„Potom povstal nový kráľ nad Egyptom, ktorý nepoznal Jozefa.“ (2. Mojžišova kniha 1:8)
Viete si predstaviť kandidáta na prezidenta Spojených štátov, ktorý by nepočul o Abrahamovi Lincolnovi? No čítanie z Tóry tento týždeň nám hovorí, že len pár krátkych rokov po Jozefovej smrti nový kráľ „nevedel o Jozefovi“, a preto pristúpil k realizácii svojich katastrofálne zlomyseľných plánov proti Jozefovmu ľudu. Je neuveriteľné, že nový faraón nevedel o národnom hrdinovi, ktorý zachránil celý región pred hladomorom!
Biblický komentátor Kli Yakar vysvetľuje tento verš zo zaujímavého pohľadu. Nový faraón určite poslušne navštevoval lekcie egyptských dejín a bol dobre oboznámený s Jozefovým prínosom pre vlasť. Dokonca si možno predstaviť, že faraón bol dosť starý na to, aby si skutočne pamätal, že Jozef bol egyptský premiér. Konštatovanie, že kráľ „nepoznal Jozefa“ má oveľa hlbší význam. Znamená to, že nepochopil Jozefov posolstvo. Nakoniec toto jeho nepoznanie viedlo k zlovestnému pádu jeho národa. Keby mal faraón predvídavosť a ponoril sa trochu hlbšie do histórie Jozefovho života, vyhli by sa mnohým trápeniam – židovským aj egyptským.
Jozef bol vrcholný prototyp preživšieho. Jeho desať bratov plánovalo jeho zabitie a nakoniec ho predali do otroctva. Vo chvíli, keď začal byť úspešný vo svojej funkcii manažér svojho pána, manželka jeho pána ho dala uvrhnúť do väzenia. Ale napriek všetkým machináciám svojich nepriateľov, Jozef naďalej stúpal a stal sa vodcom svetovej veľmoci tej doby. Tento meteorický vzostup je absolútne nepochopiteľný vzhľadom na odpor a nepriateľstvo, ktorému čelil.
Prežil, pretože mal sen. Jeho snom bolo, že sa mu budú klaňať hviezdy, slnko a mesiac. A nebolo nič, čo by mohlo prekážať realizácii tohto cieľa.
Aj my, Jozefov národ, máme sen. Máme víziu, v ktorej žijeme v mieri vo Svätej zemi s B-hom ako naším kráľom a Mesiášom ako naším vodcom. Snívame o dni, keď bude Svätý chrám opäť stáť v Jeruzaleme, „dome modlitby pre všetky národy“. Vieme, že náš osud je iný; už len čakáme na deň, kedy sa sen stane skutočnosťou.
História je plná kráľov, režimov a diktátorov, ktorí urobili rovnakú chybu ako faraón. Nepochopili, že sme „Ľudia snov“, a preto sa na nás nevzťahujú bežné pravidlá hry. Mysleli si – a myslia si – že otroctvo, prenasledovanie, hádzanie detí do Nílu, plynové komory, samovražední atentátnici a jadrové zbrane môžu vyriešiť „židovský problém“. Ako fénix udivujeme svojich nepriateľov tým, že znova a znova vstávame z popola.
Neurobme rovnakú chybu ako naši nepriatelia. Nikdy nezabudnime, kto bol Jozef – a že my sme jeho dedičia. Nehráme podľa rovnakých pravidiel, pretože naša existencia je výsledkom nášho špeciálneho vzťahu s Bohom. Sústreďme sa viac na sen a menej na hru a veľmi skoro to už nebude sen!
(Naftali Silberberg)