Všeobecne uznávanou črtou života je „začiatok“. Začiatok všetkej existencie je úvodnou témou celej Tóry. Tóra tiež zdôrazňuje „začiatok“ iného druhu. Hovorí o vytvorení „začiatku“ počas procesu pečenia bochníkov chleba.
Po vymiesení cesta, ale zvyčajne pred zapletaním, sa časť cesta oddelí. Táto akcia sa nazýva „odobratie chaly“. Učí nás niečo o začiatku nielen pečenia, ale všetkého v živote.
V časoch Chrámu sa kňazovi podávalo značné množstvo cesta chaly. Dnes sa odoberá len malé množstvo a páli sa. Zákon odobratia chaly je napísaný v našej Parše: „Prvotinu svojho cesta, koláč budete obetovať obeťou pozdvihnutia... prvotiny svojho cesta budete dávať Hospodinovi obeť pozdvihnutia po svojich pokoleniach.“ (4.mojžišova kniha 15:20-22)
Chasidské učenie odhaľuje širší výklad tohto zákona, založený na jemnom podtóne v znení. Verš začina „rejšit arisotejchem“, čo sa prekladá „prvotinu svojho cesta“. Ale doslovný preklad slova vo verše - „arisa“ - je trochu inak. Hebrejský výraz pre misku na miesenie je „arisa“. Ale „arisa“ má dvojaký význam: znamená to misku na miesenie, ale aj postieľku alebo detskú kolísku.
Tento dvojitý význam nie je podľa mudrcov náhodný. Ako všetko v Tóre, tento výraz nás niečo učí. Zákon odobratia chaly vlastne znamená nasledovné: na samom začiatku činnosti pečenia chleba človek robí niečo, čím vyjadruje uznanie B-hu. Odobratie chaly znamená zasvätenie niečoho Bohu; a tento krok zasvätenia prebieha hneď na začiatku.
Dvojitý význam skrytý v slovách Tóry nám niečo hovorí nielen o miske na miesenie, ale aj o kolíske, počiatku ľudského života. Od samého začiatku by mal existovať krok oddanosti.
Ako však možno dosiahnuť zasvätenie dieťaťa judaizmu? Prostredníctvom židovskej výchovy. Každá chvíľa strávená učením malého dieťaťa o jeho blízkosti k Bohu, o kráse Tóry a židovského života je vzácnym spojením s minulosťou a budúcnosťou. Tieto chvíle strávené na začiatku života pomáhajú zabezpečiť, aby aj budúce roky, „generácie“ spomínané vo verši, boli úspešné a viedli k skutočnému naplneniu. Toto všetko je globálnom zmysle.
Je tu však aj poučenie o inom druhu „začiatku“ – začiatku každého jedného dňa. Židovské učenie radí, že aj tu by sme mali začať chvíľou zasvätenia: modlitbou, „mode ani“, recitovanie Šema, lejgovanie tefillin. Toto všetko je chala, ktorú dáme Bohu. Potom bude zvyšok dňa, „generácie“ tohto zaciatku: zdravé, šťastné a celistvé, ako teplo čerstvo upečeného chleba...
(Tali Loewenthal)