Tento šabat je šabat pred Tisha B’Av, keď vyjadrujeme smútok nad zničením jeruzalemského chrámu. Predovšetkým však vyjadrujeme túžbu po prestavbe chrámu. Nech sa to stane veľmi rýchlo!

V tento šabat vždy čítame prvú kapitolu Izaiáša, kde prorok varuje deti Izraela, že ak sa nevrátia k Bohu, budú vyhnané. Napriek tomu sa čítanie končí optimisticky: „Vrátim ti sudcov, ako boli kedysi, aj tvojich poradcov ako voľakedy. Potom ťa nazvú spravodlivým mestom, mestom vernosti.” (Izaiáš 1,26) Nakoniec určite budeme vykúpení a vrátime sa do Sionu príchodom Mesiáša.

V poslednom verši je nám povedané: "Sion bude vykúpený zákonom a tí, ktorí sa k nej vrátia, spravodlivosťou." (Izaiáš 1,27) Náš fyzický exil je prejavom nášho duchovného exilu. Navyše, každý z nás zažíva individuálny osobný exil. Tieto záverečné slová Haftary obsahujú kľúč, ako a čím môžeme byť vykúpení z tohto vnútorného duchovného exilu.

Hebrejské slovo „cijon“ (Sion) sa vzťahuje konkrétne na mesto Jeruzalem. Vo všeobecnosti ide aj o odkaz na židovský národ. Tento pojem však má ešte hlbší význam. Slovo “cijon” v skutočnosti znamená „označenie“. Pretože “cijon” sa vzťahuje, na hlbšej úrovni, na Božiu dušu v každom z nás. Celá identita duše spočíva v tom, že je „označením“ Božej prítomnosti v tomto svete a v každom z nás.

Keď sa narodíme, božia duša vstúpi do fyzického tela. To je predsa obrovský zostup pre dušu! Účelom tohto zostupu je však dosiahnuť ešte väčšie stúpanie. Tu, v tomto nízkom hmotnom svete, môže duša vytvoriť spojenie so samotnou podstatou Boha. Toto duša nemohla urobiť, kým nevstúpila do tela a hmotného sveta. Toto spojenie sa práve vytvára vtedy, keď - s naším fyzickým teľom a v tomto fyzickom svete - študujeme Tóru a plníme Božie prikázania.

Toto poznanie by nás malo napĺňať pocitom radosti. A v opačnom prípade, keď sa cítime vzdialení od Boha, malo by nám to priniesť smútok. To všetko platí, keď duša nie je v exile. Keď je však duša vo exile, vtedy je opak pravdou. Radosti človeka pochádzajú z jeho materiálneho úspechu. Smútok človeka pochádza z toho, čo  materiálne mu chýba. Cesta k slobode z osobného exilu je návrat do pôvodného stavu: naše radosti a frustrácie sú spojené s našou duchovnou existenciou a s naším vzťahom k Bohu.

Verš nám hovorí, že „Sion bude vykúpený zákonom a tí, ktorí sa k nej vrátia, spravodlivosťou“. „Sion“ sa vzťahuje na podstatu duše. Hebrejské slovo pre „zákon“ je “mišpat”, čo tiež odkazuje na Tóru, a najmä na študium Tóry. Duchovne to znamená, že keď študujeme Tóru, svetlo Tóry má silu osvetliť temnotu telesnosti, takže podstata duše môže byť opäť dominantná.

„Tí, ktorí sa k nej vrátia“ predstavujú vonkajšie aspekty duše. Oslobodenie týchto sa stane prostredníctvom „spravodlivosti“ - heb. “cedaka”. Činy Žids vyvolávajú recipročné reakciu zhora. Dávaním milodarov prejavujeme obdarovanému milosrdenstvo a láskavosť. Pomáhame mu dostať sa z jeho ťažkostí. Na oplátku nám Boh udelí svoje milosrdenstvo a vyvedie zo zajatia to, čo je v nás duchovne „zajaté“.

Osobná emancipácia každého z nás prinesie našu kolektívnu emancipáciu a konečné vykúpenie  návratom k Sionu a prestavbou svätého Chrámu!