Verš v našej parše hovorí: “Ku každej pokrmovej obeti pridaj soľ. Soľ zmluvy s tvojím Bohom nesmie chýbať pri nijakej z tvojich pokrmových obetí. S každým obetným darom prines soľ! “ (3.Mojžišova kniha 2,13) Na to komentuje Raši: “Od šiestich dní stvorenia bola uzavretá zmluva so soľou. Dolným vodám bolo prisľúbené, že ich budú obetovať na oltári vo forme] soli…”
Chrám je ten veľký, posvätený dom, kde sa zjavuje božia prítomnosť. Dnes však chrám nemáme. Ako sľubil prorok Ezechiel: “Takto hovorí Pán Hospodin: Keď som ich aj zahnal ďaleko medzi národy a keď som ich aj rozptýlil do rôznych zemí, budem pre nich malou svätyňou v zemiach, do ktorých prišli.” (Ezechiel 11,16)
Ale čo je to malá svätyňa? Teraz v exile, jedna malá svätyňa je synagóga. Druhá je každá naša domácnosť. Dnes, v rámci malej svätyne domácnosti, hovorí Talmud, keďže nemáme chrám ani oltár, človek vyjednáva zmierenie svojim jedálenským stolom. To znamená, že oltár dnes nahrádza stôl. Aj preto je tak podstatne ako sa správame pri jedení. To nemôže byť len uspokojovanie našich životných potrieb. Vskutku by to malo byť, že akt jedenia povyšujeme na iný spôsob posväcovania nášho materiálneho života. A preto vždy sa má nachádzať na stole soľ, pretože soľ na stole vyvoláva spomienku na zmluvu soli.
A teraz sa pozrime, aké sú židovské zvyky plné hlbokého zmyslu. Určite viete, že predtým, ako zjeme chlieb, trikrát ho namočíme do soli. Chlieb, samozrejme, predstavuje obeť. A každá obeť bola osolená. Toto je „zmluva soli“. Ale prečo trikrát?
Skupina Izraelčanov v Greenwich Village sa zaujímala o štúdium kabaly a požiadala jedného Chabadského rabína , aby ich učil. Ale s jednou podmienkou: žiadne náboženstvo! Jedného dňa, po vyučovaní, sa jeden zo študentov opýtal rabína: "Prečo namáčame chlieb trikrát do soli?" Jeho kamaráti začali protestovať, že v triede sa nemá náboženstvo, ale potom súhlasili s jednorazovou výnimkou. Rabín povedal, že si záležitosť preštuduje a odpovie im nasledujúci týždeň. Rabínovo štúdium ho priviedlo k zaujímavému faktu: namočiť chlieb trikrát do soli malo kabalistický význam!
Rabín sa vrátil ďalší týždeň a povedal im nasledujúce vysvetlenie: slovo pre chlieb v hebrejčine je „lechem“, ktoré sa skladá z troch písmen lamed-chet-mem. Slovo pre soľ je „melach“ z troch písmen mem-lamed-chet. Číselná hodnota týchto troch písmen je 30+8+40, čo sa rovná 78. Názov Hashem má číselnú hodnotu 26. Slová „lechem“ a „melach“ majú tri písmená. 3 krát 26 sa rovná 78.
Niekedy Boh koná s atribútom lásky a dobroty. Inokedy koná s atribútom spravodlivosti a prísnosti. V našich modlitbách je jeden obľúbený motív: prosíme Boha, aby jeho vlastnosť láskavosti a milosrdenstva prevládla nad jeho prísnosťou.
Ako sme už povedali, hebrejské slová pre chlieb a soľ sú spojené s B-žím menom. Chlieb, ktorý nás živí, predstavuje Božiu vlastnosť láskavosti. Soľ, ktorá sa nemôže jesť sama o sebe a nie je sladká, predstavuje Boží atribút prísnosti. Trojnásobným namáčaním chleba v soli (obidve sa rovnajú číselnej hodnote B-žieho mena krát 3) žiadame a snažíme sa dosiahnuť, aby Božia vlastnosť láskavosti prevážila nad Jeho vlastnosťou prísnosti. Netreba dodávať, že títo milujúci Kabaly (ale nie náboženstvo!) boli ohromení tým, že aj jednoduché židovské zvyky, ktoré poznali z domova, majú hlboký a mystický význam.