Tisa
Zlaté teľa
2 M 30:11 – 34:35
Deviaty oddiel Druhej knihy Mojžišovej sa začína poslednými pokynmi, ktoré Boh dáva Mojžišovi ohľadom svätyne. Boh prikazuje Mojžišovi, aby vykonal (po hebrejsky Tisa) sčítanie dospelých mužov medzi Izraelitmi tým, že od každého vyberie striebornú mincu – pol šekela. Takto vyzbierané striebro sa použilo na nákup obetí prinášaných v mene celého ľudu. Boh potom pokračuje v pokynoch pre Mojžiša, ako postaviť umývadlo (nádobu používanú kňazmi na umývanie rúk a nôh pred službou v svätyni), ako pripraviť a používať olej na pomazanie a kadidlo a koho má poveriť dohľadom nad stavbou svätyne a zhotovením jej zariadenia a náčinia. Po týchto pokynoch nasleduje opis udalosti so Zlatým teľaťom a jej následkov.
PRVĚ ČÍTANIE
2 M 30:11–31:17
Boh prikázal Mojžišovi vykonať dve sčítania židovského ľudu: jedno, keď zostúpil z vrchu Sinaj, a druhé, keď bola postavená svätyňa. V oboch prípadoch mali byť spočítaní židovskí muži vo veku 20 rokov a viac tak, že každý prispeje mincou v hodnote pol šekela. Striebro z prvého sčítania sa použilo na zhotovenie podstavcov dosiek, ktoré tvorili steny svätyne. Striebro zozbierané pri druhom sčítaní sa použilo na nákup „spoločných“ obetí, teda obetí prinášaných v mene celého židovského ľudu. (Na rozdiel od toho súkromné obete kupoval jednotlivo ten, kto ich prinášal.)
Nikto nie je viac než polovica
זֶ֣ה ׀ יִתְּנ֗וּ…הַשֶּׁ֖קֶל בְּשֶׁ֣קֶל הַקֹּ֑דֶשׁ עֶשְׂרִ֤ים גֵּרָה֙ הַשֶּׁ֔קֶל וגו‘(שמות ל,יג)
[Boh povedal Mojžišovi:] „Toto má dať každý: pol šekela; [teda polovicu] šekela používaného na sväté [účely], ktorý váži 20 gera.“ (2 M 30:13)
Pol šekela bol vyjadrením židovskej jednoty – bohatí aj chudobní dávali rovnakú sumu. Každý dal iba pol šekela, aby nás to naučilo, že jednotu môžeme dosiahnuť len vtedy, keď si všetci uvedomíme, že sme iba polovicami. Aby sme sa stali celým šekelom, musíme sa spojiť so svojím blížnym.
Podobne sme iba „polovicou“ aj vo svojom vzťahu s Bohom. Desať síl duše – náš rozum a emócie – zodpovedá desiatim silám, ktorými Boh stvoril svet a ktorými ho neustále znovu tvorí. Keď nasmerujeme všetkých desať síl svojej duše – každý odtieň svojej bytosti – k spojeniu s Bohom a k napĺňaniu svojho božského poslania, zosúladíme sily svojej duše s Božími vlastnosťami. Naša desiatka sa stane dvadsiatkou – svätým šekelom.1
1. Sefer HaSichot 5752, 2.zväzok, str. 440–441. ✨
DRUHÉ ČÍTANIE
2 M 31:18–33:11
Mojžiš povedal Izraelitom, že bude na vrchu Sinaj celých 40 dní, no oni sa pomýlili a započítali aj prvý poldeň ako jeden z tých štyridsiatich. Keď sa Mojžiš neobjavil v deň, ktorý podľa ich výpočtu bol štyridsiaty, niektorí z nich sa presvedčili, že Mojžiš zomrel a že je potrebné nájsť zaňho náhradu. Kedže vedeli, že Boh s nimi bude neskôr hovoriť prostredníctvom zlatých postáv v svätyni (cherubov). Predstavovali si, že ak Áron zhotoví zlatú postavu, Boh bude súhlasiť, aby cez ňu s nimi komunikoval. Hoci Áron s touto myšlienkou nesúhlasil, myslel si, že ak bude pracovať pomaly, dokáže ľud upokojiť, kým sa Mojžiš vráti. Keď bolo Zlaté teľa dokončené, niektorí ľudia ho začali uctievať ako modlu. ✨
Výšiny pokánia
וַיַּעֲל֣וּ עֹלֹ֔ת וַיַּגִּ֖שׁוּ שְׁלָמִ֑ים וגו‘ (שמות לב,ו)
Obetovali [zlatému teľaťu]. (2 M 32:6) ✨
Ako mohli ľudia, ktorí boli svedkami Božích zázrakov a zažili Jeho zjavenie na vrchu Sinaj, spáchať taký zjavný priestupok tak krátko nato? Je pravda, že Zlaté teľa uctievalo iba malé percento ľudu, no aj to je ťažké si predstaviť.
Mudrci Talmudu nás preto učia, že Izraeliti v tom čase v skutočnosti neboli schopní zhrešiť. Aby sa ľudu umožnilo vystúpiť na výšiny duchovného dosiahnutia, ktoré sú možné iba prostredníctvom pokánia, Boh na nich celú túto udalosť akoby „dopustil“.
V tomto svetle môžeme na svoje minulé pochybenia nazerať ako na príležitosti, prostredníctvom ktorých môžeme vystúpiť na duchovné výšiny, ktoré by sme inak nemohli dosiahnuť.2
2. Likutei Sichot, 16.zväzok, str. 412–413.
TRETIE ČÍTANIE
2 M 33:12–16
Kým bol Mojžiš ešte na vrchu Sinaj, Boh mu povedal, že niektorí z ľudu uctievajú Zlaté teľa a že plánuje brať na zodpovednosť celé spoločenstvo za to, že neprotestovalo proti priestupkom tejto menšiny. Mojžiš prosil Boha, aby ľudu odpustil; Boh súhlasil, že potrestá iba vinnú menšinu, no trval na tom, že Jeho prítomnosť už nebude sprevádzať ľud. Keď Mojžiš uvidel, ako ľudia uctievajú Zlaté teľa, pochopil, že židovský ľud ešte nie je pripravený prijať Tóru. Hodil na zem dosky, na ktorých Boh zapísal Desať prikázaní, a rozbil ich. Potom znovu vystúpil na vrch Sinaj na ďalších 40 dní, počas ktorých vyprosil od Boha odpustenie pre ľud. Po návrate zo svojho druhého pobytu na vrchu Sinaj Mojžiš požiadal Boha, aby Jeho prítomnosť opäť prebývala medzi ľudom, a Boh súhlasil. ✨
Nasledovanie Mojžišovho príkladu
וַיֹּאמַ֑ר פָּנַ֥י יֵלֵ֖כוּ וַהֲנִחֹ֥תִי לָֽךְ׃ (שמות לג,יד)
Boh povedal [Mojžišovi]: „Moja prítomnosť pôjde [opäť] s tebou a doprajem ti odpočinok.“ (2 M 33:14)
Mojžiš požiadal Boha, aby vymazal jeho meno z Tóry, ak by odmietol odpustiť Židom. Mojžiš bol ochotný obetovať svoje spojenie s Tórou pre dobro svojho ľudu – celého svojho ľudu, dokonca aj tých, ktorí uctievali Zlaté teľa.
Všetci môžeme nasledovať Mojžišovu sebaobetavosť pre židovský ľud. Nestačí len plniť prikázanie „miluj svojho blížneho ako seba samého“; musíme byť pripravení obetovať aj to, čo je nám najdrahšie, pre dobro židovského ľudu ako celku a pre každého jednotlivého Žida zvlášť – bez ohľadu na to, ako ďaleko sa v tej chvíli môže zdať byť od Boha a Jeho Tóry.3
3. Likutei Sichot, 21.zväzok, str. 175–177.
ŠTVRTÉ ČÍTANIE
2 M 33:17–23
Mojžiš potom ešte požiadal Boha, aby mu ukázal, ako je všetko, čo robí, prejavom dobroty. Boh odpovedal, že ľudská myseľ to môže pochopiť iba „zozadu“, teda až spätne, po tom, čo sa to už stalo.
Božia tvár
וְרָאִ֖יתָ אֶת־אֲחֹרָ֑י וּפָנַ֖י לֹ֥א יֵרָאֽוּ׃ (שמות לג,כג)
[Boh povedal Mojžišovi:] "Vtedy uvidíš môj zad, ale moja tvár sa nemôže vidie". (2 M 33:23)
Vylučovať je potrebné iba to, čo je možné, nie to, čo je nemožné. Keď teda Boh povedal: „Moju tvár nemožno vidieť,“ myslel tým, že pôsobenie Božej prozreteľnosti možno vnímať, ale nie priamo.
Na vysvetlenie: existujú dva spôsoby, ako pochopiť nejaký pojem – tým, že porozumieme tomu, čo je, alebo tým, že porozumieme tomu, čím nie je. Ak sa pojem nachádza v oblasti našej skúsenosti, môžeme pochopiť, čo je. Ak je však mimo našej skúsenosti, nemôžeme pochopiť, čo je, ale môžeme pochopiť, čím nie je. Postupne ho v mysli vylučujeme z jednej možnosti za druhou, až napokon procesom vylučovania získame o ňom aspoň určitý náznak.
Preto Božie vyjadrenie: „Moju tvár nemožno vidieť“ znamená, že Božiu prozreteľnosť nemôžeme pochopiť priamo, ale môžeme ju chápať tým, že vylučujeme to, čím vieme, že nie je.4
4. Sefer HaSichot 5748, 1.zväzok, str. 299–300.
PIATE ČÍTANIE
2 M 34:1–9
Potom Boh povolal Mojžiša na vrch Sinaj na tretí pobyt trvajúci 40 dní. Počas tohto pobytu Boh zjavil Mojžišovi svojich trinásť atribútov milosrdenstva. Vzývaním týchto atribútov bude vždy možné dosiahnuť Božie odpustenie.
Povýšenie sily ukrytej v hriechu
נֹשֵׂ֥א עָוֺ֛ן וָפֶ֖שַׁע וְחַטָּאָ֑ה וגו‘ (שמות לד,ז)
[Desiaty, jedenásty a dvanásty atribút Božieho milosrdenstva znamenajú, že Boh môže] odpustiť úmyselné priestupky, vzbúrenecké priestupky a neúmyselné priestupky. (2 M 34:7)
Hebrejské slovo pre „odpustiť“, použité v tomto verši, doslova znamená „niesť“ alebo „pozdvihnúť“. Na základe toho rabín Jisrael Ba’al Šem Tov, zakladateľ chasidizmu, učil, že Boh pozdvihuje iskru svätosti nachádzajúcu sa v priestupku. Nič – ani hriech – nemôže existovať bez toho, aby v sebe obsahovalo iskru svätosti. Keď človek činí pokánie, Boh pozdvihne božskú iskru v jeho priestupku a vráti ju k jej božskému zdroju.
Rabín Šneur Zalman z Liadi, zakladateľ chabadskej vetvy chasidizmu, vysvetlil túto myšlienku takto: Samotný hriešny čin v skutočnosti nemožno povýšiť; taký čin je zlý a jediným správnym prístupom k nemu je zrieknuť sa ho. Naproti tomu sila túžby, ktorá je v tomto čine prítomná, nie je zlá, pretože túto silu možno použiť na túžbu po dobre rovnako ako po zle. Keď robíme pokánie správnym spôsobom, zbavujeme silu svojej túžby jej povrchu zla a navraciame ju k jej svätému zdroju.5
5. Likutei Tora 4:61d.
ŠIESTE ČÍTANIE
2 5 34:10–26
Potom Boh obnovil zmluvu, ktorú uzavrel so židovským ľudom na vrchu Sinaj a ktorá bola zneplatnená hriechom Zlatého teľaťa. Súčasťou tejto zmluvy bol aj Boží prísľub dať Židom Zem Izrael, ktorá bola v tom čase obývaná siedmimi kanaánskymi národmi.
Očisťovanie myšlienky, reči a skutku
הִנְנִ֧י גֹרֵ֣שׁ מִפָּנֶ֗יךָ אֶת־הָאֱמֹרִי֙ וְהַֽכְּנַעֲנִ֔י וְהַחִתִּי֙ וְהַפְּרִזִּ֔י וְהַחִוִּ֖י וְהַיְבוּסִֽי׃ (שמות לד,יא)
[Boh prikázal Mojžišovi, aby povedal židovskému ľudu:] „Vyženiem spred vás Amorejčanov, Kanaánčanov, Chetitov, Perizitov, Chivitov a Jebuzejcov.“ (2 M 34:11)
Spomedzi siedmich kanaánskych národov je tu spomenutých iba šesť; Girgašovci v zozname chýbajú. Je to preto, že prvých šesť kanaánskych národov zosobňovalo šesť nenapravených emócií živočíšnej duše, zatiaľ čo Girgašovci zosobňovali jej sklon vyjadrovať tieto nenapravené emócie v myšlienke, reči a skutku. Keď napravíme šesť emócií svojej živočíšnej duše, nebudeme sa už musieť obávať boja proti sklonu ich vyjadrovať.
Kým však tento proces nie je dokončený, musíme ovládať svoje schopnosti myslenia, reči a konania, aby sme zabezpečili, že budú slúžiť iba svätým cieľom a nie šiestim nenapraveným emóciám našej živočíšnej duše. Nasledujúci verš nás preto napomína: „Dávaj si pozor, aby si neuzavrel zmluvu s obyvateľmi krajiny, do ktorej vchádzaš, aby sa nestali osídlom vo vašom strede.“ 6
6. Likutei Sichot, 21.zväzok, str. 229 a nasl.
SIEDME ČÍTANIE
2 M 34:27–35
Po svojom treťom štyridsaťdňovom pobyte na vrchu Sinaj zostúpil Mojžiš 10. tišri roku 2449 a niesol so sebou druhú sadu dosiek, ktoré nahradili prvé dosky, ktoré Mojžiš rozbil, keď uvidel, že Židia uctievajú Zlaté teľa. Mojžišov dlhý pobyt v Božej prítomnosti zanechal na jeho tele trvalú stopu: jeho tvár žiarila svetlom.
Žiariaca tvár
וַיְהִ֗י בְּרֶ֤דֶת מֹשֶׁה֙ מֵהַ֣ר סִינַ֔י וּשְׁנֵ֨י לֻחֹ֤ת הָֽעֵדֻת֙ בְּיַד־מֹשֶׁ֔ה בְּרִדְתּ֖וֹ מִן־הָהָ֑ר וּמֹשֶׁ֣ה לֹֽא־יָדַ֗ע כִּ֥י קָרַ֛ן ע֥וֹר פָּנָ֖יו בְּדַבְּר֥וֹ אִתּֽוֹ׃ (שמות לד,כט)
Keď schádzal Mojžiš s vrchu Sinai, a dve dosky svedoctva v ruke Mojžišovej, keď schádzal s vrchu, že nevedel Mojžiš o tom, že sa skveje koža jeho tvári, pretože hovoril s ním Bôh. (2 M 34:29)
Prvú sadu dosiek vytesal zo skál na vrchu Sinaj sám Boh, zatiaľ čo druhé dosky vytesal Mojžiš. Napriek tomu Mojžišova tvár zažiarila práve po prijatí druhej sady dosiek, a nie po prijatí prvej.
Je to preto, že keď niečo dostaneme od Boha bez toho, aby sme si to vlastným úsilím odpracovali, neprenikne to do našej najhlbšej podstaty. Preto nie je náhoda, že prvé dosky boli rozbité, zatiaľ čo druhá sada nikdy rozbitá nebola. Keď na niečom pracujeme, môže to s nami zostať natrvalo; to, čo dostaneme bez vlastného úsilia, sa môže ľahšie stratiť. ✨
Keďže Mojžiš druhé dosky vytesal vlastnými rukami, ich svätosť mohla preniknúť aj do jeho fyzického tela, a preto jeho tvár žiarila. Podobne aj úsilie, ktoré vynakladáme na štúdium Tóry a plnenie Božích prikázaní, zušľachťuje dokonca aj naše fyzické telo. Ak sa usilujeme tak, že Tóra do nás skutočne prenikne, naše tváre žiaria.7
7. Likutei Sichot, 36.zväzok str. 179.