Tento týždeň sme si prečítame osobitný úryvok z Tóry. Hovorí o rituáli „Para Aduma“ – červenej jalovice. Ide o zaujímavé a ťažko pochopiteľné prikázanie. Z tohto dôvodu sa nazýva „chuka“, čo znamená zákon, ktorý presahuje logiku a racionálne uvažovanie.

Najvyšší stupeň rituálnej nečistoty podľa Tóry vzniká kontaktom s ľudským mŕtvym telom. Človek, ktorý je takto znečistený, nemôže vstúpiť do Svätého chrámu ani tam prinášať obety. Nápravou je pokropenie špeciálnou vodou z Para Aduma. Táto posvätená zmes, keď je správne použitá, očisťuje človeka od nečistoty spôsobenej kontaktom s mŕtvymi a umožňuje mu opäť vstúpiť do Chrámu a prinášať obety.

Účelom čítania tohto úryvku pred mesiacom Nissan je pripomenúť všetkým, ktorí sa znečistili kontaktom s mŕtvymi, aby sa očistili a mohli tak priniesť pesachovú obeť v správnom čase. Toto čítanie bolo zaradené dostatočne pred sviatok Pesach, aby aj tí, ktorí žili ďaleko od Jeruzalema (a opúšťali svoje domovy ešte pred začiatkom mesiaca Nissan), boli na túto povinnosť upozornení.

V poslednom čase sa objavuje určitá pozornosť zo strany rôznych influencerov, ktorí „varujú“ pred Židmi, ktorí veria, že Chrám bude znovu postavený a že Tretí svätý chrám bude opäť stáť v Jeruzaleme. Pre každého, kto pozná aspoň trochu židovské náboženstvo a históriu, to však nie je nič nové.

Dovoľte mi to vysvetliť. Pred niekoľkými týždňami sme čítali o prikázaní postaviť Miškan, príbytok pre prebývanie Božej prítomnosti. Keď Židia prišli do krajiny Kanaán, toto prikázanie sa tam naplnilo v podobe trvalej stavby a nakoniec vyvrcholilo postavením Svätého chrámu v Jeruzaleme.

Prostredníctvom prorokov Boh oznámil, že keď bude miesto Svätého chrámu ustanovené v Jeruzaleme, zostane tam navždy. Sedemdesiat rokov po zničení Prvého chrámu Babylončanmi pod vedením Nabuchodonozora bol Chrám znovu postavený na tom istom mieste. Druhý chrám bol zničený Rimanmi pod vedením Tita v roku 70 n. l. Po neúspešnom povstaní Bar Kochbu boli Židia vyhnaní zo svojej krajiny, zo zasľúbenej krajiny Izrael.

Na Chrám sme však nikdy nezabudli a dodnes naň sústreďujeme svoju pozornosť. Počas celej diaspóry a vo všetkých generáciách sa Židia na celom svete modlia smerom k Jeruzalemu a smerom k Svätému chrámu.

Z tohto dôvodu je aj Svätá archa v synagóge zvyčajne umiestnená smerom k Jeruzalemu (v Európe to znamená smer na východ – známa „mizrach“ stena). V praxi to znamená, že vždy keď staviame synagógu, pripomíname si Chrám v Jeruzaleme a ešte dôležitejšie – očakávame jeho obnovenie.

Dokonca aj pri každej chuppe, ktorá predstavuje vrchol radosti v našej dobe, sa na čelo ženícha kladie popol a recitujú sa verše zo Žalmov: „Ak zabudnem na teba, Jeruzalem.“ Práve preto sa rozbíja pohár – ako znak smútku za Chrámom a zároveň ako znak túžby po jeho obnovení. Naša spomienka na Svätý chrám a naše modlitby za jeho obnovenie sú nepretržité od času jeho zničenia v roku 70 n. l.

A stále máme čerstvo v pamäti mučeníkov, ktorí vstupovali do plynových komôr so spevom a čistou vierou: „Ani maamin beviat haMašiach“ – „Verím s dokonalou vierou v príchod Mesiáša.“

Čo sa však stane, keď Mesiáš príde? Predovšetkým príchod Mesiáša bude znamenať začiatok poslednej kapitoly dejín, ktorú prinesie Boh. Bude to čas bez vojen, chudoby a chorôb.

Konkrétnejšie povedané, Mašiach – Mesiáš, ľudský vládca pochádzajúci z rodu kráľa Dávida – privedie ľud Izraela späť k jeho bývalej sláve, porazí našich nepriateľov a umožní zhromaždenie vyhnancov zo štyroch kútov zeme. Najdôležitejšie však je, že bude dohliadať na znovuvybudovanie Svätého chrámu, ktorý bude zásadným svedectvom pre ľud Izraela aj pre celý svet, že Izrael sa vrátil do svojej pradávnej vlasti a že Božia prítomnosť prebýva medzi nami.

Maimonides píše, že ktokoľvek neverí v budúci príchod Mesiáša a netúži po ňom, popiera Tóru. Je to preto, že Boží prísľub prebývať medzi ľudom Izraela a zjaviť sa v dome postavenom na Jeho počesť, kde Mu slúžime, je ústredným prvkom viery židovského náboženstva. Práve preto, že dnes tento jav nemáme, je náš súčasný stav považovaný za stav vyhnanstva.

Povedali sme, že aby sme mohli vstúpiť do Chrámového areálu a prinášať obety, musíme byť očistení od kontaktu s mŕtvym telom. Od zničenia Druhého chrámu však nemáme popol a vodu z Para Aduma, a preto sme všetci považovaní za rituálne nečistých. Na znovuvybudovanie Svätého chrámu bude opäť potrebné podstúpiť proces očistenia pomocou Para Aduma. Z tohto dôvodu je rituál Para Aduma v židovskom náboženskom vedomí úzko spojený s príchodom Mašiacha.

V tomto duchu zakončím klasickými slovami Maimonida z jeho knihy Mišne Tóra:

„Od času, keď bolo prikázané plniť toto prikázanie, až do zničenia Druhého chrámu bolo obetovaných deväť červených jalovíc. Prvú priniesol Mojžiš, náš učiteľ. Druhú priniesol Ezdráš. Ďalších sedem bolo obetovaných až do zničenia Druhého chrámu. A desiatu prinesie kráľ, Mesiáš – nech sa čoskoro zjaví. Amen, nech je to Božia vôľa.“