Vajakhel
Stavba svätyne
2 M 35:1–38:20
Desiaty oddiel Knihy Exodus sa začína tým, že Mojžiš zostupuje z vrchu Sinaj po tretí a posledný raz a okamžite zhromažďuje (v hebrejčine Vajakhel) izraelský ľud. Mojžiš im oznámil, že Boh im odpustil hriech Zlatého teľaťa a prikázal im postaviť svätyňu ako znak tohto odpustenia.
PRVÉ ČÍTANIE
2 M 35:1–20
Mojžiš uviedol svoje pokyny pre svätyňu pripomenutím izraelskému ľudu, že musia zachovávať sobotu. Nesmú dovoliť, aby ich nadšenie pre budovanie svätyne viedlo k porušeniu zákazu pracovať v siedmy deň.
Čo znamená odpočívať v sobotu
שֵׁ֣שֶׁת יָמִים֮ תֵּעָשֶׂ֣ה מְלָאכָה֒ וּבַיּ֣וֹם הַשְּׁבִיעִ֗י יִהְיֶ֨ה לָכֶ֥ם קֹ֛דֶשׁ שַׁבַּ֥ת שַׁבָּת֖וֹן וגו‘ (שמות לה,ב)
[Mojžiš povedal izraelskému ľudu:] "Šesť dní sa môže pracovať, ale siedmy deň musí byť pre vás svätý, úplný odpočinok od práce." (2 M 35,2)
Z duchovného hľadiska je každý týždeň opakovaním týždňa stvorenia: Boh počas šiestich pracovných dní znovu stvára svet a každú sobotu „odpočíva“. Boh „odpočíva“ tak, že znovu prežíva pôvodnú myšlienku, ktorá dala podnet k stvoreniu sveta. Počas šiestich pôvodných dní stvorenia sa Boh venoval uskutočňovaniu detailov svojho zámeru; keď veľký Architekt dokončil svoje dielo, prehliadol ho a posúdil ho ako naplnenie svojho plánu.
Tak aj počas šiestich pracovných dní je svet znovu stváraný Božou „tvorivou“ energiou, zatiaľ čo v sobotu je svet utváraný Božou „odpočívajúcou“ energiou.
Preto našou úlohou v sobotu nie je namáhať sa pri naprávaní stvorenia, ale zakúsiť stvorenie ako Boží príbytok, ktorým sme ho počas týždňa usilovali urobiť. Do tohto stavu vedomia vstupujeme tým, že sa zdržiavame tridsiatich deviatich druhov tvorivej práce, ktoré vykonávame počas pracovných dní.1
1. Or HaTora, Šemot, vol. 6, p. 2113.
DRUHĚ ČÍTANIE
2 M 35:20–29
Keď Mojžiš oznámil ľudu, čo je potrebné na vybudovanie svätyne, ľud začal prinášať svoje príspevky.
Ako úspešne vychovávať
חָ֣ח וָנֶ֜זֶם וְטַבַּ֤עַת וְכוּמָז֙ וגו‘ (שמות לה, כב)כׇּ
[Ľudia prinášali svoje zlaté] náramky, nosové krúžky, prstene a opasky cudnosti.“ (2 M 35,22)
Stredoveký biblický učenec rabín Avraham Ibn Ezra prekladá tento zoznam predmetov trochu odlišne ako „náušnice, nosové krúžky, prstene a náramky“.
Štyri predmety, ktoré ženy darovali, poukazujú na štyri aspekty správnej výchovy detí a židovského vzdelávania:
Náušnice: Pozorne počúvať rozhovory detí s ich rovesníkmi, pretože deti sa učia hovoriť z príkladu svojich starších; ak je niečo v ich reči nesprávne, znamená to, že niečo nie je v poriadku aj v reči ich vzorov.
Nosové krúžky: Rozvíjať bystrý „čuch“, aby sme vedeli posúdiť, či sú detské priateľstvá pre ne prospešné.
Prstene: Ukazovať deťom správnu cestu tým, že ich jemne vedieme k tomu, aby sa pridŕžali učenia Tóry a neuberali sa škodlivými cestami.
Náramky: Byť pevný a dôsledný – aj keď sú deti dobre vychované, je potrebné byť voči nim rozhodný, aby sa v nich pestovalo nadšenie pre štúdium.2
2. Likutei Diburim, 3.zväzok, str. 573–574.
TRETIE ČÍTANIE
2 M 35:30–36:7
Potom Mojžiš, ako mu Boh prikázal, ustanovil remeselníkov Becalela a Oholiaba, aby dohliadali na prácu.
Jedinečný prínos každého
לַעֲשֹׂ֛ת בַּזָּהָ֥ב וּבַכֶּ֖סֶף וּבַנְּחֹֽשֶׁת׃ (שמות לה,לב)
[Mojžiš povedal: „Boh ich obdaril schopnosťou] pracovať so zlatom, striebrom a meďou.“ (2 M 35,32)
Striebro, zlato a meď predstavujú tri typy Židov: Striebro predstavuje tých z nás, ktorých neznepokojuje duchovná temnota všedného sveta, ale naopak, vnášajú doň Božie vedomie. Zlato predstavuje tých z nás, ktorí boli kedysi ponorení do všedného sveta, no prekonali jeho materiálne putá. Meď predstavuje tých z nás, ktorí ešte stále zápasia s prekonávaním materializmu všedného sveta.
Tóra vyžaduje, aby sa všetky tri kovy použili pri stavbe svätyne. Je to poučenie tak pre tých, ktorí sa považujú za „zlato“ a „striebro“, ako aj pre tých, ktorí sa vnímajú ako „meď“. „Strieborní“ medzi nami by sa nemali vyhýbať zapojeniu do fyzického sveta a uprednostňovať iba duchovné záležitosti. Podobne ani „zlatí“ medzi nami, ktorí prekonali materializmus a preto by sa mohli cítiť voči jeho nebezpečenstvám imúnni, nie sú oslobodení od povinnosti povznášať fyzický svet. Napokon „medení“ medzi nami si môžu myslieť, že sa musia najprv zdokonaliť, kým budú môcť povznášať svet, no Tóra im hovorí opak: aj oni musia prispieť svojím dielom k budovaniu Božieho príbytku v tomto svete.3
3. Likutei Sichot, 6.zväzok, str. 157–160.
ŠTVRTĚ ČÍTANIE
2 M 36:8–19
Prvé predmety, ktoré remeselníci vyrobili, boli tapisérie, ktoré tvorili pokrývku svätyne.
Dynamika vzťahu
שֵׁ֣שׁ מׇשְׁזָ֗ר וּתְכֵ֤לֶת וְאַרְגָּמָן֙ וְתוֹלַ֣עַת שָׁנִ֔י וגו‘ (שמות לו,ח)
[Remeselníci zhotovili tapisérie] z ľanu, tyrkysovej vlny, purpurovej vlny a šarlátovej vlny. (2 M 36:8)
Tieto štyri materiály poukazujú na štyri základy nášho emocionálneho vzťahu s Bohom.
Šarlátová vlna je červená, čo poukazuje na oheň. Oheň v našej duši je plamenná láska k Bohu, ktorá vzniká z rozjímania o Jeho nekonečnosti. Keď si uvedomíme, do akej miery Boh presahuje stvorenie a že On je skutočnou realitou, zachváti nás vášnivá túžba prekonať obmedzenia sveta, aby sme Ho poznali a spojili sa s Ním.
Tyrkysová vlna má farbu neba a poukazuje na našu osobnú skúsenosť s Božou vznešenosťou. Aj tu rozjímame o Božej nekonečnosti, ale sústreďujeme sa na vlastnú nepatrnosť v porovnaní s Ním. To nás napĺňa pocitom úcty a bázne.
Purpurová vlna je zmesou modrej a červenej, lásky a bázne, a poukazuje na súcit, ktorý je zložený z lásky a hnevu: lásky k ideálu a hnevu nad tým, že ideál zostáva nenaplnený. Konkrétne pociťujeme súcit so svojou božskou dušou, keď uvažujeme o jej údele žiť tak duchovne vzdialená od svojho prirodzeného domova, teda v Božej prítomnosti.
Ľan je biely a poukazuje na našu základnú, vrodenú lásku k Bohu – pocit, ktorý presahuje rozum. Táto láska nám umožňuje obetovať sa pre Božiu česť, pretože vyjadruje naše nezlomné puto s Bohom.4
4. Sefer HaMa’amarim 5708, str. 138 a nasl.
PIATE ČÍTANIE
2 M 36:20–37:16
Po zhotovení pokrývok a stien svätyne pristúpili remeselníci k výrobe jej zariadenia; prvým z nich bola archa zmluvy.
Búranie, aby sa mohlo stavať
וַיַּ֧עַשׂ בְּצַלְאֵ֛ל אֶת־הָאָרֹ֖ן עֲצֵ֣י שִׁטִּ֑ים אַמָּתַ֨יִם וָחֵ֜צִי אׇרְכּ֗וֹ וְאַמָּ֤ה וָחֵ֙צִי֙ רׇחְבּ֔וֹ וְאַמָּ֥ה וָחֵ֖צִי קֹמָתֽוֹ׃ (שמות לז,א)
A Becalel spravil truhlu zo šittímového dreva, ktorá bola dva a pol lakťa dlhá, jeden a pol lakťa široká a tiež lakeť a pol vysoká. (2 M 37:1)
Na rozdiel od ostatného zariadenia svätyne mali rozmery archy všetky neúplné miery. Keďže archa uchovávala Tóru, poukazuje to na myšlienku, že Tóra nás musí „lámať“: treba sa ju učiť takým spôsobom, aby lámala naše zakorenené návyky a negatívne povahové vlastnosti.5
5. Sefer HaMa’amarim Kuntresim, 1.zväzok, str. 318.
ŠIESTE ČÍTANIE
2 M 37:17–29
Potom remeselníci zhotovili stôl pre dvanásť chlebov. Následne Mojžiš hodil zlato na svietnik do pece a Boh utvoril svietnik.
Sedem spôsobov, ako osvetliť svet
וַיַּ֥עַשׂ אֶת־הַמְּנֹרָ֖ה זָהָ֣ב טָה֑וֹר וגו‘ (שמות לז,יז)
[B-h] zhotovil svietnik z čistého zlata. (2 M 37:17)
Svietnik, zdroj svetla vo svätyni, symbolizoval vhľad a osvietenie. Náhly a ťažko uchopiteľný záblesk pochopenia a osvietenia v mysli je podobný blesku, ktorý prežiari tmavú oblohu.
Každá božská duša je zdrojom božského svetla. V tomto zmysle sa duša obrazne nazýva „lampou Boha“. Sedem lámp svietnika symbolizuje sedem základných typov židovských duší. Každý typ má svoju osobitnú cestu, ako zjavovať božskosť, na základe siedmich základných emócií: (1) láska k Bohu, (2) bázeň pred Bohom, (3) spájanie sa s Bohom prostredníctvom štúdia Tóry, (4) prekonávanie prekážok, ktoré odporujú božskosti vo svete, (5) oceňovanie Božej dobroty, (6) hrdosť na to, že sme Božími poslami vo svete, a (7) pokora.6
6. Likutei Tora 3:29b.
SIEDME ČÍTANIE
2 M 38:1–20
Potom remeselníci zhotovili vnútorný oltár a vonkajší oltár. Po nich nasledovalo umývadlo a stĺpy nádvoria.
Spájanie rozhodnosti s pokorou
נְב֥וּב לֻחֹ֖ת עָשָׂ֥ה אֹתֽוֹ׃ (שמות לח,ז)
[Ako bolo prikázané, remeselníci zhotovili vonkajší, medený oltár] ako dutú konštrukciu. (2 M 38:7)
Vonkajší oltár bol miestom, kde prebiehal proces zušľachťovania našej živočíšnej prirodzenosti. Materiál a forma vonkajšieho oltára poukazujú na dva protikladné postoje, ktoré si musíme osvojiť, aby sme to dosiahli:
Na jednej strane musíme byť pevní a rozhodní vo svojom odhodlaní duchovne napredovať. Židia sú nazývaní „ľudom tvrdej šije“; táto vlastnosť môže byť pozitívna, keď sa prejavuje ako odhodlanosť a neústupnosť pri napĺňaní duchovných cieľov. Na túto vlastnosť poukazuje aj to, že oltár bol zhotovený z medi, keďže hebrejské slovo pre „meď“ (nechoshet) súvisí so slovom pre „drzú“ (nechush) tvrdohlavosť.
Na druhej strane bol dutý oltár naplnený zemou. Podobne, hoci navonok musíme byť neústupní, vo vnútri máme byť pokorní ako zem. Ako hovoríme v modlitbe: „nech je moja duša ako prach pre všetkých.“7
7. Reshimot 108.