Tóra poskytuje duchovné usmernenie každému jednotlivcovi v každej dobe. Toto usmernenie je vždy relevantné, či už žijeme v dobe železnej alebo vo veku kyberpriestoru. Ľudská povaha, ľudské problémy a ľudský potenciál zostávajú rovnaké. Tóra pochádza od B-ha. Umožňuje nám, aby sme sa vyhli životným problémom, a aby sme rozvinuli náš potenciál na najvyššiu úroveň – a ešte ďalej. 

Túto silu má každé slovo Tóry. Názov čítania Tóry z tohto týždňa nie je výnimkou. V hebrejčine je to jedno slovo: „Emor“-  „Hovor!“

Samozrejme, toto jediné slovo je vlastne súčasťou jednej celej vety, kde to slovo má význam v danom kontexte. Je to však názov celej parše v Tóre, a to už niekoľko storočí židovskej tradície. Tým pádom, má tiež svoj vlastný význam. Môžeme sa teda spýtať: Čo je vlastne odkaz toho slova „Hovor!“? Čo máme urobiť?  O čom máme hovoriť, kedy a prečo?

Rozkazovací spôsob slova  „Hovor!“ sa zdá byť v protiklade s rôznymi výrokmi mudrcov v prospech toho, aby sa veľa nehovorilo. Napríklad „hovor málo, a veľa rob“,   „najlepšia vec pre človeka je ticho“ atď.

Z toho vyplýva, že existuje určitý druh reči, ktorý možno odporučiť bez výhrad. Ale aký?  Lubavitcher Rebbe rozoberal túto otázku skúmaním komentárov rôznych mudrcov na tému reči.

Existuje prastará židovská myšlienka, že reč má vplyv nad rámec jednoduchej udalosti, v ktorej jedna osoba povedala niečo druhej osobe. Už samotná skutočnosť, že slová boli vyslovené, má určitý význam.

Negatívnym príkladom je prípad zlomyseľnej reči, či ohovárania.  V hebrejčine sa to volá „lašon hara“. Podľa Tóry je ohováranie zakázané. Dokonca sa ohováranie nemá ani počúvať. Čo je však prekvapujúce, je to, že ohováranie, podľa našich mudrcov, má negatívny vplyv na tú osobu, o ktorej sa hovorí. Je nám všetkým jasné, že ohováranie môže uškodiť povesť druhého človeka. Ale okrem toho, samotná skutočnosť, že negatívne slová boli vyslovené otvoreným spôsobom môže prispieť k tomu, že tieto slová sa stanú skutočnosťou.

Tento jav funguje aj opačným smerom. Rebbe vysvetľuje, že chvála a kladné rozprávanie o druhých ľuďoch má obrovskú pozitívnu silu. Priaznivé slová vyvolávajú v druhej osobe pozitívny potenciál, ktorý v sebe má. To platí aj v čase, keď sa zdá, že druhý človek prejavuje svoju negatívnu stránku. 

Mudrci nám hovoria, aby sme „posudzovali ľudí z tej lepšej stránky“. Všeobecne sa to chápe tak, že by sme sa mali pokúsiť nájsť opodstatnenie ich negatívneho správania. Ale existuje ešte lepšia metóda: nájsť spôsob, ako danú osobu pochváliť. To umožňuje, aby dobré vlastnosti človeka, skryté hlboko v ňom, vyšli na povrch.

Maimonides nám hovorí, že múdry človek „vždy hovorí o chvále iných a nikdy nehovorí negatívne o ľuďoch“. Lubavičský Rebbe spája tento výrok s horeuvedenou myšlienkou: je to práve ten múdry človek, ktorý pozná silu reči a využíva ju v najlepší prospech ostatných. Jeho pozitívne slová neustále povzbudzujú ľudí a duchovne na nich pôsobia dobre.

Je to práve tento druh reči, ktorý už samotný názov nášho čítania Tóry radí: chváľte iných ľudí! Je to dobrá rada pre rodičov, učiteľov, priateľov, manželov, susedov – v skutočnosti je to dobrá rada pre každého.

(Tali Loewenthal)