Každý chce slobodu. Je to základná ľudská potreba. Do istej miery aj zvieratá hľadajú slobodu a prejavujú znaky nešťastia, ak ju nemajú. No na otázku, z čoho pozostáva sloboda, však nikdy nebola jednoznačná odpoveď. Mnoho ľudí trávi život honbou za niečím, čomu hovoria sloboda. Ale v určitom bode môžno sa obrátia a povedia, že boli oklamaní.
Dnešná parša nám poskytuje prehľad o tom, v čom je podstata nášej slobody. Je možné, že tento prehľad spochybní niektoré z našich predpokladov.
Všetci vieme, že ústrednou témou judaizmu je skutočnosť, že sme boli oslobodení z egyptského otroctva. Ziskali sme „slobodu“. No napriek tomu v parši tohto týždňa o nás Boh hovorí: „Židovský ľud sú moji služobníci. Sú mojimi služobníkmi, pretože som ich vyviedol z egyptskej krajiny...“ (3. Moj 25:55).
Podľa toho sa vynára otázka: sme slobodní, alebo sme služobníci? Hebrejské slovo “avadim” by sa dalo dokonca preložiť nie „sluhovia“, ale „otroci“. Je toto náš osud? Byť otrokmi?!
Z pohľadu Tóry, naša najväčšia sloboda spočíva v tom, že sme služobníkmi alebo dokonca „otrokmi“ B-ha. B-h je večný, neobmedzený: úplne mimo hraníc. Bo-h je nekonečná sloboda. Čím užšie je naše spojenie a puto s B-hom, tým bližšie sme k skutočnej slobode. Môže to znieť paradoxne, ale ak sa dokážeme stať úplnými „otrokmi“ B-ha a úplne sa podriadime Jeho vôli v každom detaile nášho života, potom budeme úplne a úplne slobodní.
V skutočnosti, tento bod je uvedený v samotnej Tóre. Tóra preto zdôrazňuje, že sme služobníkmi (alebo „otrokmi“) B-ha, aby sme pochopili, že nie sme a nesmieme byť trvalými otrokmi žiadnej ľudskej bytosti. Vskutku, existuje pozitívne prikázanie vykúpiť človeka, ktorý sa dostal do otroctva. Je to preto, že Žid, z titulu svojej samotnej povahy je pripútaný ako služobník k B-hu. Vo vzťahu k celému ľudstvu a celej existencii je cesta Žida cestou neobmedzenej slobody.
V roku 1941 nacisti nahnali 30 000 Židov do geta Kovno v Litve. Tam sa s nimi zaobchádzalo ako s otrokmi a ešte horšie. Boli bití, mučení, vraždení. Zároveň však pokračovali niektoré aspekty života. V synagógach sa konali ranné modlitby.
Jedného rána muž, ktorý viedol modlitby, prišiel k požehnaniu: "Požehnaný si, Bože, ktorý si ma neurobil otrokom." V úzkosti zvolal: „Ako môžem povedať túto modlitbu? Sme predsa otroci!“ Jeho slová zachvátili srdcia ostatných. Keď sme doslova otrokmi Nemcov, ako vlastne môžeme ďakovať B-hu za to, že z nás nespravil otrokov?
Otázka bola tlmočená rabínovi v gete. Jeho odpoveď bola dodnes zachovaná. Tieto slova hovoríme, pretože duchovne je Žid vždy slobodný. Naše fyzické telá môžu byť zotročené, ale nie naše duše. Nič nemôže zotročiť dušu, podstatu Žida. (Tali Loewenthal)