Na úvod svojho kometára, jeden chasidský príbeh z knihy 9.brán od Jiriho Langera:

“Majrlíček z Přemyšlan si raz v piatok zaumienil, že tentoraz požehná sviatok šábes pri pohári – medoviny. Určite sa začudujete, veď v Šulchan aruch je vyslovene napísané, že to musí byť víno.

Majrlíček však svoje počínanie vysvetlil tako: „Medovina sa po hebrejsky povie devaš, čo sa píše DBŠ, pretože v hebrejčine píšeme spravidla len spoluhlásky bez samohlások, a pre spoluhlásky b a v je v hebrejčine len jedno spoločné písmeno. Takže D. B. Š. je medovina. A sú to aj začiatočné písmená slov Daj Boh Šťastia!“

Na sviatok Roš ha-šana je však neoddiskutovateľné, že si kúsok jablka namáčame do medu. To je niečo, na čo sa všetci tešíme celý rok. To má byť znamenie, že budeme mať sladký nový rok. Otázkou je, prečo konkrétne jablká a med? Existuje veľa sladkých jedál. Je na tých dvoch niečo vynimočné?

Odpoveď: je rozdiel medzi sladkosťou jablka a sladkosťou medu. Jablko je sladké ovocie, ktoré rastie na strome. Na tom nie je nič prekvapujúce – mnohé druhy ovocia sú sladké. Ale med pochádza od včiel – hmyzu, ktorý nielenže nie je jedlý, ale dokonca aj bodne. Med, ktorý produkuje, je však sladký. Dokonca je med sladší ako jablko!

Podobne sú v našich životoch dva druhy sladkostí: máme chvíle rodinných osláv, úspechov v našej kariére, osobných triumfov a harmonických vzťahov. Sú to sladké časy ako jablko sladké. Ale potom je tu iný druh sladkosti; sladkosť, ktorá pochádza z obdobia výziev. Keď veci nejdú tak, ako by sme chceli, keď sa stane tragédia, keď je ohrozená naša práca, keď sa nám nedarí dosiahnuť ciele, ktoré sme od seba očakávali, keď naše vzťahy sú plné  napätia a skúšok. Keď sa cítime sami.

V čase, keď čelíme týmto výzvam, ktoré sa zdajú byť horké a neprekonateľné, ako bodnutie včely. Ale ak sme silní a odoláme ťažkým časom a prekonáme prekážky vlastného šťastia, odhalíme vrstvy našej osobnosti, do ktorých by sme sa nikdy nedostali, keby sme sa s takýmito výzvami  nestretli. Keď sme skúšaní nepriaznivými  okolnostiami , objaví sa v nás niečo hlbšie. Napätie v osobných vzťahóch je bolestivé, ale nie je nič lepšie ako zmierenie, ktoré príde po  napätí. Strata práce sa zdá byť ponižujúca, ale koľkokrát sa stáva, že nájdeme väčšie a lepšie veci, v ktorých sa môžeme posunúť. Osamelosť nás môže zožierať, ale môže nás otvoriť aj vyšším úrovniam sebapoznania. Všetci sme v živote zažili udalosti, ktoré boli v tom čase bolestivé, ale spätne sme hovorili: „Ďakujem B-hu za ťažké časy – predstav si, kde by som bol bez nich!“

Prvý deň nového roka jeme teda jablká a med. Žehnáme jeden druhému i sebe, že v budúcom roku by mali jablká priniesť sladkosť a to, čo prinesú včelie bodnutia, by malo byť ešte sladšie!