Minulý utorok bol pôst 17. dňa Tammuzu. Začína sa smutné obdobie známe ako „tri týždne“. Obdobie sa začína 17. dňa hebrejského mesiaca Tammuz, pôstnym dňom, ktorý označuje deň, keď Rimania v roku 69 nášho letopočtu prelomili hradby Jeruzalema. 

Dosiahne svoj vrchol a končí pôstom 9. dňa Av, dátumu, kedy boli zbúrané oba sväté chrámy. Toto je najsmutnejší deň židovského kalendára a je to tiež dátum, kedy naši ľudia postihli mnoho ďalších tragédií. Toto je čas, keď je cítenie hlbokého spojenia ľudu Izraela ako celku a každého jedného Žida s krajinou Izrael najsilnejšie.

A to najmä vo svetle súčasných udalostí, keď na bojisku bojujeme o prežitie proti nezmieriteľným nepriateľom. Zároveň na bojisku médií bojujeme za uznanie nášho práva na existenciu a obranu. Najviac v našich mysliach a srdciach je v tejto chvíli osud rukojemníkov v Gaze. Nech Všemohúci Boh odpovie na naše modlitby za ich skorý návrat!

Zároveň v parše tohto týždňa, čítame o tom, ako, keď bol ľud Izraela ešte na púšti, dostal Mojžiš od B-ha príkaz rozdeliť izraelskú zem medzi 12 kmeňov. Z našej parše, sa učíme, že naše spojenie s izraelskou zemou je oveľa hlbšia než čisté historické či politické spojenie. 

Vo veršoch z našej parše, ktoré hovoria o rozdelení izraelskej krajiny, je použité hebrejské slovo „nachala“. To znamená „dedičstvo“. V skutku, krajina Izrael sa v Tóre nazýva „dedičstvo B-ha“ (pozri prvú Samuelovú knihu 26,19). Zároveň, a ľud Izraela sa v Tóre nazýva  "dedičstvo B-ha".(pozri napr. 5. Mojžišovu knihu 4,20).

Z tohto porovnovania sa dozvedáme jednú hlbokú myšlienku: To, že Izrael dostal krajinu Izrael ako dedičstvo, nebolo len odovzdaním a rozdelením určitej pôdy Židom. Zmysel, v akom bola Zem Izrael daná židovskému ľudu, súvisí so zmyslom, v ktorom sa aj ľud Izraela nazýva „dedičstvo B-ha“.

Navyše hovorí verš (5.mojžišova kniha 11:12): „je to zem, o ktorú sa stará Pán, tvoj B-h; oči Pána, tvojho  B-ha, sú ustavične obrátené na ňu od začiatku roka až do konca roka.“

Práve túto myšlienku opisuje Midraš Tanchuma nasledujúcim spôsobom: Svätý, nech je požehnaný, povedal: „Nech príde Izrael, ktorý prišiel do môjho podielu, a zdedí izraelskú krajinu, ktorá prišla do môjho podielu.“

Dar Zeme Izrael od Boha izraelskému ľudu je teda vyjadrením hlbokého puta, ktoré existuje medzi Židmi a B-hom.

Z toho vyplýva, že Izrael nie len „naša jediná domova“ vo fyzickom zmysle, ale hlavne v duchovnom zmysle. A duchovný rozmer predsa presahuje akékoľvek fyzické obmedzenia. Preto ostaneme silní v našej pevnej viere, že s božou pomocou prekonáme všetky prekážky a hrozby týkajúce sa našej existencie v našej zemi. 

Nech naše modlitby a micvot od dnes a do tiša b'av dosiahnu novú intenzitu, až kým B-h konečne prinesie naše konečné vykúpenie s príchodom mesiáša. Potom sa všetci spoločne vrátime do izraelskej krajiny, uprostred dobrého zdravia a radosti!