.

Kým píšem tieto slová, jeden z poradcov Margaret Thatcherovej, Ferdinand Mount, práve vydal kritiku jej finančnej deregulácie: The New Few. Rovnako pôsobivá je aj nedávna kniha juhokórejského ekonóma Ha-Joon Changa 23 vecí, ktoré vám nepovedia o kapitalizme. Nejde o kritiku trhovej ekonomiky ako takej – podľa neho je to stále najlepší dostupný systém – no ako hovorí:

„Potrebuje dôkladnú reguláciu a usmerňovanie.“

A práve to predstavuje legislatíva v parše Behar.
Hovorí nám, že ekonomický systém musí existovať v rámci morálneho rámca.
Nemusí sa usilovať o úplnú ekonomickú rovnosť, no musí rešpektovať ľudskú dôstojnosť.
        •       Nikto by nemal byť navždy uväznený v reťaziach dlhu.
        •       Nikto by nemal byť zbavený podielu na spoločnom vlastníctve – v biblických časoch to znamenalo podiel na pôde.
        •       Nikto by nemal byť otrok svojho zamestnávateľa.
        •       Každý má právo na oddych – jeden deň zo siedmich, jeden rok zo siedmich – od nekonečného tlaku práce.

Toto neznamená zničenie trhovej ekonomiky, ale možno to znamená pravidelné prerozdelenie.

V srdci týchto zákonov je hlboko humánna vízia spoločnosti.

„Žiaden človek nie je ostrov sám pre seba.“
Sme zodpovední jeden za druhého a spolupodieľame sa na osude druhých.
Tí, ktorí boli Bohom požehnaní nadbytkami, by sa mali podeliť s tými, ktorí nemajú dosť.

V judaizme to nie je otázka charity, ale spravodlivosti – to je význam slova cedaka.
Potrebujeme tento duch aj v dnešných rozvinutých ekonomikách, ak nechceme byť svedkami ľudského utrpenia a spoločenských nepokojov.

Nikto to nepovedal lepšie než prorok Izaiáš v prvej kapitole svojej knihy:

„Hľadajte spravodlivosť, pomáhajte utláčaným,
zastávajte sa siroty,
obhajujte vdovu…“
(Izaiáš 1:17)

Ľudstvo nebolo stvorené, aby slúžilo trhom.
Trhy boli stvorené, aby slúžili Božiemu obrazu v človeku.

(Preložil MUDr. Peter Feldmár)