Paršat Behar začina: „Pán oslovil Mojžiša na vrchu Sinaj“. Existuje známy Midrash , ktorý vysvetľuje, že hora Sinaj bola najnižšia zo všetkých hôr, a preto si ju Boh vybral, aby nám zdôrazňoval vlastnosť pokory: Ak chcete byť nádobou pre Tóru, musíte sa cítiť byť nízky, pokorný.

To však vedie k otázke: Ak nás B-h chcel naučiť pokoru, prečo dávať Tóru na vrchu? Nebolo by údolie lepším vyjadrením pokory? Odpoveď je, že potrebujeme oboje: veľkosť hory, ale pokoru Sinaja. Táto dvojkoľajnosť je krásne vyjadrená v samotnej Parše.

Jedno z hlavných božich prikázaní v našej Parša je jubilejný rok. Všetci židovskí otroci sú prepustení na slobodu a všetka pôda, ktorá bola predaná od predchádzajúceho Jubilejného roku (hebr. „jovel“), sa automaticky vracia pôvodným vlastníkom. Obrazovo povedané,  každých 50 rokov sa stlačí tlačidlo „resetovať“. Aký zmysel však má toto „resetovanie“? Prečo Tóra zaviedla takýto mechanizmus, kde sa všetky transakcie rušia a všetko sa vracia do pôvodného stavu?

V dielach historických komentátorov sa nachádzajú dve veľmi odlišné a hlboké odpovede. Autor „Sefer Hachinuch“ to vysvetľuje takto: B-h chce, aby sme si pamätali, že všetko patrí Jemu. On ovláda všetko. Keď človek podniká a získava bohatstvo, môže uňho vzniknuť pocit vlastnej dôležitosti. Človek môže mať pocit, že svoj osud riadi sám. Za svoje veľké úspechy môže len on. Takže každých 50 rokov mu B-h pripomína, že On, B-h, to má všetko pod kontrolou. Čokoľvek táto osoba získala, sa vráti pôvodnému majiteľovi a on si uvedomí, že iba B-h môže kontrolovať, kto s čím skončí.Tým pádom je podstata Jubilejného roku poučenie o dôležitosti vlastnosti pokory. Pripomína človeku, aký je malý a akú malú moc a vplyv má na osud. Je to B-h, kto riadi svet a len On rozhodne, kto čo dostane.

Známy filozof Rabín Geršon ben Levi (Gersonides) k Jubilejnému roku pristupuje z inej strany: človek, ktorý sa potrebuje predať ako otrok alebo predať svoj majetok, je spravidla z radov chudobných a nemajetných. Takýto človek ľahšie stratí nádej, že sa niekedy stane opäť úspešným. Skôr si mysli, že jeho život môže len klesať, až kým nebude mať pocit, že už nemá pre čo žiť.

Aby sa to nestalo, B-h ustanovil jubilejný rok. Aj keď je človek natoľko na dne, že sa musí predať ako otrok a predať svoj dom, nemusí zúfať. Na konci tunela je svetlo a nádej na lepšiu budúcnosť. Keď príde jubilejný rok, automaticky získa späť slobodu. Iným vrátia domov a majetok. Toto poznanie mu udržiava náladu, aj keď je v jeho ťažkej situácií, a dáva mu motiváciu, aby sa tešil za lepšiu budúcnosť. Tým pádom je podstata Jubilejného roku poučenie o dôležitosti vlastnosti hrdosti. Pripomína človeku, aby zostal silný, aby bol plný nádeje, aj keď sa veci pozerajú zle. Hovorí mu, že nikdy nebude skutočne porazený a že vždy má schopnosť veci opäť zvrátiť.

„Jovel“ - jubilejný rok -  hovorí o sile, hrdosti a vytrvalosti a zároveň o pokore a ľudskej krehkosti. Je to teda micva, ktorá najlepšie vystihuje paradox hory Sinaj, hory pokory. Poučenie je jasné: V živote musí človek zaujať oba postoje. Musí neustále vyvažovať svoju pokoru a hrdosť. Preháňanie jedného postoja na úkor druhého predstavuje veľké nebezpečenstvo.

Človek, ktorý sa príliš zameriava na to, aký je  krehký a malý, môže ostať bez motivácie. Prečo tvrdo pracovať, keď to nerozhoduje svoj úspech v živote? Človek potrebuje sebadôveru a silu charakteru, aby zostal motivovaný, aby vytrval. Na druhej strane, ak sa človek príliš zamotá do seba, môže to viesť k falošnému pocitu moci a neporaziteľnosti. Sila charakteru sa môže ľahko zmeniť na aroganciu a na Boha by mohol zabudnúť. Človek potrebuje aj pokoru. Musí mať na pamäti, že v konečnom dôsledku Boh riadi svet, a preto sa musíme podriadiť jeho vôli. Musíme sa snažiť byť ako hora Sinaj – prototyp skromnej hory.