Ako osloviš starého muža s vypnutým načúvacím prístrojom?
Čokoľvek chceš, on ťa nepočuje.
Príbeh rozpráva o rabínovi, ktorý bol raz v noci hlboko zaujatý štúdiom, keď jeho najmladšie dieťa vypadlo z kolísky. Aj keď bol rabín len vo vedľajšej miestnosti, nič nepočul. Otec rabína sa tiež učil, vo svojej izbe na poschodí. Napriek tomu dieťa počul a zišiel dole, aby ho upokojil.
Potom napomenul svojho vlastného syna, ktorý bol po celý čas nedbanlivý. "Ako si mohol nechať dieťa plakať?" Syn odpovedal, že ani nepočul dieťa plakať. Túto odpoveď považoval za postačujúce vysvetlenie: jednoducho nepočul. Bol tak zaujatý štúdiom, že na všetko mimo nedbal.
Jeho otec však mal na tom iný názor: “„Nikdy by si nemal byť natoľko zapojený do svojho vlastného duchovného úsilia, aby si nepočul detský plač,“ povedal otec synovi.
Tohtotýždňové čítanie Tóry hovorí o moru temnoty, ktorý na sedem dní zachvátil egyptskú zem. Tóra nám hovorí, že počas prvých troch dní bola taká tma, že „človek nevidel svojho brata“ (Exodus 10:23).
Čo je najväčšou tmou? Keď „človek nevidí svojho blížneho“. Je zrejmé, že to platí v každodenných záležitostiach, vyhýbať sa bezohľadnosti, sebeckosti a podobným negatívnym vlastnostiam. Z tohto príbehu však vidíme, že táto myšlienka však ide ešte ďalej. Niekedy si myslíme, že „robíme správnu vec“ – zaoberáme sa vznešenými, duchovnými záležitosťami – a preto si neuvedomujeme, čo sa môže odohrávať vo vedľajšej miestnosti.
Na jednej strane, vidíme ako u človeka, pre ktorého je duchovno podstatnou časťou svojho života, môže sa stať, že je až tak zahĺbený vo vlastnom duchovnom svete, že ostáva nevedomý toho, čo sa deje okolo sebe. Tento príbeh nás však učí, že ani zaoberanie sa s vlastným duchovným zdokonalovaním neopodstatni ľahostajnosť voči iným.
Opakom tmy je svetlo. Sme konštatovali, že človek, ktorý “nemôže vidieť svojho blížneho” sa nachádza „v tme“. Opak je tiež pravda: vnímavosť a uvedomenie si potrieb druhých prináša svetlo a dobro.