ב״ה
(Z knihy „Denná mudrosť“- inšpirujúce postrehy k týždennému čítaniu Tóry od lubavičského Rebbeho Menachema Mendela Schneersohna)
Toledot
Izák, Jákub a Ezau
1.Mk 25:19-28:5
Šiesty oddiel prvej knihy Mojžišovej opisuje dejiny (tôledot v hebrejčine) Izáka a jeho dvoch synov-dvojčiat, spravodlivého Jakuba a bezbožného Ezaua. Najprv zaznamenáva ich narodenie, ktoré predznamenáva ich budúci konflikt. Ezau, prvorodený, predá svoje prvorodenecké právo Jakubovi. Rozprávanie potom sleduje Izáka vo Filištínsku a zameriava sa na jeho pozoruhodný projekt kopania studní. Následne vidíme Ezaua oženiť sa. Krátko nato Rebeka oklame Izáka, aby udelil svoje požehnania – a tým aj budúce vedenie židovského národa – Jakubovi namiesto skutočného prvorodeného, Ezaua. Keď si Izák uvedomí, že Rebeka mala pravdu, pošle Jakuba do Aramu, aby sa oženil s dcérou jedného zo svojich príbuzných.
PRVÉ ČÍTANIE
1.Mk 25:19-26:5
Isaak a Rebeka nemali počas prvých dvadsiatich rokov manželstva žiadne deti. Keď boli ich modlitby napokon vypočuté a Rebeka počala, prežívala silné tehotenské bolesti. Boh jej oznámil, že čaká dvojičky, ktoré budú si navzájom protikladmi – nielen fyzicky, ale aj morálne – a že úspech jedného na jeho životnej ceste bude na úkor druhého.
Dvojitá identita
וַיֹּאמֶר יְהֹוָה לָהּ שְׁנֵי גוֹיִם בְּבִטְנֵךְ וּשְׁנֵי לְאֻמִּים מִמֵּעַיִךְ יִפָּרֵדוּ וּלְאֹם מִלְאֹם יֶאֱמָץ וְרַב יַעֲבֹד צָעִיר (בראשית:כה-כג)
B-h jej povedal: „Dve národy sú v tvojom lone; z tvojho vnútra sa oddelia dve sily. Nadvláda prejde z jednej sily na druhú. Napriek tomu, [aj keď bude mať starší navrch,] starší bude slúžiť mladšiemu. (1.Mk 25:23)
Metaforicky predstavujú Jakub a Ezau dve duše – spolu s ich protikladnými impulzmi – ktoré prebývajú v každom z nás. Každý z nás má vnútorného Jakuba, teda svoju Božiú dušu s jej božskými sklonmi, a zároveň vnútorného Ezaua, teda svoju živočíšnu dušu s jej sebeckými túžbami. Keď sa Božia duša prejaví, oslabuje materialistické sklony živočíšnu duše.
Božia duša prekonáva živočíšnu dušu rovnako, ako svetlo premáha tmu. Svetlo nemusí aktívne bojovať s tmou – tma jednoducho prestáva existovať v prítomnosti svetla. Podobne, keď necháme svätosť a dobrotu našej Božej duše zažiariť prostredníctvom štúdia Tóry a plnenia prikázaní, pominie sebeckosť živočíšnu duše. 1
1. Sefer HaMa’amarim 5691, str. 328
DRUHÉ ČÍTANIE
1.Mk 26:6-12
Keď Rebeku porodila, prvý dvojča, ktoré sa narodilo, bol Ezau, hoci Jakub bol v skutočnosti počatý ako prvý. Už ako malí chlapci bol Ezau priťahovaný k zmyslovým pôžitkom, zatiaľ čo Jakub bol priťahovaný k vstrebávaniu múdrosti a tradícií, ktoré odovzdávali Abraham a Izák. Keď pochopil, že on bude vernejším správcom rodinných ideálov, Jakub ponúkol, že vymení Ezauovo právo na vedenie za teplé jedlo, s čím Ezau ochotne súhlasil. Potom, keď Kanaán postihol hladomor, Izák presťahoval svoju rodinu do Filištínskej krajiny, kde takmer Rebeku uniesol filistínsky kráľ. Spravodlivosť Izáka sa ukázala všetkým, keď výnos jeho úrody zázračne prevýšil množstvo, ktoré zasial.
Účel bohatstva
וַיִּזְרַ֤ע יִצְחָק֙ בָּאָ֣רֶץ הַהִ֔וא וַיִּמְצָ֛א בַּשָּׁנָ֥ה הַהִ֖וא מֵאָ֣ה שְׁעָרִ֑ים וַֽיְבָרְכֵ֖הוּ יְהֹוָֽה (בראשית כו:יב)
Izák začal v tej krajine siať a v tom roku zožal stonásobne, lebo Hospodin ho požehnal.
(1.Mk 26:12)
Z dôkladného štúdia príbehov v Tóre vyplýva, že patriarchovia boli múdri a bystrí obchodníci. Napriek tomu je zrejmé, že sa materiálnym aktivitám venovali výlučne s cieľom naplniť Božiu vôľu. V prípade Izáka bol jeho skutočný zámer pri sejbe obilia umožniť rozdávanie almužny chudobným, pričom Tóra uvádza, že takto možno konať iba zo svojej vlastnej úrody. Rovnako ako naši patriarchovia, aj my, keď sa naše úsilie o živobytie a majetok riadi rovnakou motiváciou, sme požehnaní mimoriadnym úspechom. 2
2. Mišne Torah, Ma’aser 2:2. Likutei Sichot, 5.zväzok, str. 74, na základe Pirkei d’Rabbi Eliezer 33.
TRETIE ČÍTANIE
1.Mk 26:13-22
Kráľ Filištínov, obávajúc sa rastúceho hospodárskeho vplyvu Izáka, ho požiadal, aby odišiel. Izák sa usadil v blízkosti a potom začal svoj životný projekt: kopanie studní, aby zabezpečil zdroje vody pre nové mestá a dediny.“
Odkrytie skrytého potenciálu
(בראשית כו:יט) וַיַּחְפְּר֥וּ עַבְדֵֽי־יִצְחָ֖ק בַּנָּ֑חַל וַיִּ֨מְצְאוּ־שָׁ֔ם בְּאֵ֖ר מַ֥יִם חַיִּֽים
A služobníci Izákovi kopali aj na tej doline a našli tam studňu živej vody. (1.Mk 26:19)
Kopanie studní, nech je to kdekoľvek, určite slúžilo na podporu rozvoja civilizácie. Oveľa dôležitejšie však bolo to, že naznačilo Izákovo posolstvo svetu. Na rozdiel od napĺňania jamy vodou prinesenou odniekiaľ, kopanie studne odhaľuje už existujúci zdroj vody ukrytý pod vrstvami zeme. Takže kým Abrahámove posolstvo svetu bolo: „Ja vás oživím osviežujúca voda Božieho vedomia,“ Izákove posolstvo znelo: „Teraz, keď ste oživení, hľadajte svoj vnútorný zdroj vody. Odstráňte všetku špinu, ktorá zaťažuje váš život, a odhalíte v sebe prameň Božieho uvedomenia. Toto uvedomenie uhasí vašu duchovnú smäd počas celého života.“
Izákovo kopanie studní nás učí, že naše postrehové záblesky či inšpirácie je potrebné následne rozvíjať prostredníctvom sebazdokonaľovania a sebareflexie, aby priniesli trvalé zmeny.3
3. Tora Or 17c; Likutei Sichot, 1.zväzok, str. 27–29, 5.zväzok, str. 71–72, 15.zväzok, str. 194–195, 25.zväzok, str.. 123–130
ŠTVRTÉ ČÍTANIE
1.Mk 26:23-29
Nakoniec sa Izák usadil v Beeršebe. Kráľ Filištínov potom požiadal Izáka, aby s ním uzavrel spojenectvo, uznávajúc, že Izák je požehnaný Božou priazňou a úspechom.
Odmena za vytrvalosť
וַיֹּאמְר֗וּ רָא֣וֹ רָאִ֘ינוּ֮ כִּֽי־הָיָ֣ה יְהֹוָ֣ה ׀ עִמָּךְ֒ וַנֹּ֗אמֶר תְּהִ֨י נָ֥א אָלָ֛ה בֵּינוֹתֵ֖ינוּ בֵּינֵ֣ינוּ וּבֵינֶ֑ךָ וְנִכְרְתָ֥ה בְרִ֖ית עִמָּֽךְ׃
(בראשית כו:כח)
Kráľ Filištíncov a jeho sprievod povedali Izákovi: „Presvedčili sme sa, že Hospodin je s tebou. Preto sme si povedali: Mali by sme uzavrieť prísažnú zmluvu — medzi nami a tebou.
(1.Mk 26:28)
Spočiatku Filištíni zabrali studne, ktoré Izák vykopal, no nakoniec ho sami vyhľadali, aby s ním uzavreli mier. Podobne aj naše najúprimnejšie úmysly či duchovné snahy sa niekedy môžu obrátiť proti nám a nečakane posilniť sily, ktoré stoja proti svätosti. Napriek tomu sa od Izáka učíme, že netreba strácať nádej pred nečakanými prekážkami. Mali by sme vytrvalo pokračovať vo svojich úsiliach, ktoré určite budú korunované s úspechom. 4
4. Likutei Sichot, 1.zväzok, str. 29–31.
PIATE ČÍTANIE
1.Mk 26:30-27:27
Keď Ézav dovŕšil štyridsať rokov, oženil sa s dvoma kanaánskymi ženami. Nejaký čas nato Izák, ktorý medzitým oslepol, pocítil, že prišiel čas formálne odovzdať vedenie, a tak povedal Ézavovi, aby sa pripravil prijať jeho požehnania.
Kvalifikácie na vedenie
(בראשית כז:ד) וַעֲשֵׂה...בַּעֲב֛וּר תְּבָרֶכְךָ֥ נַפְשִׁ֖י בְּטֶ֥רֶם אָמֽוּת
[Izák povedal Ézavovi:] ‚Priprav sa… aby som ti mohol udeliť požehnanie svojej duše, skôr než zomriem.‘ (1.Mk 27,4)
Izák chcel vymenovať Ézava za svojho nástupcu, pretože v ňom videl potenciál stať sa nebojácnym, bohabojným bojovníkom zasväteným boju proti zlu. Hoci Izák videl, že sa Ézav poddával práve tým pokušeniam, proti ktorým by mal bojovať, veril, že ak ho požehná, Ézav vezme na seba úlohu šíriť dobro a spravodlivosť. So svojou výraznou silou, vytříbenosťou a schopnosťami by potom Ézav dokázal naplniť Božie zámery na zemi oveľa lepšie, než by to zvládol Jákob.
Rebeka si uvedomila Izákov omyl. Je pravda, že Jákob nebol chytrý, divoký bojovník ako Ézav. No bystré vnímanie, ktoré si Jákob vypestoval tým, že sa zasvätil štúdiu Tóry, mu mohlo poskytnúť práve tú potrebnú chytrosť na prekonanie zla, keď by s ním prišiel do kontaktu. Navyše, Jákobova oddanosť Tóre mu dávala oveľa silnejšiu túžbu urobiť zo sveta Boží domov, než akú mohol mať Ézav.
Z Rebekinej múdrosti sa učíme, že samotné schopnosti a moc z nás ešte nerobia spoľahlivých vodcov. Svoje vlastné vodcovské kvality môžeme najlepšie rozvíjať oddaným štúdiom Tóry a za prirodzených vodcov by sme mali považovať tých, ktorí sa Tóre hlboko venujú.5
5. Likutei Sichot, 20.zväzok, str. 114
ŠIESTE ČÍTANIE
1.Mk 27:28-28:4
Rebeka okamžite prezliekla Jákoba za Ézaua a nechala ho vydávať sa pred Izákom za Ézaua, aby Jákob získal požehnania. Keď sa Ézau neskôr vrátil, aby prijal požehnania, Izák si uvedomil, čo sa stalo, a uznal, že Jákob bol v skutočnosti vhodnejšou voľbou.
Použitie oklamu
(בראשית כז:לה)וַיֹּ֕אמֶר בָּ֥א אָחִ֖יךָ בְּמִרְמָ֑ה וַיִּקַּ֖ח בִּרְכָתֶֽךָ
[Izák povedal Ézaovi,] "Tvoj brat prišiel so ľsťou a vzal tvoje požehnanie." (1.Mk 27:35)
Požehnania, ktoré Izák udelil Jákobovi, boli určené pre materiálnu prosperitu. Fakt, že Jákob tieto požehnania získal vďaka chytrosti, nás učí, ako by sme mali pristupovať k vlastným materiálnym záležitostiam. Pri jedení alebo obchodovaní, napríklad, môžeme pôsobiť, že sa iba staráme o naše fyzické potreby, podobne ako materiálne zameraný Ézau. Ale za touto fasádou by sme mali skutočne myslieť ako Jákob: naše pravé ciele by mali byť duchovné. Mali by sme jesť preto, aby sme mali silu konať dobré skutky, študovať Tóru a dodržiavať Božie prikázania. Mali by sme si zarábať na živobytie preto, aby sme mali finančné prostriedky na tieto veci a podobne. Práve takúto „dvojtvárnosť“ máme uplatňovať pri našom pôsobení v materiálnom svete.“6
6. Likutei Sichot, 3.zväzok, str. 796.
SIEDME ČÍTANIE
1.Mk 27:28-28:4
Ézau nenávidel Jákoba za to, že získal Izákove požehnania namiesto neho, a rozhodol sa ho zabiť hneď, ako Izák zomrie. Vnímajúc to prorocky, Rebeka presvedčila Izáka, aby poslal Jákoba do Aramu, aby si našiel manželku. Keď Ézau videl, že jeho rodičia nesúhlasia s kanaánskymi manželkami, oženil sa s jednou z dcér svojho strýka Ismaela.“
Prejavovať úctu úctivo
וַיֵּ֥לֶךְ עֵשָׂ֖ו אֶל־יִשְׁמָעֵ֑אל וַיִּקַּ֡ח אֶֽת־מָחֲלַ֣ת ׀ בַּת־יִשְׁמָעֵ֨אל בֶּן־אַבְרָהָ֜ם אֲח֧וֹת נְבָי֛וֹת עַל־נָשָׁ֖יו ל֥וֹ לְאִשָּֽׁה (בראשית כח:ט)
Ézau šiel za [svojím strýkom] Ismaelom a oženil sa s [svojou sesternicou] Machalat, dcérou Abrahamovho syna Ismaela, sestrou Nevayot. [Ézau sa s ňou oženil] popri svojich ostatných manželkách. (1.Mk 28,9)
Ézauova úcta voči otcovi bola príkladná. Staral sa o neho oblečený do slávnostného rúcha. Keď sa rozhodol zabiť Jákoba, zdržal sa toho napriek svojmu zúriacemu hnevu, aby svojho otca netrápil. A hneď ako sa dozvedel, že jeho kanaánske manželky nepotešili rodičov, okamžite si zobral svoju sesternicu.
Napriek tomu Ézauva úcta voči otcovi mu nebránila hovoriť k Izákovi neslušne, keď povedal: ‚Otec môj, vstaň‘ – na rozdiel od jeho brata Jákoba, ktorý slušne požiadal Izáka: ‚Prosím, vstaň.‘ Podobne Ézau neskôr drsným spôsobom komentoval otcovu smrť: ‚Čoskoro nastanú dni smútku za mojím otcom.
Môžeme sa poučiť z Ézauovho hrubého správania, že podstatnou súčasťou konania dobra je robiť to láskavo a ohľaduplne. Napríklad slová, ktoré vyslovujeme, by nemali byť len zmysluplné a bez zakázaných druhov reči (nepravdy, klebety, ohováranie a pod.), ale mali by byť aj jemné a vytvorené s citom, tak ako slová Jákoba.7
7. Sefer HaMa’amarim 5697, str. 232