Jitro
Darovanie Tóry
2 M 18:1–20:23
Piaty oddiel 2. Mojžišovej knihy sa začína rozprávaním o tom, ako sa Mojžišov svokor Jitro (v hebrejčine Jitro/Yitro) pridáva k židovskému ľudu pri vrchu Sinaj. Pokračuje vyvrcholením celých ľudských dejín od stvorenia sveta až po ten okamih: Darovaním Tóry. Medzi tieto dva príbehy je vsunuté rozprávanie o tom, ako Jitro po Mojžišovom zostupe zo Sinaja poradil Mojžišovi, aby zriadil súdny systém.
PRVÉ ČÍTANIE
2 M 18:1–12
Keď Jitro počul o odchode z Egypta, rozdelení mora a vojne s Amálekom, vydal sa stretnúť s Mojžišom a židovským ľudom, ktorí táborili v Refidime, neďaleko vrchu Sinaj. Hoci sa už predtým zriekol modlárstva, teraz cítil, že nastal čas urobiť ďalší krok a stať sa Židom.
Prijímanie Tóry každý deň
וַיִּשְׁמַ֞ע יִתְר֨וֹ… אֵת֩ כׇּל־אֲשֶׁ֨ר עָשָׂ֤ה אֱלֹהִים֙ לְמֹשֶׁ֔ה וּלְיִשְׂרָאֵ֖ל עַמּ֑וֹ וגו‘ (שמות יח,א)
Jitro sa dopočul o všetkom, čo Boh urobil pre Mojžiša a pre svoj ľud Izrael. (2 M 18,1)
Rozdelenie mora, vojna s Amálekom a Jitrova konverzia na judaizmus boli všetko predpokladmi Darovania Tóry.
Tieto udalosti musíme znovu prežívať vo svojom každodennom živote, pretože Boh nám dáva Tóru nanovo každý deň a z nekonečnej studnice Tóry nám denne udeľuje nové a vyššie pohľady na život. Skôr než sa tak môže stať, musíme však najprv premôcť svojho vnútorného Amáleka, teda umlčať svoje pochybnosti o Božej prozreteľnosti. Potom musí prejsť konverziou náš vnútorný Jitro, čiže získať tú časť seba samých, ktorá ešte stále uprednostňuje službu modlám nadmerných materiálnych túžob.
Aby sme však mohli urobiť tieto kroky, musíme najprv „rozdeliť more a vstúpiť doň“, teda sa dočasne úplne ponoriť do svätosti – prostredníctvom ranných modlitieb a pravidelného štúdia Tóry. Božské vedomie, ktoré týmto spôsobom zakúsime, nám umožní vniesť vyššie uvedomenie do všetkých oblastí nášho každodenného života: do jedenia, zarábania na živobytie, vzťahov s inými ľuďmi a podobne. A potom, keď si počas dňa nájdeme čas na štúdium Tóry, budeme schopní objavovať nové myšlienky, ktoré ju robia večne aktuálnou, a tak budeme počuť Boží hlas zo Sinaja na každodennej báze.¹
1. Na základe Likutei Sichot, 11.zväzok, str. 74 a nasl. a 4.zväzok, str. 1271–1272.
DRUHÉ ČÍTANIE
2 M 18:13–23
Aby Tóra uzavrela príbeh Jitra, presúva sa teraz o štyri mesiace dopredu – na 11. tišri roku 2449, deň po tom, čo Mojžiš naposledy zostúpil z vrchu Sinaj.
Nekonečné vzostupy
וַֽיְהִי֙ מִֽמׇּחֳרָ֔ת וַיֵּ֥שֶׁב מֹשֶׁ֖ה לִשְׁפֹּ֣ט אֶת־הָעָ֑ם וַיַּעֲמֹ֤ד הָעָם֙ עַל־מֹשֶׁ֔ה מִן־הַבֹּ֖קֶר עַד־הָעָֽרֶב׃ (שמות יח,יג)
Na druhý deň [po Mojžišovom zostupe z vrchu Sinaj] si Mojžiš sadol, aby súdil ľud, a ľud stál pred Mojžišom od rána do večera. (2 M 18:13)
Keď sa náš duchovný život zdá plynúť hladko, môžeme si myslieť, že sme prekonali výzvy života a môžeme si oddýchnuť. Pre správnu odpoveď na tento pocit nám stačí pozrieť sa na príklad Mojžiša. Na vrchu Sinaj dosiahol Mojžiš vrchol duchovnosti, a predsa, hneď ako sa znovu pripojil k ľudu, vrhol sa priamo do svojej novej úlohy – súdiť spory, ktoré mu ľudia predkladali.
Podobne aj vtedy, keď máme pocit, že sme dosiahli vrchol svätosti, stále je tu zajtrajšok – keď by sme si, podobne ako Mojžiš, mali klásť ešte vyššie ciele.²
2. Hitva’aduyot 5742, 2.zväzok, str. 871–872.
TRETIE ČÍTANIE
2 M 18:24–27
Spočiatku sa Mojžiš snažil sám odpovedať na všetky otázky ľudu a riešiť všetky ich spory. Jitro poukázal na viaceré nedostatky tohto prístupu a navrhol, aby Mojžiš zriadil hierarchiu sudcov, pričom by si ponechal len tie prípady, ktoré boli príliš zložité pre sudcov nižších súdov. Boh povedal Mojžišovi, že Jitrov plán je lepší než Mojžišov pôvodný prístup.
Univerzálna aktuálnosť Tóry
וַיִּבְחַ֨ר מֹשֶׁ֤ה אַנְשֵׁי־חַ֙יִל֙ מִכׇּל־יִשְׂרָאֵ֔ל וַיִּתֵּ֥ן אֹתָ֛ם רָאשִׁ֖ים עַל־הָעָ֑ם שָׂרֵ֤י אֲלָפִים֙ שָׂרֵ֣י מֵא֔וֹת שָׂרֵ֥י חֲמִשִּׁ֖ים וְשָׂרֵ֥י עֲשָׂרֹֽת׃ (שמות יח,כה)
A vtedy vybral Mojžiš statných mužov zo všetkého Izraela a dal ich za hlavy nad ľudom, za náčelníkov nad tisícami, za náčelníkov nad stami, za náčelníkov nad päťdesiatimi, za náčelníkov nad desiatimi. (2 M18:25)
V Jitrovom pláne by ľud stál pod autoritou sudcov, ktorí boli nižšieho postavenia než Mojžiš. Napriek tomu Boh tento systém schválil, pretože takýmto spôsobom by aj tí najjednoduchší spomedzi ľudu dokázali riešiť svoje problémy podľa právneho systému Tóry a tým podriadiť svoj život jej autorite. Keby Mojžiš zostal jediným sudcom ľudu, niektorí ľudia by sa pre jeho vzbudzujúcu úctu a duchovnú veľkosť báli priblížiť sa k nemu so svojimi problémami. To by mohlo viesť k tomu, že by sa cítili odcudzení alebo by nadobudli dojem, že stoja mimo záujmu Tóry.
To by bolo veľmi nešťastné, pretože Tóra bola daná všetkým – aj jednoduchým, priemerným ľuďom. Je zásluhou Tóry a dôkazom jej pravdivosti, že jej zákony riadia nielen naše najvznešenejšie chvíle, ale aj zdanlivo bezvýznamné starosti, ktoré sa objavujú v každodennom živote.3
3. Likutei Sichot, 16.zväzok, str. 209–210.
ŠTVRTÉ ČÍTANIE
2 M 19:1–6
Tóra sa potom vracia k udalostiam, ktoré nasledovali po rozdelení mora, vojne s Amálekom a Jitrovom príchode k vrchu Sinaj. Židia dorazili k úpätiu vrchu Sinaj prvého dňa mesiaca sivan roku 2448.
Bratská láska
וַיִּֽחַן־שָׁ֥ם יִשְׂרָאֵ֖ל נֶ֥גֶד הָהָֽר׃ (שמות יט,ב)
A Izrael tam táboril [ako jeden zjednotený ľud] naproti vrchu. (2 M 19:2)
Božia prítomnosť nemôže prebývať uprostred rozporov a nezhôd. Iba vtedy, keď boli Židia zjednotení v harmónii jeden s druhým, mohli dosiahnuť harmóniu s Bohom, ktorá bola nevyhnutná na prijatie Jeho Tóry.
To isté platí aj dnes. Samozrejme, každý môže študovať Tóru, no božská inšpirácia, ktorá nám dáva hlbšie porozumenie a umožňuje nám vnímať Božiu prítomnosť v Tóre, je nám daná len vtedy, keď sa aktívne zaujímame o blaho svojich blížnych.
Je tu ešte jedno ponaučenie. Židia sa dokázali zjednotiť pri vrchu Sinaj preto, že „stáli oproti vrchu“ – teda boli sústredení na Tóru. Keďže každý z nás má odlišné rozumové schopnosti, emócie, povahové črty a uhly pohľadu, neexistuje prirodzený spôsob, ako si zachovať individualitu a zároveň fungovať ako jedno zjednotené telo. Iba vtedy, keď sa zameriame na Boha, prestanú byť naše rozdiely prekážkou jednoty. Neznamená to, že by naše rozdiely zanikli, keďže všetky naše jedinečné vlastnosti sú nevyhnutné na naplnenie spoločného božského poslania. No naša spoločná oddanosť Božej vôli premieňa tieto rozdiely na stupne, ktoré nás približujú k cieľu, a nie na bariéry, ktoré by nám v tom bránili.4
4. Likutei Sichot, 11.zväzok, str. 250.
PIATE ČÍTANIE
2 5 19:7–19
Počas nasledujúcich šiestich dní Boh pripravil židovský ľud na Zjavenie darovania Tóry. Ráno 6. dňa mesiaca sivan sa Boh začal zjavovať na vrchu Sinaj.
Sila nadšenia
וְהַ֤ר סִינַי֙ עָשַׁ֣ן כֻּלּ֔וֹ מִ֠פְּנֵ֠י אֲשֶׁ֨ר יָרַ֥ד עָלָ֛יו יְהֹוָ֖ה בָּאֵ֑שׁ וַיַּ֤עַל עֲשָׁנוֹ֙ כְּעֶ֣שֶׁן הַכִּבְשָׁ֔ן וַיֶּחֱרַ֥ד כׇּל־הָהָ֖ר מְאֹֽד׃ (שמות יט,יח)
Celý vrch Sinaj bol v dyme, lebo Hospodin zostúpil naň v ohni. Dym z neho vystupoval ako z taviacej pece a celý vrch sa prudko zachvieval. (2 M19:18)
Skutočnosť, že vrch bol zahalený dymom, naznačovala, že darovanie Tóry umožnilo, aby bol fyzický svet ovplyvnený spiritualitou. To nás učí, že kľúčom k premene všetkých aspektov života – priestoru, času a vedomia – je zabezpečiť, aby boli všetky aspekty nášho náboženského života naplnené „ohnivým zápalom“, teda vrúcnosťou a nadšením pre Boha a Jeho Tóru.5
5. Sefer HaMa’amarim 5701, str. 129; Likutei Sichot, 13.zväzok, str. 151.
ŠIESTE ČÍTANIE
2 M 19:20–20:14
Boh potom dal židovskému ľudu 613 prikázaní obsiahnutých v Tóre. Z nich desať dal výslovne: veriť v Boha, neslúžiť modlám, ctiť Božie meno, zachovávať sobotu, ctiť rodičov, nezabíjať, nescudzoložiť, neunikať (neunášať), neklamať pri svedectve a neželať si domy, manželov či majetok iných ľudí. Zvyšných 603 prikázaní bolo v týchto implicitne obsiahnutých.
Liečba závisti
לֹ֥א תַחְמֹ֖ד בֵּ֣ית רֵעֶ֑ךָ וגו‘ (שמות כ,יד)
"Nebudeš túžiť po dome svojho blížneho. (2 M 20:14)
Boh poskytuje každému z nás všetky zdroje – majetok, talenty a schopnosti – ktoré potrebujeme na splnenie nášho jedinečného poslania v živote. Každý z nás dosahuje svoje konečné naplnenie tým, že tieto zdroje zasvätí svojmu božskému poslaniu a využíva ich na prehlbovanie vedomia o Bohu vo svete. Akékoľvek zdroje, ktoré nám Boh v danom okamihu neposkytol, teda nie sú potrebné na splnenie nášho poslania a v skutočnosti by nás odvádzali od rozvoja nášho plného potenciálu. Uvedomenie si tejto pravdy nás vylieči z akejkoľvek závisti.6
6. Hitva’aduyot 5742, 3.zväzok, str. 1661–1662.
SIEDME ČÍTANIE
2 M 20:15–23
Po darovaní Desiatich prikázaní Boh povedal Mojžišovi, aby vystúpil na vrch Sinaj a zostal tam 40 dní, aby sa naučil zvyšok Tóry. Niektoré zo zákonov, ktoré Boh Mojžiša učil, sa týkali spôsobu, ako postaviť oltár na obete. Jedným z týchto zákonov bolo, že na oltár sa má vystupovať pomocou rampy, a nie po schodoch.
Dôležitosť jednoduchých vecí
וְלֹֽא־תַעֲלֶ֥ה בְמַעֲלֹ֖ת עַֽל־מִזְבְּחִ֑י אֲשֶׁ֛ר לֹֽא־תִגָּלֶ֥ה עֶרְוָתְךָ֖ עָלָֽיו׃ (שמות כ,כג)
Na môj oltár nebudeš vystupovať po stupňoch, aby sa pritom neodkryla tvoja nahota.(2 M 20:22)
Kňazi nosili pod tunikami nohavice, takže ich telo by nebolo odhalené voči oltáru ani pri chôdzi po schodoch. Napriek tomu, keďže vystupovanie po schodoch môže vytvárať dojem odhaľovania neodetého tela, použitie rampy je cnostnejšie. Ak od nás Boh vyžaduje, aby sme neurazili ani necitlivé kamene, o to viac od nás vyžaduje, aby sme rešpektovali city našich blížnych.
Požiadavka prejavovať úctu kameňom oltára nás učí chrániť česť iných ľudí aj vtedy, keď si neuvedomujú, že sú predmetom znevažovania, a aj vtedy, keď nemáme úmysel ich uraziť.
Tento posledný verš danej časti Tóry tak zhrňuje posolstvo Božieho zjavenia na vrchu Sinaj: Boh sa nachádza aj v tých najvšednejších veciach. Naše vzťahy s inými ľuďmi sú neoddeliteľnou súčasťou nášho vzťahu k Bohu. A v pozitívnom zmysle platí, že láska k iným ľuďom je v skutočnosti láskou k nášmu Stvoriteľovi.7
7. Likutei Sichot, 21.zväzok, str. 124.