Vďačnosť je základným aspektom židovského života. Cítiť a vyjadrovať vďačnosť ľuďom okolo nás a tiež cítiť a vyjadrovať vďačnosť B-hu. Dôležitým aspektom tejto špeciálnej vďačnosti je recitovanie „požehnania po jedle.” Je to významná udalosť, či už na veľkej hostine, pri rodinnom jedle počas šabatu, alebo jednoducho, keď jeden človek zje sendvič na obed.
Recitovanie požehnania po jedle vyjadruje myšlienku, že v každom detaile nášho života závisíme od B-ha a sme mu vďační, že sa o nás stará na každom kroku. Potrebujeme B-ha pre našu existenciu z okamihu na okamih, pre vzduch, ktorý dýchame, a pre jedlo, ktoré jeme.
Boží príkaz, aby sme recitovali túto modlitbu, pochádza z verša v Tóre z našej parše: “A keď budeš jesť a nasýtiš sa, budeš dobrorečiť Pánovi, svojmu Bohu, na tej krásnej zemi dobrej, ktorú ti dal. (5.mojžišova kniha 8:10) Mudrci komentujú, že podľa doslovného významu, toho znamená, že máme prikázané povedať požehnanie B-hu ale iba vtedy, ak sme jedli dosť, aby sme boli „sýti“. Mudrci však zaviedli, že recitujeme požehnanie po jedle, aj vtedy, keď nie sme uplne nasýtení, pokiaľ sme si dali minimálne množstvo chleba (podľa Talmudu „veľkosť olivy“, v súčasnosti za 28 gm).
Táto modlitba má štyri odseky. Prvý sa týka skutočnosti, že B-h poskytuje jedlo celému svetu: toto zložil Mojžiš. Židia, ktorí putovali púšťou, ju recitovali po zjedení manny, ktorá spadla z neba. Po štyridsiatich rokoch vstúpili do zasľúbenej zeme. Potom Joshua napísal druhý odsek, ktorý začína poďakovaním Bohu za posvätnú krajinu Izrael. Tento odsek tiež ďakuje Bohu za zmluvu o obriezke, za exodus z Egypta a za Tóru.
Tretí odsek, ktorý zložili Dávid a Šalamún, sa týka posvätného mesta Jeruzalem. Hovorí tiež o Dávidovej línii kráľov a o chráme. Tento odsek končí prosbou k B-hu, aby s príchodom Mesiáša znovu postavil sväté mesto Jeruzalem.
Posledný odsek požehnania po jedle zložili mudrci pred viac ako 1800 rokmi. Je to všeobecné vyjadrenie vďačnosti B-hu: On je „Kráľ, ktorý je dobrý a ktorý robí dobro všetkým“.V skutočnosti bol tento posledný odsek napísaný po hroznej tragédii zlyhania židovského povstania proti Rimanom v roku 135 nl. Obrovské množstvo Židov bolo zavraždených. V tomto kontexte, chvála ktorú vyjadrujeme B-hu by sa dala vnímať ako vďačnosť, že sme prežili, aby sme priniesli živý judaizmus ďalšej generácii.
V tejto poslednej časti tiež ďakujeme našim hostiteľom a našim rodičom a znova prosíme B-ha, aby poslal Eliáša, ktorý zvestuje Mesiáša. Dodatočnými odsekmi a vetami, uznávame vynimočné dni, ako je šabat, Nový mesiac a sviatky.
Požehnaním po jedle nielenže ďakujeme B-hu za to, že poskytuje naše základné potreby; je neoddeliteľnou súčasťou našich životov ako Židov, vyjadruje celý priebeh židovskej histórie s jej radosťami, tragédiami a nádejami. Jej recitovanie alebo spievanie nás spája s tisíckami rokov života židovského národa a tiež poskytuje vzácnu príležitosť hovoriť priamo s B-hom.
(Tali Loewenthal)
