S blížiacim sa sviatkom Roš Hašana má zmysel zamyslieť sa nad jeho významom a podstatou. S Roš Hašana sa spája niekoľko aspektov, napríklad pokánie a stvorenie sveta. Všetky tieto koncepty však spadajú pod jednu spoločnú tému, ktorou je korunovácia B-ha ako Kráľa vesmíru.
Veľká časť liturgie sa venuje veršom z Tóry, v ktorých sa prehlasuje Božie kráľovstvo. V jednej z modlitieb prosíme B-ha: „Kraľuj nad celým svetom“. Modlíme sa tak za to, aby zvrchovanosť B-ha uznalo celé ľudstvo. Presnejšie povedané, vyhlasujeme B-ha za „Kráľa Izraela“ (teda za Kráľa židovského národa).
Touto modlitbou vyjadrujeme svoju ochotu podriadiť svoj život B-žej vôli. Tým si zvedomujeme, že skutočne celá naša bytosť, spolu so všetkým, čo vlastníme, patrí B-hu, nášmu Kráľovi. V židovskej náboženskej tradícii sa to označuje ako prijatie jarma Božieho kráľovstva. Má to veľmi jednoduchý dôsledok – B-ha prijímame ako Kráľa tým, že na seba preberáme plnenie jeho prikázaní. Bez tohto kroku sa všetky vyhlásenia považujú za bezvýznamné. Veď aký význam má uznávať Kráľa, a pritom zanedbávať jeho nariadenia?
Skutočnou podstatou sviatku Roš Hašana je obnoviť náš záväzok plniť B-žiu vôlu vyjadrenú v Tóre. Inými slovami, plniť prikázania uvedené v Tóre. V skutočnosti je tento proces prijímania B-žej zvrchovanosti nad sebou samým súčasťou každého dňa. Vskutku, je samotnou podstatou každodennej modlitby Šema. Týmto krokom každý deň upevňujeme svoje odhodlanie zosúladiť všetky naše činy v ten deň s B-žou vôľou, ako je to uvedené v Tóre.
Deň Roš Hašana však ide ešte o krok ďalej. Na Roš Hašana nejde len o to, aby sme prijali B-žiu zvrchovanosť ako prípravu na zvyšok dňa. V deň Roš Hašana predstavuje prijatie B-žej zvrchovanosti samotnú podstatu a vnútorný význam celého dvojdňového sviatku.
To vysvetľuje, prečo je Roš Hašana zároveň dňom súdu a prvým z desiatich dní pokánia. Súd aj pokánie na sviatok Roš Hašana zahŕňajú sebaskúmanie, do akej miery naše činy odrážali prikázania Tóry. Keď si úprimne priznáme, čo sme zanedbali, môžeme potom tieto chyby oľutovať a rozhodnúť sa ich neopakovať.
Keď sa tak stane, naše hriechy sú zmyté a my môžeme naďalej s radosťou slúžiť B-hu s vedomím, že milosrdný Boh nám nielen úplne odpustil, ale že sme B-hu ešte bližší a milší ako predtým.
Celá myšlienka prijatia B-žieho kráľovstva predstavuje v dnešnej dobe osobitnú výzvu. V modernej spoločnosti sa v každom ohľade zdôrazňuje idea nezávislosti. Celkom isto je tomu tak v politickej sfére, a na tom nie je nič zlé. Ten istý individualizmus sa však preniesol aj do všeobecnej ideológie spoločnosti.
Čoraz častejšie sa stretávame s tendenciou, že ľudia sa nechcú podriadiť spoločenskému poriadku. Vlastne ani samotná Tóra sa nestavia proti myšlienke občianskej neposlušnosti, ktorá sa často uplatňovala v praxi, keď vládne zákony obmedzovali našu náboženskú slobodu. Na druhej strane, pokiaľ je spoločenský poriadok spravodlivý a konštruktívny, Tóra obhajuje jeho dodržiavanie, ako hovoríme v Mišne Avot: „Ak by ľudia nemali strach z vlády, zhltli by jeden druhého zaživa."
Napriek tomu sa spochybňovanie autority stalo hodnotou samou osebe, bez ohľadu na to, aké spravodlivé alebo nespravodlivé sú predpisy. Problémom je, že na osobnej úrovni sa to prejavuje ako forma narcizmu. My ľudia máme vrodenú potrebu veriť v niečo, čo nás presahuje, a slúžiť tomu. Tento sklon nám dobre poslúžil v tom zmysle, že ak potlačíme ego, sme motivovanejší pomáhať iným. V súčasnosti však odpor k autoritám zašiel ešte ďalej a ľudia čoraz viac myslia na seba a menej na to, čo môžeme všetci urobiť pre to, aby sme boli lepší my sami aj svet.
O to viac nám môže byť v modernej dobe inšpiráciou zážitok sviatku Roš Hašana. Ak Žid odloží suverénne vystupovanie postavené na svojich úspechoch a skloní hlavu v pokornom uznaní Všemohúceho B-ha, v 21. storočí to predstavuje významnejší krok ako pred 100 rokmi. Práve preto je isté, že naše úsilie prostredníctvom dodržiavania Tóry ustanoviť B-ha kráľom vo svojom živote bude viesť k tomu, že B-h vypočuje všetky naše modlitby za úspech, radosť a dobré zdravie v nastávajúcom roku.
