Šabat po Tiša be-Av sa nazýva Šabat Nachamu – Šabat útechy. Svoje meno dostal podľa úvodných slov haftary, v ktorej B-h prikazuje prorokovi: „Utešujte, utešujte môj ľud.“ Táto útecha spočíva v proroctvách o budúcom vykúpení židovského národa – vykúpení, ktoré nielen odstráni bolesť exilu, ale privedie Izrael i celý svet na úplne novú duchovnú aj materiálnu úroveň.

Môžeme sa však opýtať: Prečo sa slovo „utešujte“ opakuje dvakrát? Prečo prorok hovorí: „Utešujte, utešujte môj ľud“?

Na vysvetlenie si pripomeňme príbeh z Talmudu.

Krátko po zničení Druhého svätého Chrámu putovali do Jeruzalema štyria z najväčších mudrcov svojej generácie – Rabban Gamliel, rabín Elazar ben Azarja, rabín Jehošua a rabín Akiva.

Keď dorazili na Horu Skopus a z diaľky uvideli Jeruzalem v troskách, roztrhli si svoje rúcha na znak smútku. Potom pokračovali smerom k Chrámovej hore so srdcami naplnenými žiaľom.

Zrazu sa im naskytol obraz, ktorý si dovtedy ani nedokázali predstaviť. Z miesta, kde kedysi stála Svätyňa svätých – z najsvätejšieho miesta na zemi, kam smel vstúpiť iba veľkňaz, a to len raz do roka, na Jom Kipur – vyšla líška.

Ostatní mudrci sa rozplakali.

Rabín Akiva sa však začal smiať.

Jeho spoločníci sa naňho s úžasom obrátili.

„Akiva,“ spýtali sa ho, „prečo sa smeješ v takejto chvíli?“

On im odpovedal otázkou:

„A prečo plačete vy?“

Odvetili mu:

„Ako by sme nemohli plakať? O tomto mieste Tóra hovorí, že cudzí človek doň nesmie vstúpiť. A teraz sa po ňom voľne potulujú líšky. Ak nás toto nerozplače, čo potom?“

Rabín Akiva im vysvetlil svoj pohľad.

„Po celé roky,“ povedal, „ma zamestnávali dve proroctvá. Jedno predpovedalo úplné zničenie Jeruzalema: ‚Sion bude zoraný ako pole.‘ (Micheáš 3:12) Druhé hovorí o nádhernej budúcnosti: „Ešte budú sedávať starci a stareny na uliciach Jeruzalema.“ Premýšľal som: Ako môžem vedieť, že proroctvo o vykúpení sa skutočne naplní?

Teraz to však už chápem. Ak som sa dožil toho, že proroctvo o zničení sa splnilo s takou neuveriteľnou presnosťou – až do tej miery, že po mieste Svätyne svätých chodia líšky – potom viem s úplnou istotou, že sa rovnako splní aj proroctvo o vykúpení.“

Ostatní mudrci ho pozorne počúvali. Zrazu sa na trosky Chrámu pozerali úplne inými očami. To, čo bolo pre rabína Akivu dôvodom neochvejnej dôvery, sa stalo zdrojom útechy aj pre nich.

Obrátili sa k nemu a povedali:

„Akiva, utešil si nás! Akiva, utešil si nás!“

Príbeh nás učí hlbokému ponaučeniu. Rabín Akiva tragédiu nijako nezľahčoval. Zničenie Chrámu oplakával rovnako úprimne ako jeho kolegovia. Videl však ešte niečo navyše. Práve skutočnosť, že proroctvo o spustošení Jeruzalema sa naplnilo do posledného detailu, bola preňho tým najsilnejším dôkazom, že rovnako sa do všetkých podrobností naplnia aj proroctvá o vykúpení.

To zároveň vysvetľuje, prečo rabín Akiva citoval práve proroctvo: „Sion bude zoraný ako pole.“ Pole sa predsa neorie preto, aby bolo zničené. Práve naopak – orba pripravuje pôdu na to, aby priniesla ešte bohatšiu úrodu. Rovnako ani zničenie Jeruzalema nebolo cieľom samo osebe. Bolo súčasťou B-ho plánu pripraviť cestu k vykúpeniu, ktoré bude ešte vznešenejšie než všetko, čo mu predchádzalo.

V tomto svetle môžeme lepšie pochopiť aj odpoveď ostatných mudrcov. Zvolali: „Akiva, utešil si nás! Akiva, utešil si nás!“ Prečo túto vetu zopakovali dvakrát?

Možno preto, že podobne ako dvojité zvolanie „Utešujte, utešujte môj ľud“ v haftarách útechy po Tiša be-Av, aj rabín Akiva im priniesol dve odlišné úrovne útechy.

Po prvé, pohľad na líšku ich presvedčil, že proroctvá o vykúpení sa nepochybne naplnia, tak ako sa naplnili aj proroctvá o zničení.

Rabín Akiva im však odhalil ešte hlbšiu útechu. Vykúpenie nie je iba šťastným koncom, ktorý príde po zničení. Samotný proces zničenia už v sebe obsahuje začiatok vykúpenia. Ak použijeme obraz proroka, práve zoranie Jeruzalema pripravilo pôdu pre jeho budúci rozkvet. Samotné zničenie pripravilo základ, z ktorého vyrastie konečné vykúpenie.

Ak to platí aj o udalostiach, ktoré sa nám zdajú byť úplne tragické, o čo viac by sme mali rozpoznať mimoriadne požehnania a zázraky, ktorých sme svedkami v našej vlastnej generácii. Nech posilnia našu vieru, že čoskoro budeme mať tú zásluhu privítať úplné a konečné vykúpenie s príchodom Mašiacha Cidkejnu.