Včera bol veľmi výnimočný deň: prvý deň hebrejského mesiaca Nissan. To znamená, že do Pesachu zostávajú dva týždne! Okrem toho bol Roš chodeš Nissan dňom, keď bol postavená a inaugurovaná svätyňa v púšti. Stalo sa to takmer rok po odchode z Egypta. Svätyňa, po hebrejsky miškán, je vlastne prototypom poslania izraelského ľudu na tejto zemi. Boli sme vyslobodení z egyptského otroctva, aby sme prijali Tóru, ktorá je návodom, ako žiť náš život v súlade s Božou vôľou. Tóra je B-hom daný nástroj, prostredníctvom ktorého židovský národ napĺňa svoje poslanie – premieňať materiálny svet na príbytok pre Božiu prítomnosť. Práve preto po darovaní Tóry nasledoval príkaz postaviť dom pre B-ha na púšti. Neskôr ho nahradili dva sväté chrámy v Jeruzaleme, ktoré budú čoskoro obnovené tretím Svätým chrámom – nech je vybudovaný čoskoro, za našich dní.

Kniha Ester hovorí: „A tieto dni boli pripomínané a zachovávané.“ Slovo „zachovávané“ možno preložiť aj ako „udiali sa“. Rabín Jicchak Luria vysvetľuje, že keď si pripomíname určitý významný deň, udalosti toho dňa sa skutočne znovu prežívajú. Rovnako keď hovoríme, že svätyňa bola inaugurovaná prvý deň Nissanu, táto udalosť sa každoročne znovu odohráva na duchovnej úrovni. A nielen duchovne: Svätyňa je v skutočnosti večná. Zatiaľ čo dva sväté chrámy v Jeruzaleme boli zničené, nenachádzame, že by bol miškán zničený. Podľa tradície práve bol ukrytý a v budúcnosti bude opäť odhalený. Midraš vysvetľuje, že aj dva chrámy boli B-hom iba dočasne „odobraté“, ako „záloha“, aby boli vrátené v podobe tretieho chrámu, keď príde Mašiach.

Midraš nám hovorí, že deň Roš chodeš Nissan, keď bol miškán inaugurovaný, „získal desať korún“. Výraz „desať korún“ obsahuje dve dôležité narážky. Po prvé, číslo desať predstavuje úplnosť. Úplnosť vo fyzickom svete, ktorú reprezentuje desať výrokov, ktorými bol svet stvorený. A úplnosť v našej službe B-hu, ktorú predstavuje desať prikázaní Tóry. Okrem toho si túto úplnosť sveta aj Tóry prvý deň Nissanu „vzal ako koruny“, čím predstavuje vrchol týchto dvoch aspektov.

Všetky tieto zvláštne vlastnosti musia byť prenesené do našich vlastných životov veľmi konkrétnym spôsobom a prejaviť sa v našej službe B-hu prostredníctvom štúdia a plnenia prikázaní Tóry. A keďže máme pravidlo „Slúžte Bohu s radosťou“ (Žalmy), vyplýva z toho, že všetko toto musí byť vykonávané s radosťou.

Aj keď si uvedomujeme, že sme stále v exile, čo sa zdanlivo nezhoduje s radosťou, však keď si uvedomíme, že exil je iba predohrou k konečnému vykúpeniu, – obdobie, v ktorom máme za úlohu premeniť temnotu a horkosť exilu na svetlo a sladkosť vykúpenia – získavame silu robiť toto všetko s radosťou. Najmä keď vezmeme do úvahy, že práve naša Tóra a micvot priamo prispievajú k urýchleniu konečného vykúpenia a že svetlo, ktoré vytvárajú, sa zhromažďuje, aby bolo v budúcnosti úplne odhalené. Hoci toto svetlo teraz nevnímame, môžeme z neho aj tak čerpať radosť.

To sa prirovnáva k človeku, ktorý dostane ako dar truhlicu s pokladom. Na jednej strane je truhlica zamknutá. Na druhej strane však dostávame kľúč! Truhlica predstavuje božské zjavenie a blízkosť k Bohu, ktoré budú dosiahnuté prostredníctvom našej služby Bohu. Kľúčom je každá micva, ktorú vykonáme, pretože práve ona otvára túto truhlicu, ako nás učia mudrci: „Keď sa Izrael vráti (k pokániu), bude okamžite vykúpený.“ Tak isto aj u každého z nás: keď vykonáme jeden dobrý skutok, slovo alebo dokonca myšlienku, môžeme túto truhlicu odomknúť. Ako učí Maimonides: „Každý jednotlivec by mal vidieť seba i celý svet ako presne vyvážený medzi dobrom a zlom. Jediným dobrým skutkom môže jednotlivec nakloniť váhu seba i celého sveta na stranu dobra a priniesť spásu sebe aj celému svetu.“