Tento týždeň čítame špeciálnu paršu Zachor: „Pamätať budeš na to, čo ti urobil Amalek na ceste, keď ste išli z Egypta, že vyšiel proti tebe na ceste…vyhladíš pamiatku Amaleka spod nebies. Nezabudneš!“
V parše Bešalach čítame o tom, ako národ Amalek napadol národ Izraela, keď odchádzali z Egypta. Tam sa dozvedáme, že vojna proti Amalekovi trvá v každej generácii: „Hospodin bude bojovať proti Amalékovi z pokolenia na pokolenie.“
Vojna proti Amalekovi je predovšetkým duchovný boj. Vojna, ktorú vedieme v každej generácii, aj keď neexistuje fyzicky identifikovateľný národ Amalek, je vnútorným duchovným bojom. Napriek tomu tento duchovný boj nie je o nič menej podstatný pre naše prežitie ako židovského národa než fyzická vojna.
Pozrime sa na verše: vidíme, že Amalek útočí, keď sme na ceste z Egypta. Všetci si pamätáme slová z hagady šel Pesach, že v každej generácii sme povinní pozerať na seba tak, akoby sme sami vyšli z Egypta. To znamená, že každý z nás prežíva duchovný exodus na osobnej úrovni. Egypt sa po hebrejsky povie „Micrajim“ a znamená „mecarim“ – obmedzenia a hranice. Proces vychádzania z Egypta je proces, v ktorom pracujeme na prekonaní obmedzení materiality. Usilujeme sa umožniť našej duši, ktorá je skutočne časťou Boha, aby zvíťazila nad sebectvom tela.
Aby sme to dosiahli, musíme dovoliť sami sebe, aby sme sa nechali inšpirovať a aby sme si uvedomili Božiu prítomnosť. A práve tu prichádza náš večný nepriateľ Amalek: presne v momente, keď sa Žid rozhodne, že chce vystúpiť zo svojich obmedzení a pripútať sa k Bohu prostredníctvom štúdia Tóry a zachovávania prikázaní, Amalek mu vyjde v ústrety. Čo robí? Slovami verša: „asher karcha baderech.“
To doslova znamená „stretli nás na ceste“. Slovo „karcha“ však môže znamenať aj to, že nás ochladili na ceste. Teraz môžeme verš čítať metaforicky takto: „Amalek nás ochladil, keď sme sa rozhodli, že chceme vyjsť zo svojich materiálnych obmedzení.“ V čase, keď človek cíti inšpiráciu vyjsť z Egypta – po hebrejsky mecarim – teda z obmedzení a hraníc, konkrétne z hraníc a obmedzení materiality – práve vtedy prichádza Amalek a snaží sa ho ochladiť. Celá myšlienka spirituality spočíva v tom, že má byť naplnená vrúcnosťou a nadšením. „Lebo Hospodin, tvoj Bôh, je spaľujúci oheň…“
Jednou z hlavných zbraní Amaleka je vytváranie pochybností v našej mysli. V skutočnosti má hebrejské meno Amalek rovnakú číselnú hodnotu ako hebrejské slovo pre pochybnosť: „safek“. Vidíme to pri prvom stretnutí s Amalekom: „…pokúšali Hospodina tým, že vraveli: Či je Hospodin medzi nami, či nie je? Potom prišiel Amalék…“ Keď začneme spochybňovať Božiu prítomnosť, dávame Amalekovi príležitosť.
Ako vyhráme vojnu proti Amalekovi? To sa môžeme naučiť z pôvodnej vojny s Amalekom. Tam sa píše: „Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael; len čo ruky spustil, víťazil Amalék.“ Talmud sa pýta rečnícky: „Vyhrávajú alebo prehrávajú vojnu Mojžišove ruky?! Skôr to znamená, že keď oči ľudu Izraela smerovali nahor k ich Otcovi na nebesiach, víťazili.“
Učenia chasidizmu však dávajú tomuto veršu ešte hlbšiu vrstvu významu. Mojžiš držal svoje ruky nad hlavou. Hlava predstavuje intelekt a rozum. Ruky predstavujú konkrétny čin. Držať ruky nad hlavou znamená, že naša oddanosť plneniu Božích prikázaní nesmie byť obmedzená racionálnymi hranicami nášho intelektu. Skôr musíme vyvolať oddanosť, ktorá presahuje intelekt.
Haman bol potomkom Amaleka. Vojna Amaleka spočíva v zabití nášho nadšenia. Odpoveďou je zabezpečiť, aby naše zachovávanie judaizmu bolo naplnené vrúcnosťou a radosťou. To sa vyjadruje v tom, že víťazstvo nad Hamanom oslavujeme počas nášho najradostnejšieho sviatku: Purim. Aj tu vidíme myšlienku spojenia s Bohom spôsobom, ktorý presahuje intelekt.
O Purime sa hovorí, že musíme piť víno do takej miery, že nepoznáme rozdiel medzi „Požehnaný je Mordechaj a prekliaty je Haman.“ Radosť Purimu nás privádza na úroveň presahujúcu obyčajné poznanie. To tiež vysvetľuje výrok našich mudrcov, že všetky sviatky budú v budúcnosti zrušené, okrem Purimu. Nech prejdeme od radosti Purimu k radosti nášho konečného vykúpenia veľmi rýchlo!