Kráľ cestoval so svojím dieťaťom po púšti. A keď cestuje kráľ, cestuje s ním celý jeho sprievod: ministri, strážcovia a sluhovia, všetci pripravení slúžiť svojmu pánovi a plniť jeho vôľu. Zrazu sa sprievod zastavil. Kráľovo dieťa malo prosbu. "Voda," povedal korunný princ. "Chcem vodu." Kráľ zvolal svoj kabinet, aby sa zaoberal krízou. „Môj syn je smädný," povedal svojim ministrom. Ako sa však dá získať voda v púšti? Po dlhom zvažovaní boli pred trónom predložené dva návrhy. „Pošlem najschopnejšieho jazdca na mojom najrýchlejšom koňovi,“ navrhol veliteľ kráľovskej kavalérie. „Odvezú sa do najbližšej osady a naplnia si mechy. Do hodiny bude voda pre princa."
"Na túto úlohu dám svojich mužov a vybavenie," navrhol náčelník kráľovského inžinierskeho zboru. "Postavia vrtnú plošinu a môžu kopať studňu práve tu, presne na mieste, kde sme sa zastavili. Skôr než vyjde deň, bude tu voda pre princa." Kráľ sa rozhodol pre druhý návrh a čoskoro kráľovskí inžinieri vŕtali studňu cez púštny piesok a skaly. K večeru sa dostali k vodnej žile a princov smäd bol uhasený.
„Prečo,“ spýtal sa princ svojho otca, potom, čo sa dosýta napil, „žiadal si od svojich mužov kopať studňu na púšti? Koniec koncov, máme možnosť na získanie vody oveľa rýchlejšie a jednoduchšie.“ "Skutočne, syn môj," odpovedal kráľ, "taká je naša dnešná situácia. Ale možno jedného dňa, o mnoho rokov, budeš opäť cestovať touto cestou. Možno budeš sám, bez moci a privilégií, ktoré máš teraz. Potom tu bude studňa, ktorú sme dnes vykopali, aby sme uhasili tvoj smäd.“ "Ale otec," povedal princ, "o mnoho rokov piesky času studňu znovu naplnia, zastavia jej vodu a vymažú jej samotnú pamäť!"
"Syn môj," povedal kráľ, "hovoril si múdro a prezieravo. To je teda to, čo urobíme. Miesto tejto studne zaznačíme na našich mapách a zachránime naše mapy pred zubom času. Ak poznáš presné miesto, kde bola studňa, budeš ju môcť znova otvoriť s minimom námahy. Toto budeme robiť v každom tábore našej cesty,“ rozhodol kráľ. Budeme kopať studne a vyznačíme ich na našej mape. Zaznamenáme konkrétne charakteristiky každej jamky a spôsob, akým ju možno znovu otvoriť. Takže kedykoľvek a za akýchkoľvek okolností pôjdeš touto cestou, budeš môcť získať vodu, ktorá ťa na tvojej ceste udrží pri živote.“
Tóra označuje sviatky židovského kalendára ako “moadim, „ ustanovené časy“ a “mikraei kodeš”, „volania svätosti“. „Toto sú B-hom ustanovené časy,“ znie úvodný verš k zoznamu Tóry o sviatkoch v 3. Mojžišovej knihe, „volania svätosti, ktoré budete vzývať v ich ustanovených časoch“ (3Mo 23:4). Sviatok je stretnutie s minulosťou, stretnutie s udalosťou a fenoménom v našej histórii. Je to príležitosť vyvolať konkrétnu svätosť dňa a využiť duchovné zdroje, ktoré obsahuje.
Každý sviatok predstavuje bod na našej ceste časom, v ktorom nám náš Nebeský Otec, ktorý nás sprevádzal na prvých krokoch ako ľud, poskytol zdroje, ktoré živia náš duchovný život. Na Pesach sme dostali dar slobody. Na Šavuot sa nám Boh zjavil na hore Sinaj a dal nám svoju Tóru, stelesnenie Jeho múdrosti a vôle a našu zmluvu ako Jeho kráľovstvo kňazov a svätého ľudu. Roš ha-šana je deň, kedy sa B-h prvýkrát stal kráľom. Na Jom Kippur nám B-h odpustil prvú a najstrašnejšiu zradu, hriech Zlatého teľaťa, a udelil nám dar tešuva – schopnosť napraviť a premeniť nedostatočnú minulosť. Sukkot pripomína čas, keď sme boli chránení a zjednotení božskými oblakmi slávy na našej ceste cez púšť do našej zasľúbenej zeme. Zázrak chanuky znamená spásu židovskej duše – víťazstvo svetla nad temnotou. Zázrak Purim, spása židovského tela a jedinečnosť a vyvolenosť nášho fyzického ja. A tak so všetkými sviatkami a osobitnými dátumami a obdobiami v našom kalendári.
Neboli to však jednorazové dary zhora. Sloboda, múdrosť, odhodlanie, radosť, osvetlenie, pokoj – to sú neustále potreby duše, duchovné živiny, ktoré ju podporujú na jej ceste životom. Rovnako ako kráľ vo vyššie uvedenom podobenstve, aj B-h kopal studne na rôznych miestach v teréne času, aby slúžil ako trvalé zdroje týchto požehnaní. Keď cestujeme cez rok – rok je mikrokozmom celého vesmíru času – stretávame sa so sviatkami, z ktorých každý označuje miesto, kde sa nachádza studnica výživy pre naše duše.
B-h nám dal aj mapu týchto studní. Kalendár, ktorý označuje ich miesta na našej ceste časom. Mapa tiež obsahuje pokyny, ako znova otvoriť každú studňu a získať prístup k jej vodám: zaznenie šofaru na Rosh HaShanah obnoví božskú korunováciu, ktorá sa odohrala pri prvom Roš HaŠana, keď Adam korunoval Boha za kráľa vesmíru. Jedenie macesu evokuje slobodu Paschy. Zapálenie svetiel Chanuky obnoví zázrak Chanuky. A tak je to aj s každým takýmto stretnutím v našom kalendári. Každé je dodávané vlastnými prikázaniami – nástrojmi, ktoré otvoria studňu a uvoľnia tok jej vôd. (Rabín Yanki Tauber)