Chamiša Asar Be'Av

Keď čítame paršu Vaetchanan je vždy prvý šabat po Tiša Be’Av. Má špeciálny názov: Šabat „Nachamu“. Názov je prevzatý z úvodných slov Haftary, ktoré si prečítame v sobotu z Izaiášovej kapitoly 40: „Utešujte, utešujte môj ľud,“ hovorí váš B-h.“ 

B-h nariaďuje Prorokovi, aby povedal deťom Izraela, že napriek tragédii vyhnanstva a zničeniu chrámu, B-h nezabudne na svoj sľub, že nás vyvedie z vyhnanstva.

Šabatom Nachamu začína obdobie nádeje, kedy túžime a modlíme sa za okamžité vykúpenie s príchodom Mesiáša. Hneď po šabate v nedeľu večer bude ďalší špeciálny dátum: chamisha asar be’Av – pätnásty deň Av. Hoci to nie je jeden z biblických sviatkov ako Pesach alebo Šavuot, alebo dokonca rabínsky sviatok, ako Chanuka alebo Purim, je to pozoruhodný deň. Čo sa týka dňa Chamisha Asar Be’Av, Talmud nám hovorí:

„Pre židovský národ neboli také radostné dni ako pätnásty deň Av a ako Jom Kipur“ (Taanit 26,2) Čo sa presne stalo v tento deň, a ako sa slávil, je vysvetlené v Talmude. Čo je najdôležitejšie, tento deň bol vyhradený pre mladých mužov a ženy, aby sa zoznámili za účelom manželstva.

Je všetkým jasné, prečo je Jom Kippur taký výnimočný deň. Toto je deň, keď bol židovskému ľudu odpustený hriech Zlatého teľaťa. Ako taký bol ustanovený za deň odpustenia pre všetky generácie. Ale ako to, že pätnásty Av je tiež tak výnimočným dňom?

Súčasťou vysvetlenia je, že v 15.deň je spln mesiaca. Izraelský národ je prirovnávaný k Mesiacu a spln symbolizuje, že naše svetlo a sláva boli obnovené. To však v skutočnosti neodpovedá na našu otázku, pretože je zrejmé, že každý mesiac nastáva spln. Ak áno, prečo je spln mesiaca Av taký výnimočný?

Odpoveď je nasledovná: každý jeden mesiac sa osud židovského národa metaforicky odráža v dorastajúcom a ubúdajúcom mesiaci. Rovnako ako mesiac, aj my máme vzostupy a pády. Napriek tomu je naším základným presvedčením, že každý zostup je za účelom výstupu. Je na to špeciálny výraz po hebrejsky: "jerida lecorech alija“. Žiaľ, v čase zostupu je to len zriedka zjavné. Tak často nedokážeme pochopiť, čo dobré môže priniesť utrpenie, ktorým prechádzame.

Napriek tomu hlboko vo vnútri veríme tomuto konceptu „jeridah lecorech alija“. Teraz sa môžeme opýtať: v ktorom mesiaci je zostup najintenzívnejší? Iste, to je mesiac Av, mesiac zničenia a začiatok nášho exilu. Keďže je to tak, stúpanie, ktoré z tohto zostupu vyplýva, musí byť najväčšie! Takže pätnásty  Av vlastne predstavuje premenu vyhnanstva na vykúpenie. Preto je to taký špeciálny deň.

Toto všetko je naznačené v zaujímavom midraši v Jalkut Shumoni:

„Lev povstal v súhvezdí leva a zničil leva, aby prišiel(iný) lev  v súhvezdí leva a znovu postavil leva.“

Výklad: "vstal lev" - to je Nabuchodonozor, o ktorom je napísané: „Lev vychádza hore zo svojej húšťavy…“ (Jeremiáš 4,7) V súhvezdí leva (mesiac Av je v súhvezdí lev) a zničil leva (svätý chrám, ktorý sa tiež volá „Ariel“ hebrejsky „lev“).  A to všetko, „aby prišiel lev – ten je Svätý, nech je požehnaný (o ktorom sa hovorí „Lev reve, kto by sa nebál?“ (Amos 3,8) v súhvezdí leva, a znovu vybudli „leva” (svätý chrám). 

Mesiac Av je v súhvezdí lev. Aj Svätý chrám sa nazýva „lev“, po hebrejsky „Ariel“, číže „lev B-ha“. Lev jednoducho môže byť nebezpečný útočnik. A dokonca lev môže byť narážka aj na B-ha. Tým pádom, nežidovský kráľ Nebuchadnezzar zbúral svätý chrám v mesiaci Av, aby B-h znovu postavil Svätý chrám v mesiaci Av. Odkaz je jednoznačný: vtedy, a do tej miery, keď nastalo nešťastie, nastane aj naše vykúpenie.