BS“D

Paršat Vaera 5786

Drahí priatelia!

Minulý týždeň som hovoril o výročí úmrtia veľkého Maimonida, Moše ben Majmona, známeho ako Rambam. Toto výročie pripadlo minulý týždeň na piatok 9. januára. Jeden z našich čitateľov ma však upozornil, že som nespomenul iné významné výročie úmrtia (jahrtzeit): najstaršieho syna Chatama Sofera, Avrahama Benjamina Šmuela Sofera, známeho ako Ktav Sofer. Po svojom otcovi sa stal bratislavským rabínom. Jeho jahrtzeit pripadla minulý týždeň na štvrtok 8. januára. Na pripomenutie tejto udalosti je dnešná esej založená na biblickom komentári Ktava Sofera. 

 

Paršat Vaera

Verš hovorí:

„Každý z nich hodil svoju palicu a tie sa premenili na veľké hady; no Áronova palica pohltila ich palice.“ (2 M 7:12)

 

Keď sa Áronova palica premenila na hada, bolo to, samozrejme, niečo neprirodzené. Napriek tomu to faraón neprijal ako dôkaz Božieho zásahu, pretože faraónovi čarodejníci dokázali ten istý jav napodobniť pomocou čarodejníctva. Skutočný znak Božej ruky sa prejavil až potom, keď sa Áronova palica zmenila na hada a zároveň sa na hady premenili aj palice faraónových čarodejníkov.

Verš nám hovorí, že Áronova palica pohltila palice faraónových čarodejníkov. Komentár Rašiho – odvolávajúc sa na slová verša „…a Áronova palica pohltila“ – však vysvetľuje, že bolo v tom ešte niečo viac: „– až potom, keď sa znovu premenila späť na palicu, pohltila všetky (palice faraónových zaklínačov).“

Inými slovami, toto pohltenie palíc faraónových čarodejníkov Áronovou palicou sa neodohralo vtedy, keď boli hadmi, ale až potom, keď sa palice, ktoré sa premenili na hady, opäť zmenili späť na palice. Práve vtedy Áronova palica pohltila palice faraónových čarodejníkov.

Midraš Rabba nám hovorí, že sa odohrala ešte jedna pozoruhodná udalosť: „Rabbi Jose ben Rabbi Chanina povedal: S palicou sa stal veľký zázrak, lebo hoci pohltila všetky palice, ktoré oni hodili, …nezhrubla. Každý, kto ju videl, povedal: Toto je Áronova palica. Odvtedy bola Áronova palica pozitívnym znamením, prostredníctvom ktorého sa po všetky generácie konali zázraky a divy.“

Ktav Sofer k tomu všetkému podáva fascinujúce vysvetlenie. Najprv si zhrňme sled udalostí:

1.) Áron hodí svoju palicu na zem a tá sa premení na hada.
2.) Faraónovi čarodejníci hodia svoje palice na zem a tie sa tiež premenia na hady.
3.) Všetky palice – Áronova aj palice faraónových čarodejníkov – sa opäť zmenia späť na palice.
4.) Áronova palica pohltí palice faraónových čarodejníkov. Napriek tomu však nezhrubne.

Zhrnuté: náš príbeh sa začína obyčajnou palicou a končí obyčajnou palicou. Medzitým sa s touto palicou udiali otvorené zázraky. A predsa, keď sa táto epizóda skončila, nebolo na palici vidno nijaký znak toho, že bola súčasťou zázraku. Ako hovorí Midraš: „každý, kto ju videl, povedal: Toto je Áronova palica.“ Midraš uzatvára, že práve táto vlastnosť urobila z Áronovej palice „pozitívne znamenie, prostredníctvom ktorého sa po všetky generácie konali zázraky a divy.“

Prečo skutočnosť, že Áronova palica neniesla nijaké známky toho, že bola nástrojom zázraku, spôsobila, že sa stala „pozitívnym znamením, prostredníctvom ktorého sa po všetky generácie konali zázraky a divy“?

Ktav Sofer vysvetľuje, že existujú dva druhy zázrakov. Jeden druh je zázrak, ktorý porušuje zákony prírody. Druhý druh je zázračná udalosť, ktorá sa odohráva v rámci zákonov a obmedzení prírody. Ktorý z nich je nadradený? Prekvapivo, Ktav Sofer odpovedá, že zázrak, ktorý sa odohráva v rámci parametrov prírody, je na vyššej úrovni. Talmud hovorí o mužovi, pre ktorého bol vykonaný osobitný nadprirodzený zázrak: „Aký ponížený je tento človek, keď kvôli nemu boli zmenené zákony diela stvorenia!“ (Šabat 53b). Z toho vidíme, že nadprirodzené udalosti nepredstavujú ideál. Stvorenie prirodzeného sveta a fyzikálne zákony, ktoré ho sprevádzajú, sú neoddeliteľnou súčasťou Božieho plánu.

Existuje ešte vyššia kategória zázraku, pri ktorej Boží zásah vôbec nie je zjavný – až do takej miery, že si ho neuvedomuje ani ten, komu sa zázrak stal. Z Talmudu: „Rabbi Elazar povedal: Čo znamená to, čo je napísané: „Nech je požehnaný Hospodin Boh, Boh Izraela, ktorý jediný koná zázraky;
a nech je požehnané Jeho slávne meno naveky.“ (Žalmy 72,18–19)? Čo znamená, že B-h „jediný koná zázraky“?  Znamená to, že ani ten, pre koho bol zázrak vykonaný, nerozpozná zázrak, ktorý sa mu stal.“ (Nida 31a) Zázrak s Áronovou palicou je porovnateľný s touto kategóriou zázraku, pretože po jeho skončení nebolo možné nijako rozoznať, že palica bola nástrojom zázraku.

Maimonides vo svojom klasickom filozofickom diele „Sprievodca blúdiacich“ pridáva k tomuto všetkému ešte jeden prvok. Kedykoľvek Boh odloží bokom zákony prírody, deje sa tak len dočasne. Toto tvrdenie je logické, pretože ak by sa odchýlka od prirodzeného poriadku stala dlhodobou, vzniklo by v prírode niečo trvalé, čo je v skutočnosti v rozpore s tým, ako bola príroda stvorená.

Zázrak, ktorý však nejde proti zákonom prírody, môže Boh uskutočňovať znovu a znovu. Práve to má Midraš na mysli, keď hovorí, že Áronova palica sa stala „pozitívnym znamením, prostredníctvom ktorého sa po všetky generácie konali zázraky a divy“. Neznamená to len to, že palica bude používaná na konanie zázrakov v budúcich generáciách, ale aj to, že samotné zázraky môžu trvať neobmedzene dlho, keďže nemajú dočasný charakter zázrakov, ktoré porušujú zákony prírody.

Aký je prototyp nadprirodzeného zázraku? Určite je to manna, ktorá padala z neba. Skutočne, ide aj o najdlhšie trvajúci zázrak. A predsa sa aj tento zázrak skončil po štyridsiatich rokoch, keď synovia Izraela vstúpili do kanaánskej krajiny. Obmedzenosť zázraku manny sa neprejavila len v tom, že sa skončil, ale aj v spôsobe, akým bola manna zosielaná. Každý jednotlivec dostal presne rovnakú dávku, desatinu efy – ani viac, ani menej. To ostro kontrastuje s požehnaniami, ktoré nám Boh udeľuje v rámci zákonov prírody. Tieto požehnania sú neobmedzené.

Podľa uvedeného Ktav Sofer vysvetľuje známy verš z proroka Malachiáša: „Prineste celý desiatok do pokladnice, aby bol pokrm v mojom dome, a teraz ma týmto vyskúšajte, hovorí Hospodin zástupov, či vám neotvorím nebeské okná a nevylejem na vás požehnanie, až nebude miesta, kde by sa zmestilo.“ (Malachiáš 3:10)

Práve tento verš sa často uvádza ako dôkaz toho, že pokiaľ ide o Boží prísľub, že dávanie cedaky nám prinesie bohatstvo, môžeme – a dokonca máme – Boha skúšať. Napriek tomu je formulácia verša zvláštna. Hovorí: „…vyskúšajte ma… či vám neotvorím nebeské okná…“ Samozrejme, význam je ten, že Boh nám oznamuje, že práve otvorí nebeské okná. Ktav Sofer však ponúka nový a krásny výklad: „Vyskúšajte ma týmto, hovorí Hospodin zástupov: či vám neotvorím nebeské okná…“

Význam je nasledovný: ak vykonám zázrak, ktorý presahuje prírodu, ako napríklad manna, pri ktorej som otvoril nebeské okná, potom bude prúd požehnania obmedzený. Na druhej strane, „ak vám neotvorím nebeské okná“, potom budem konať zázraky, ktoré sa odohrávajú v rámci obmedzení prírody. Tieto požehnania však budú bez hraníc – „vylejem na vás požehnanie, až nebude miesta, kde by sa zmestilo.“

Tento jav je symbolizovaný Áronovou palicou, pri ktorej veľké zázraky, ktoré sa jej prostredníctvom udiali, neboli navonok viditeľné.