V parše Ki tejcej sa dozvedáme o micve “hašavat aveda” - vrátiť stratený predmet svojmu vlastníkovi. Ale kým nikto nám nevráti, hľadáme sami! Nájdeme? Podľa talmudu, zaleží na to, koľko úsilie naložíme.
O tom je jeden pekný chasidský príbeh v podaní Jiri Langer vo svojej knihy 9.brán:
“Ak ti niekto povie: Hľadal som, ale nenašiel som – never mu! Ak povie: Nehľadal som, a predsa som našiel – ani tomu never! No keď ti niekto povie: Hľadal som a našiel som – tomu ver, ten človek hovorí pravdu.“ Tak stojí napísané v svätom talmude. Reb Simche Bunim overil tieto slová talmudu krásnym príbehom.
Dávno, pradávno – rozprával reb Simche Bunim – žil v Krakove zbožný učenec, reb Ázik reb Jékls menom. Trel veľkú biedu a nevedel, ako sa z nej dostať. „Pomôže mi len zázrak,“ hovoril si. Raz v noci začul vo sne tajomný hlas: „Ázik! Ázik! Je ti určený poklad nesmiernej hodnoty. Choď do mesta kráľov zeme Českej, volá sa Praha. Tam hľadaj pod Kamenným mostom, čo sa nad riekou Veltavou klenie!“
Ázik Jékls nebol človek poverčivý. Poznal talmud a z neho vedel, že na čo človek celé dni myslí, o tom sa mu v noci sníva. Sen sa však opakoval aj druhú aj tretiu noc. I poznal reb Ázik, že jeho sen nie je obyčajný sen, a že hlas, ktorý počul, je vnuknutie anjelov Snov. Vzal Ázik Jékls palicu a vydal sa na cestu.
Po náročnom a dlhom putovaní zastal na kopci a pred sebou zazrel nádherný hrad a pod hradom mesto ležiace na oboch brehoch širokej rieky. A keď uvidel mohutný most, postavený celý z kameňa, zaplesalo srdce Ázikovo radosťou.
Most však strážili žoldnieri. Pod chvíľou sa Ázik k nemu vracal, zrak naň upieral a vyzeral miesto, kde bude hľadať svoj poklad. Lenže žoldnieri ho zbadali, lapili a predviedli k veliteľovi. Reb Ázik mu vyrozprával svoj sen. „Si hlupák,“ vysmial ho rytier. Keby som ja veril snom, musel by som putovať až do Krakova, snívalo sa mi, že tam pri krbe nejakého žida je ukrytý nesmierny poklad. Vraj je to nejaký........ Ázik Jékls..... Sny sú klam a lož. Veria im len staré baby!“
Reba Ázika žoldnieri pustili, poďakoval Hospodinovi. Vyslúžil si iba výsmech. Nemeškal a vrátil sa domov. A poklad? Našiel ho pri svojom krbe. Neskôr založil v Krakove modlitebňu, ktorá dodnes nesie jeho meno: “Reb Ázik Jékls-Šil”. A každému novicovi, ktorého prijímal do učenia, k príbehu dodal: „Tak vidíš, chlapče, že jestvuje niečo veľmi drahocenné, za čím neustále ideš ako vo sne a čo jakživ nenájdeš na celučičkom svete. Hádam ani u mňa. A predsa je jedno miesto, kde by si to nájsť mohol.“
Nech tento šábes a celý rok pre všetkých, čas objavu, toho, čím môžeme skutočne byť!