Vajejra
Zakladateľ viery
1 M 18:1–22:24
Štvrtý oddiel Knihy Genezis pokračuje v kronike Abraháma. Názov tejto parše (Vajejra, „Zjavil sa“) pochádza z jej prvého slova a opisuje Božie zjavenie Abrahámovi po jeho obriezke. Po tomto zjavení nasleduje návšteva troch anjelov, ktorí Abrahámovi oznamujú blížiace sa narodenie jeho syna Izáka. Potom sledujeme Abraháma, ako sa dohadzuje s Bohom o zničení Sodomy a Gomory, ako sa sťahuje do Filištínska, po Izákovom narodení vyháňa Hagar a Izmaela a napokon je Bohom skúšaný príkazom obetovať Izáka.
PRVÉ ČÍTANIE
1 M 18:1–14
Na tretí deň Abrahámovho zotavovania po obriezke sa mu zjavil Boh a navštívil ho ako chorého.
Duchovná transparentnosť
וַיֵּרָ֤א אֵלָיו֙ יְהֹוָ֔ה בְּאֵלֹנֵ֖י מַמְרֵ֑א וְה֛וּא יֹשֵׁ֥ב פֶּֽתַח־הָאֹ֖הֶל כְּחֹ֥ם הַיּֽוֹם׃ (בראשית יח, א)
Boh sa zjavil [Abrahámovi] v Elonim, na pláňach Mamre. [Abrahám] sedel pri vchode do stanu, [vyhliadajúc pocestných, ktorých by mohol pohostiť, no Boh urobil] dennú horúčavu [nezvyčajne silnou]. (1 M 18:1)
Božie sebazjavenie Abrahámovi v tomto prípade bolo na zásadne vyššej úrovni než Jeho predchádzajúce zjavenia. Tým, že sa Abrahám dal obrezať v poslušnosti Božiemu príkazu, stal sa prvým človekom, ktorý úplne odovzdal svoju vlastnú identitu Bohu. Abrahám tak mohol zakúšať Boha priamo, bez toho, aby mu v tom prekážalo jeho ego. Obriezka Abraháma preto pripravila cestu pre Darovanie Tóry, prostredníctvom ktorého sa táto priama skúsenosť s Bohom stala charakteristickým znakom židovskej existencie.
To znamená, že prijatím Tóry od Boha a záväzkom žiť podľa Jeho vízie pre nás môžeme odstrániť všetky prekážky medzi Bohom a nami. To nám následne umožňuje, aby sa Boh v našich životoch zjavoval čoraz hmatateľnejšími spôsobmi.1
1. Likutei Sichot, 10.zväzok, str. 49–54
DRUHÉ ČÍTANIE
1 M 18:15–33
Láskavosť a pohostinnosť, ktoré Abrahám prejavoval v Hebrone, stáli v ostrom protiklade k bezbožnosti a nehostinnosti blízkych miest Sodoma, Gomora a ich susedov. Po tom, čo traja anjeli navštívili Abraháma, Boh mu oznámil, že sa chystá tieto mestá zničiť, no Abrahám sa za ne u Boha prihováral.
Presahovanie samých seba
וַיִּגַּ֥שׁ אַבְרָהָ֖ם וַיֹּאמַ֑ר הַאַ֣ף תִּסְפֶּ֔ה צַדִּ֖יק עִם־רָשָֽׁע׃ (בראשית יח,כג)
A Abrahám pristúpil a povedal [B-hu]: "Či azda zahladíš spravedlivého s bezbožným?" (1 M 18:23)
Keď Abrahám videl, že anjeli sa už vydali smerom k Sodome, aby ju zničili, uvedomil si, že musí ísť proti svojej prirodzenej dobrotivej povahe a že nemôže voliť mierne slová. Musel sa vášnivo dohadovať a naliehavo žiadať Boha, aby zrušil svoj rozsudok.
Z Abrahámovho príkladu sa učíme, že keď sa nám naskytne príležitosť zachrániť iného človeka – či už telesne alebo duchovne – nesmieme váhať. Mali by sme okamžite urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme mu prišli na pomoc, aj keby to znamenalo konať v priamom rozpore s našimi prirodzenými sklonmi.2
2. Likutei Sichot, 10.zväzok, str. 58–59
TRETIE ČÍTANIE
1 M 19:1–20
Napriek Abrahámovým prosbám bola bezbožnosť Sodomy a jej susedov taká veľká, že ju nebolo možné prehliadnuť. Anjeli prišli do Lótovho domu, aby ho zachránili pred hroziacou skazou.
Pomýlená zbožnosť
כִּֽי־מַשְׁחִתִ֣ים אֲנַ֔חְנוּ אֶת־הַמָּק֖וֹם הַזֶּ֑ה כִּֽי־גָדְלָ֤ה צַעֲקָתָם֙ אֶת־פְּנֵ֣י יְהֹוָ֔ה וַיְשַׁלְּחֵ֥נוּ יְהֹוָ֖ה לְשַׁחֲתָֽהּ׃ (בראשית יט,יג)
[Anjeli povedali:] „… lebo sa chystáme zničiť toto miesto, pretože nárek pred Bohom zosilnel a Boh nás poslal, aby sme ho zničili.“ (1 M 19,13)
Bezbožnosť Sodomy a jej susedov bola pomýlenou prehnanou reakciou na Noemovu potopu. Generácia potopy bola zničená predovšetkým preto, že praktizovala a tolerovala lúpež – násilné a nespravodlivé prisvojovanie si majetku jedného človeka druhým. Obyvatelia Sodomy si to uvedomovali, a preto vyhlásili právo na súkromné vlastníctvo za absolútne a zakázali charitu a pohostinnosť ako nespravodlivé používanie cudzieho majetku.
Vo svojej horlivosti si však Sodomčania neuvedomili, že tento opačný extrém je rovnako deštruktívny ako tolerovanie lúpeže. Keďže svet nemôže naplniť svoj cieľ – stať sa pravým Božím príbytkom – ak medzi sebou ľudia nedokážu vychádzať, Sodoma a jej susedia museli byť odstránení, rovnako ako generácia potopy. Napriek tomu, keďže ich úmysly, akokoľvek pokrivené, vychádzali z túžby konať správne, tradícia hovorí, že tieto mestá budú v mesiášskej ére obnovené.3
Z toho sa môžeme naučiť, že našou výzvou je hľadať správnu rovnováhu, a nie žiť život v extrémoch.4
3. Ezechiel 16:53.
4. Likutei Sichot, 35.zväzok, str. 74
ŠTVRTÉ ČÍTANIE
1 M 19:21–21:4
Anjel, ktorý bol poslaný zničiť Sodomu, povedal Lótovi, že ju chystá zničiť on [sám], akoby tým naznačoval, že má na to vlastnú moc.
Slová, na ktorých záleží
מַהֵר֙ הִמָּלֵ֣ט שָׁ֔מָּה כִּ֣י לֹ֤א אוּכַל֙ לַעֲשׂ֣וֹת דָּבָ֔ר עַד־בֹּאֲךָ֖ שָׁ֑מָּה עַל־כֵּ֛ן קָרָ֥א שֵׁם־הָעִ֖יר צֽוֹעַר׃ (בראשית יט,כב)
[Anjel povedal Lotovi:] „Ponáhľaj sa, utekaj ta, lebo nemôžem nič urobiť, kým tam nedôjdeš.“ Mesto [Bela] sa preto od toho času volalo Coár [(„malý“)]. (1 M 19:22)
Anjeli nemajú vlastnú, vnútornú identitu; sú iba zosobnením Božích poslaní. Preto keď anjeli predtým vyhlásili: „Ideme zničiť mesto,“ mysleli tým, že Boh zničí mesto prostredníctvom nich, keďže sa nevnímali ako oddelení od Boha.
Lot však ich slová nesprávne pochopil a domnieval sa, že majú nezávislú moc mimo Boha. Preto bol anjel poverený záchranou Lota nútený povedať: „Nemôžem nič urobiť, kým tam nedôjdeš,“ čím jasne vyjadril, že ich moc pochádza od Boha.
Aj my, keď hovoríme s druhými, musíme brať do úvahy, ako budú naše slová chápať, a dbať na to, aby naše úmysly neboli nesprávne pochopené.5
5. Sichot Kodeš 5733, 1.zväzok, str. 251–252.
PIATE ČÍTANIE
1 M 21:5 –21
Abrahám sa presťahoval z Hebronu do Filištínska a keď mal sto rokov a jeho manželka Sára deväťdesiat, narodil sa im syn Izák. Medzitým sa Hagarin syn Izmael ukazoval ako neovplyvnený morálnou výchovou, ktorú dostával od Abraháma. Aby sa predišlo tomu, že by mal negatívny vplyv na Izáka, Sára naliehala, aby Abrahám vyhnal Hagar aj Izmaela. Abrahám sa zdráhal, no Boh potvrdil správnosť Sáryinho úsudku.
Ženská sila
וַיֹּ֨אמֶר אֱלֹהִ֜ים אֶל־אַבְרָהָ֗ם…כֹּל֩ אֲשֶׁ֨ר תֹּאמַ֥ר אֵלֶ֛יךָ שָׂרָ֖ה שְׁמַ֣ע בְּקֹלָ֑הּ וגו‘ (בראשית כא,יב)
Boh povedal Abrahámovi:, "...vo všetkom, čo ti povie Sára, poslúchni na jej hlas." (1 M 21:12)
Čím je prorok viac naladený na záležitosti tohto sveta, tým vyšší je jeho stupeň proroctva. Keďže Abrahám bol do istej miery odpútaný od svetských vecí, nedokázal vnímať skutočnú negatívnosť Izmaela. Sára bola naopak viac zapojená do pozemských záležitostí, a preto dokázala Izmaelovo zlo jasne rozpoznať. Jej prorocké videnie bolo teda vyššie než Abrahámovo.
Okrem toho sa učíme, že v mesiášskej ére ženský aspekt stvorenia predčí mužský. Duchovná ušľachtilosť Abraháma a Sáry bola taká vznešená, že im umožnila zakúsiť predchuť mesiášskej éry. Aj z tohto dôvodu bolo Sáryino prorocké videnie vyššie než Abrahámovo.
V dnešných časoch, keď sa blížime k mesiášskej ére, môžeme všetci privítať rozkvet ženskej sily vo svete a uznať, že intenzívnejšie prežívanie fyzického života dáva ženám vyššiu úroveň duchovného vnímania, než aká je daná mužom.6
6. Likutei Sichot, 1.zväzok, str. 31
ŠIESTE ČÍTANIE
1 M 21:22 –34
Po narodení Izáka Abrahám uzavrel zmluvu s miestnym filištínskym kráľom a v Beer-Šebe otvoril hostinec, kde učil pocestných o monoteizme.
Byť pozitívnym vplyvom
וַיִּטַּ֥ע אֶ֖שֶׁל בִּבְאֵ֣ר שָׁ֑בַע וַיִּ֨קְרָא־שָׁ֔ם בְּשֵׁ֥ם יְהֹוָ֖ה אֵ֥ל עוֹלָֽם׃ (בראשית כא,לג)
[Abrahám] vysadil sad [a otvoril hostinec] v Beer-Šebe. Tam vzýval meno Boha. (1 M 21:33)
Abrahámov hostinec bol prvou verejnou inštitúciou zasvätenou šíreniu viery v monoteizmus a etického správania, ktoré z tejto viery vyplýva. Tým, že Abrahám založil verejnú inštitúciu, ktorá spochybňovala vtedy posvätné zásady sveta, podporil povedomie o monoteizme aj medzi ľuďmi, ktorí jeho hostinec nikdy osobne nenavštívili. Ako sa jeho povesť šírila, Abrahámov hostinec nadobúdal čoraz hlbší a širší vplyv.
Podobne aj dnes samotná existencia synagóg a inštitúcií štúdia Tóry vyvíja na mesto veľký pozitívny vplyv už len svojou prítomnosťou, nad rámec vnútornej hodnoty štúdia a modlitby, ktoré sa odohrávajú v ich múroch.7
7. Sefer HaMa’amarim 5686, str. 82.
SIEDME ČÍTANIE
1 M 22:1 - 24
Najväčšia Abrahámova skúška prišla tridsaťsedem rokov po narodení jeho syna Izáka. Boh mu prikázal obetovať Izáka. 222
Skúšky
וַיֹּ֡אמֶר קַח־נָ֠א אֶת־בִּנְךָ֨ אֶת־יְחִֽידְךָ֤ אֲשֶׁר־אָהַ֙בְתָּ֙ אֶת־יִצְחָ֔ק וְלֶ֨ךְ־לְךָ֔ אֶל־אֶ֖רֶץ הַמֹּרִיָּ֑ה וְהַעֲלֵ֤הוּ שָׁם֙ לְעֹלָ֔ה עַ֚ל אַחַ֣ד הֶֽהָרִ֔ים אֲשֶׁ֖ר אֹמַ֥ר אֵלֶֽיךָ׃ (בראשית כב,ב)
[Boh] povedal [Abrahámovi]: „Prosím, vezmi svojho syna, svojho jediného, ktorého miluješ, Izáka, a choď do krajiny Mórija. Tam ho prines ako obeť vystúpenia na jednom z vrchov, ktorý ti určím.“ (1 M 22:2)
Hlavným aspektom tejto skúšky nebola sebaobetavosť, ktorú si vyžadovala, ale skôr výzva, ktorú predstavovala pre Abrahámovu bezvýhradnú dôveru v Boha. Totiž: Boh Abrahámovi prisľúbil, že práve Izák bude tým, kto zachová a rozvinie jeho odkaz; teraz mu však Boh prikazoval Izáka obetovať, čo sa zdalo byť v rozpore s Jeho vlastným slovom. Napriek tomu Abrahám bez otázok splnil Boží príkaz.
Boh nás skúša, aby na povrch vyviedol skryté sily našej duše. V skutočnosti je takouto skúškou celý život. Skôr než duša zostúpila do tohto sveta, vzťahovala sa k Bohu v medziach rozumu; nikdy nezažila lásku k Nemu, ktorá by rozum presahovala. Keď je však duša uzavretá do fyzického tela, ktoré je svojou povahou protikladné duchovnosti, musí povolať svoje najvnútornejšie sily, aby zostala verná Bohu napriek každodenným skúškam a strastiam života.
8. Sefer HaMa’amarim 5700, str. 37