BS“D
„Gimmel Tammuz 5786“ – Pri Ohele v New Yorku - 18.6.2026
Dobrý deň, milí priatelia!
Dnes ste svedkami mimoriadnej udalosti. Nachádzame sa v newyorskej štvrti Queens pri takzvanom Ohele – mieste posledného odpočinku siedmeho Ľubavičského Rebbeho, rabína Menachema Mendela Schneersona.
Práve dnes, tretieho dňa hebrejského mesiaca tamuz, čo tento rok pripadá na 18. júna 2026, si pripomíname výročie jeho odchodu z tohto sveta. Pri pohľade na tisíce ľudí, ktorí sem dnes prišli, je však zrejmé, že nejde iba o spomienku na minulosť. Títo ľudia sa zhromaždili predovšetkým preto, aby oslávili jeho život, čerpali inšpiráciu z jeho odkazu a posilnili sa v napĺňaní jeho vízie židovského života.
Scéna, ktorej sme dnes svedkami, je skutočne pozoruhodná. Rabín Menachem Mendel Schneerson prišiel do Spojených štátov z Európy v roku 1941, uprostred nacistickej hrozby. Keď sa v roku 1951 stal vodcom hnutia Chabad-Lubavič, neuspokojil sa len s pokračovaním jeho dovtedajšej činnosti. Naopak, premenil ho na niečo bezprecedentné a rozšíril jeho pôsobenie ďaleko za hranice všetkých očakávaní. Pod jeho vedením sa autentický židovský život, štúdium Tóry a plnenie Božích prikázaní rozšírili do celého sveta.
Rebbe často citoval výrok z Mišny: „Ha-ma'ase hu ha-ikar“ – hlavná vec je skutok. Nestačí iba študovať a hovoriť o duchovných hodnotách; rozhodujúce je uvádzať ich do každodenného života. Preto povzbudzoval Židov na celom svete, aby čo najviac zachovávali prikázania Tóry – šabat, kašrut, tefilin, mikve a všetky ostatné aspekty židovského života, každý podľa svojich možností a schopností. Cieľom bolo a zostáva priblížiť sa k Bohu prostredníctvom Tóry a micvot.
Na uskutočnenie tejto vízie vyslal Rebbe do sveta nespočetné množstvo šluchim – svojich zástupcov. Vďaka nim sa jeho posolstvo dostalo do najodľahlejších kútov zemegule. Dnes však pri Ohele nestretávame iba rabínov či nábožensky aktívnych ľudí. Prichádzajú sem ľudia zo všetkých vrstiev spoločnosti, vrátane mnohých, ktorí sa nepovažujú za veriacich v bežnom zmysle slova. Napriek tomu ich priťahuje osobnosť a vízia človeka, ktorý dokázal ovplyvniť životy miliónov ľudí.
Chasidské učenie vysvetľuje, že v deň Gimmel Tammuz, teda vo výročie odchodu spravodlivého človeka z tohto sveta, sa všetky jeho skutky, úspechy a duchovné pôsobenie opätovne prejavujú a zároveň vystupujú na ešte vyššiu úroveň. V prípade Rebbeho ide o nesmierne bohaté dedičstvo, ktoré naďalej ovplyvňuje životy ľudí po celom svete.
Preto je tento deň výnimočnou príležitosťou, aby sa každý z nás hlbšie spojil s touto víziou a našiel nový impulz pre svoj vlastný duchovný život. Ľudia sem prichádzajú modliť sa, dávať charitu a študovať Rebbeho učenie. Mnohí odchádzajú s pocitom novej energie a odhodlania venovať sa hodnotám, ktoré Rebbe reprezentoval a ktoré odovzdávali židovskí učitelia po celé generácie.
Podstatou tejto vízie je život v súlade s našou tisícročnou tradíciou. Práve vernosť Tóre a našim hodnotám bola vždy kľúčom k prežitiu židovského národa a k zachovaniu jeho kontinuity. Preto je Gimmel Tammuz vhodným časom na prijatie konkrétneho dobrého predsavzatia – pravidelnejšie študovať Tóru, klásť tefilin, zapaľovať šabatové sviečky alebo posilniť inú oblasť svojho duchovného života.
Naším poslaním ako národa, ale aj ako jednotlivcov, je neustále rásť. Ako hovorí žalmista: „Pôjdu zo sily do sily.“ Každý krok v duchovnom raste nás približuje k naplneniu Božieho zámeru pre svet.
Rebbe často zdôrazňoval, že každá micva a každý dobrý skutok predstavujú ďalšiu tehlu pri budovaní Svätého chrámu. Keď budeme pokračovať v tomto úsilí, odstránime príčiny exilu a priblížime vykúpenie. Talmud učí, že keď židovský národ urobí tešuvu, bude okamžite vykúpený.
Vtedy vstúpime do novej kapitoly dejín – do obdobia, v ktorom nebude vojna, choroba ani hmotná núdza. Celý svet sa stane príbytkom pre zjavenie Božej prítomnosti. Ako hovorí prorok Izaiáš: „Zem bude naplnená poznaním Hospodina tak, ako vody pokrývajú more.“
Nech sa tak stane čo najskôr.