Chajej Sara
Pochovanie Sáry a sobáš Izáka a Rebeky
1.Mk 23:1-25:18
Názov piateho oddielu prvej knihy Mojžišovej je prevzatý z jej prvých slov, ‚Život Sáry‘ (Chajej Sára v hebrejčine), a začína sa smrťou a pochovaním Sáry. Potom sledujeme Abrahamovho služobníka Eliezera, keď zasnubuje Abrahamovu praneter Rebeku s Abrahamovým synom Izákom. Nasleduje rozprávanie o Izákovom a Rebečinom manželstve a záverečných fázach Abrahamovho života: jeho opätovné manželstvo s Hagar, jeho smrť a odchod jeho syna Izmaela z Abrahamovej rodiny a jej Božieho poslania.
PRVÉ ČÍTANIE
1.Mk 23:1-16
Keď sa k Sáre dostala správa, že Izák bol takmer obetovaný, šok z jeho takmer straty spolu s úľavou, že mu bol ušetrený život, bol pre ňu priveľký, a zomrela. Abrahám kúpil jaskyňu Machpéla a priľahlé pole od miestnych Chetitov ako jej pohrebisko v Hebrone.
Židovský osud
גֵּר־וְתוֹשָׁ֥ב אָנֹכִ֖י עִמָּכֶ֑ם תְּנ֨וּ לִ֤י אֲחֻזַּת־קֶ֙בֶר֙ עִמָּכֶ֔ם וְאֶקְבְּרָ֥ה מֵתִ֖י מִלְּפָנָֽי׃ (בראשית כג,ד)
[Abrahám povedal Chetitom:] „Som tu u vás cudzinec [a iba] obyvateľ. Dovoľte mi [zakúpiť si pozemok, ktorý by som mohol urobiť] rodinným pohrebiskom [na území, ktoré ovládate], aby som mohol pochovať svoju zosnulú [manželku] spred svojej tvári.“ (1Mk 23:4)
Jaskyňa Machpeila je pohrebiskom Adama a Evy, prvých ľudských bytostí; ako taká pôvodne patrila celému ľudstvu. Tým, že ju Abrahám kúpil, vyjadril Boží zámer, že poslanie pôvodne zverené celému ľudstvu má byť odovzdané židovskému národu. Tým, že toto poslanie prijal, židovský národ sa zásadne oddelil od zvyšku ľudstva a prevzal úlohu jeho učiteľa. Našou výzvou je uvedomiť si toto poslanie aj dnes.1
1. Likutei Sichot, 15.zväzok, str. 145–154; 5.zväzok, str. 338–344; Sefer HaSichot 5748, 1.zväzok str. 85-89
DRUHÉ ČÍTANIE
1.Mk 23:17-24:9
Po pochovaní Sáry poslal Abrahám svojho služobníka Eliézera do domu svojho brata v Arame, aby vybral vhodnú manželku pre Izáka.
Božie odcudzené manželky
כִּ֧י אֶל־אַרְצִ֛י וְאֶל־מוֹלַדְתִּ֖י תֵּלֵ֑ךְ וְלָקַחְתָּ֥ אִשָּׁ֖ה לִבְנִ֥י לְיִצְחָֽק׃ (בראשית כד,ד)
[Abrahám povedal Eliezérovi:] „Pôjdeš do mojej zeme a k mojej rodine a odtiaľ vezmeš môjmu synovi Izákovi ženu.“ (1Mk 24:4)
Proroci často opisujú vzťah medzi Bohom a židovským ľudom ako vzťah manžela a manželky. V tomto zmysle sme všetci povolaní k poslaní podobnému tomu, ktoré Abrahám zveril Eliášovi – vydať sa do sveta, nájsť duše, ktoré sa odvrátili, a priviesť ich späť k Bohu, ich „manželovi“.2
2. Likutei Sichot, 25.zväzok, str. 104–105.
TRETIE ČÍTANIE
1.Mk 24:10-26
Eliezer a jeho karavána sa vydali do Aramu. Dorazili k studni pred mestom Charan, mestom Nachora, Abrahamovho brata, v čase, keď ženy z mesta naberali vodu. Eliezer sa modlil k Bohu, aby ho viedol k správnej neveste pre Izáka tým, že tá pravá dievčina zareaguje veľkodušne na jeho prosbu, aby načerpala vodu pre neho a jeho sprievod.
Dobrota
וְהָיָ֣ה הַֽנַּעֲרָ֗ אֲשֶׁ֨ר אֹמַ֤ר אֵלֶ֙יהָ֙ הַטִּי־נָ֤א כַדֵּךְ֙ וְאֶשְׁתֶּ֔ה וְאָמְרָ֣ה שְׁתֵ֔ה וְגַם־גְּמַלֶּ֖יךָ אַשְׁקֶ֑ה אֹתָ֤הּ הֹכַ֙חְתָּ֙ לְעַבְדְּךָ֣ לְיִצְחָ֔ק וּבָ֣הּ אֵדַ֔ע כִּי־עָשִׂ֥יתָ חֶ֖סֶד עִם־אֲדֹנִֽי׃ (בראשית כד,ד)
[Eliezer sa modlil:] ‘Nech sa stane, že dievčaťu, ktorému poviem: Prosím, nakloň svoj džbán, aby som sa napil,’ a ona odpovie: ‘Napi sa a ja dám vodu aj tvojim ťavám,’ bude tou, ktorú si určil pre svojho služobníka Izáka. (1Mk 24:14)
Keďže Bohu nič nechýba, štedrosť je hlavným spôsobom, akým sa vzťahuje k svetu. Z toho istého dôvodu je štedrosť prirodzeným znakom ľudí, ktorí sa cítia úzko spätí s Bohom. Naopak, znakom zla je sebeckosť. Nech má zlý človek akokoľvek veľa, zostáva neuspokojený, a preto sa usiluje iba brať a nikdy nedávať.
Eliezer preto hľadal pre Izáka ženu, ktorá by prejavovala láskavosť. Keď Rebeka predčila Eliezerovu konkrétnu prosbu tým, že ponúkla napojiť aj jeho ťavy, pochopil, že je bohabojná osoba a teda vhodná partnerka pre syna Abraháma.
Tým, že aj my prejavujeme láskavosť iným, sme tiež „dohadovaní“ s najhodnejšími partnermi – či už sú to životní partneri, priatelia, obchodní spoločníci alebo životné poslania.“3
3. Sidur im Dach 92b
ŠTVRTÉ ČÍTANIE
1.Mk 24:27-52
Dievča, ktoré ponúklo vodu Eliezarovi a jeho karaváne, bola naozaj Rebekka, Abrahamova neter. Po tom, čo ju zasnúbil s Izákom, sa Eliezar stretol s jej rodinou a podrobne im vysvetlil účel svojej misie.
B-h nič nešetrí
(בראשית כד,לו) וַתֵּ֡לֶד שָׂרָה֩ אֵ֨שֶׁת אֲדֹנִ֥י בֵן֙ לַֽאדֹנִ֔י אַחֲרֵ֖י זִקְנָתָ֑הּ וַיִּתֶּן־ל֖וֹ אֶת־כׇּל־אֲשֶׁר־לֽוֹ׃
[Eliezar povedal Rebekkinej rodine:] A Sára, žena môjho pána, porodila môjmu pánovi syna, keď už bola zostarela, a dal mu všetko, čo má. (1.Mk 24:36)
Abrahám bol ochotný vzdať sa celého svojho majetku, aby zabezpečil, že Izák si vezme Rebekku. Podobne je Boh ochotný obdarovať „všetku svoju hojnosť“, aby každému z nás pomohol naplniť našu poslanie – uskutočniť „manželstvo“ fyzickej a duchovnej dimenzie reality tým, že premeníme svet na Boží domov prostredníctvom našich dobrých skutkov.4
4. Sefer HaSichot 5752, 1.zväzok, str. 109
PIATE ČÍTANIE
1.Mk 24:53-67
Eliezar sa vybral s Rebekkou späť do Kanaánu, aby sa stretla s Izákom. Po tom, čo sa Izák a Rebekka zosobášili, Rebekka zaujala Sárah miesto ako rodinná matriarcha.
Rozžiariť svet
(בראשית כד,סז)וַיְבִאֶ֣הָ יִצְחָ֗ק הָאֹ֙הֱלָה֙ שָׂרָ֣ה אִמּ֔וֹ וַיִּקַּ֧ח אֶת־רִבְקָ֛ה וַתְּהִי־ל֥וֹ לְאִשָּׁ֖ה וַיֶּאֱהָבֶ֑הָ וַיִּנָּחֵ֥ם יִצְחָ֖ק אַחֲרֵ֥י אִמּֽוֹ׃
Izák priviedol Rebeka do stanu svojej matky Sáry a oženil sa s Rebekou. Stala sa jeho manželkou a on ju miloval. Izák bol potom utešený nad stratou svojej matky. (1.Mk 24:67)
Hoci Abrahám zapálil šabatové sviece po Sáre smrti (pretože dodržiaval všetky prikázania Tóry aj pred darovaním Tóry), jeho sviece sa však nehoreli celý týždeň zázračným spôsobom, ako tie Sáry. Ale keď Rebeka začala rozpaľovať šabatové sviece, jej sviece zázračne horeli celý týždeň, presne ako sa to stalo, keď sviece zapálila Sárah.
Toto ukazuje jedinečnú schopnosť židovských žien a dievčat – ktoré sú všetky „dcérami“ Sáry a Rebeky – ovplyvňovať duchovný charakter domova a rozžiariť ho svätosťou šabatu počas celého nasledujúceho všedného týždňa. Hoci svetlo ich sviec môže byť fyzicky viditeľné iba obmedzený čas, ich duchovné svetlo pretrváva po celý týždeň.5
5. Likutei Sichot, 11.zväzok, str. 283–284, 15.zväzok, str. 171–173
ŠIESTE ČÍTANIE
1.Mk 25:1-11
Krátko potom, čo sa Izák oženil s Rebekou, sa Abrahám znovu oženil s Hagar a mal s ňou ďalších šesť synov. O niekoľko rokov neskôr, keď mal 175 rokov, Abrahám zomrel.
Odměna za disciplínu
וַיִּקְבְּר֨וּ אֹת֜וֹ יִצְחָ֤ק וְיִשְׁמָעֵאל֙ בָּנָ֔יו אֶל־מְעָרַ֖ת הַמַּכְפֵּלָ֑ה אֶל־שְׂדֵ֞ה עֶפְרֹ֤ן בֶּן־צֹ֙חַר֙ הַֽחִתִּ֔י אֲשֶׁ֖ר עַל־פְּנֵ֥י מַמְרֵֽא׃
(בראשית כד,סז)
[Abrahámovi] synovia – Izák a Izmael – ho pochovali v jaskyni Machpela, na poli Efrona, syna Zocharovho, Chittitu, oproti [rovinám] Mamre. (Mk.1 25:9)
Izák je uvedený ako prvý, čo naznačuje, že hoci Izmael bol starší syn, dovolil Izákovi viesť pohreb. Týmto Izmael prejavil svoje skutočné pokánie, keď jeho hlavným hriechom bolo nárokovanie Izákovho dedičstva. Po Abrahámovej smrti by mohol tento nárok uplatniť, a predsa tak neučinil.
Práve Sára si zaslúži uznanie za zlepšenie charakteru Izmaela. Jej dôslednosť pri správnom vedení Izmaela ho nakoniec priviedla k skutočnému pokániu, nakoľko uznal pravdu o Izákovej nadriadenosti. Inšpirovaní Sárou, ani my by sme sa nemali vzdávať ani vyhýbať tomu, aby sme prostredníctvom napomínania pomáhali tým, ktorí skutočne potrebujú našu pomoc v neustálom úsilí o sebadokonalosť.6
6. Likutei Sichot, 15.zväzok, str.149–150.
SIEDME ČÍTANIE
1.Mk 25:12-18
Po zaznamenaní Abrahámovej smrti Tóra najprv uvádza potomkov Izmaela, a až potom pokračuje v kronike Izáka v nasledujúcej časti.
Skutočná láska
(בראשית כה,יח)וַיִּשְׁכְּנ֨וּ מֵֽחֲוִילָ֜ה עַד־שׁ֗וּר אֲשֶׁר֙ עַל־פְּנֵ֣י מִצְרַ֔יִם בֹּאֲכָ֖ה אַשּׁ֑וּרָה עַל־פְּנֵ֥י כׇל־אֶחָ֖יו נָפָֽל׃
[Potomkovia Izmaela] obývali krajinu medzi Chavilou a Šúrom, ktorá hraničí s Egyptom, [po ceste zo Šúru] smerom k Asýrii. [Izmael] prebýval medzi všetkými svojimi príbuznými.“ (1.Mk 25:18)
Doslovne hebrejský originál ‚prebýval medzi všetkými svojimi príbuznými‘ znie: ‚Padol po celom území…‘ Izmael predstavoval ‚padlú‘ verziu Abraháma. Abrahám stelesňoval svätú lásku – lásku k Bohu a dobro k blížnym. Izmael stelesňoval lásku vo svojej ‚padlej‘ podobe, ako posadnutú túžbu po telesnom a zmyslovom.
V našich vlastných životoch je našou úlohou premeniť našu lásku a vášeň k materiálnym veciam – padlú lásku Izmaela – na svätú lásku k B-hu.7
7. Sefer HaMa’amarim 5648, str. 196