Počul som to nespočetne veľa krát. Často sa to objaví, keď niekoho požiadam, aby si dal tefillin. Odpoveď, ktorú niekedy dostávam, je: „Ja si tefillin nedávam “. Toto tvrdenie by som však objektívne poopravil na „Ešte nikdy som si tefilin nedal.“ 

No naskytuje sa tu hlbšia otázka: existuje niečo vybudované do mojej osobnosti, čo zo mňa robí niekoho, kto si „tefilin dáva“ alebo „tefillin nedáva“? Alebo sa „nemodlí v synagóge“? Alebo „nezapáli šábesové sviečky“?

A to nás samozrejme privádza k hlbšej otázke: môžeme urobiť niečo, čo sme nikdy predtým neurobili?

Najprv však predslov. Už budúci utorok bude Rosh Chodesh Nissan. Teda prvý deň v mesiaci Nissan. A tento šabat budeme čítať špeciálnu časť z Tóry, kde B-h prikazuje Mojžišovi úplne prvú micvu deťom Izraela v celej Tóre.

Táto micva je prikázanie na posvätenie nového mesiaca. Každý mesiac, len čo svedkovia potvrdia, že mesiac bol obnovený, Sanhedrin (veľký súd v Jeruzaleme) vyhlási prvý deň mesiaca. To má obrovský židovský právny význam, keďže židovské sviatky sa určujú podľa toho, na ktorý deň v mesiaci pripadajú.

V židovskom kalendári je zaujímavý paradox. Na jednej strane, dvanásť mesiacov židovského roku sú lunárne. Na druhej strane, ako si zajtra prečítame v špeciálnej parši, Tóra prikazuje, aby sviatok Pesach, čo je 15. deň prvého mesiaca, bol v jarnom období. Aby sme sa uistili, že sa to tak stane, v určitých rokoch pripočítame trinásty mesiac. V dnešnej dobe, keď nemáme Sanhedrin, to všetko určuje fixovaný kalendár.

V podstate však ľud Izraela označuje čas pribúdajúcim a ubúdajúcim mesiacom. Nie slnkom. Slovami midraša: „Izrael počíta podľa mesiaca a prirovnáva sa k mesiacu.“ Čo to znamená počítať podľa mesiaca, sme už vysvetlili. Čo to však znamená, že sme prirovnaní k mesiacu?

Mesiac nie je nikdy statický. Je v neustálom stave buď sa zväčšovať alebo zmenšovať. Rast mesiaca predstavuje náš rast a kreativitu. Ubúdanie mesiaca predstavuje našu pokoru a uvedomenie si našich nedostatkov. 

To isto platí pre židovský národ a každého jedného Žida. Tak ako sa mesiac obnovuje každý mesiac, tak aj každý jeden Žid je v neustálom stave obnovy. Nie sme nijako obmedzovaní našimi predchádzajúcimi skúsenosťami alebo osobnými kvalitami. Samotné slovo v hebrejčine pre „mesiac“ je „chodesh“, čo znamená „nový“.

Mesiace v Tóre sú označené číslom. Mesiac jeden, dva, atď. Teraz populárne názvy, ako Nissan a Tishre, vznikli v neskoršom období. V Tóre čítame, že B-h prikázal Mojžišovi: „Tento (prvý) mesiac bude Vám hlavou mesiacov“. Nie je však náhoda, že prvý mesiac, keď sa udiali zázraky Exodu, sa volá Nissan. Tento názov je spojený so slovom „nes“, čo znamená „zázrak“.

Nes sa spája aj so slovom „zdvihnúť“. Myšlienka zázraku je povzniesť sa nad to, čo je normálne. To sa deje aj na osobnej úrovni. Áno, možno existuje niečo, čo som nikdy predtým nerobil. Ale to ma nedefinuje. Ak má čin predo mnou zmysel, mal by som to urobiť.

A tu je ponaučenie parše z „hachodeš.“ Všetci môžeme urobiť niečo, čo sme nikdy predtým neurobili.