Tento šabat, keď čítame paršu „Ejkev“, je 20. deň hebrejského mesiaca Av. Je to výnimočný deň, pretože je to jatcajt - výročie smrti - rabína Leviho Jicchaka (1878-1944) v Alma Ata v Kazachstane. Rabín Levi Jitzchak Schneersohn alebo „Reb Leivek“, ako ho s láskou označovali, bol otcom lubavičského rabína rabína Menachema Mendela Schneersohna.
Rabín Levi Jicchak bol hlavným rabínom Jekaterinoslava (v súčasnosti Dnepropetrovsk) a stalinský režim ho zatkol a deportoval do Kazachstanu v dôsledku jeho práce na ochrane židovského života v Sovietskom zväze. Počas svojho pobytu v tomto exile zomrel na 20. deň Av v roku 1944 (9. augusta 1944).
Celý jeho život sa vyznačoval obrovským sebaobetovaním v prospech posilnenia židovského náboženského života v Sovietskom zväze. Zároveň bol veľkým učencom a autorom mnohých odborných textov. Jeho spisy sú veľmi originálne, osvetľujú právne aspekty Tóry pomocou poznatkov zo židovskej mystiky. Na počesť tohto dňa budeme študovať jednú z jeho myšlienok.
V deň jarcajtu je zvykom študovať „Mišna.“ Tým spôsobujeme pozdvihnutie duše zosnulého. Jedno vysvetlenie je, že hebrejské slovo „mišna“ obsahuje rovnaké písmená ako slovo „nešama“, čo znamená duša. Konkrétne, je zvykom študovať Mišnu, , ktoré učia o mikve. Mikva je bazén s dažďovou alebo pramenitou vodou. Používa sa na očistenie niekoho, kto sa stal rituálne nečistým. Podľa Tóry sa aj fyzické predmety (nádoby, šatstvo) môžu znečistiť. Keď sa to stane, musia byť ponorené do mikvy.
Jedná mišna, ktorú sa učíme v deň jatcajtu, učí o ihle, ktorú je potrebné očistiť v mikve. Keďže je veľmi malý, ho môžeme položiť na vysoký stupienok mikvy a potom nad ním s rukou mávať vodou z mikvy. V roku 1989 Lubavitcher Rebbe vysvetlil učenie svojho otca práve o tejto mišne. Toto vysvetlenie nám dáva hlbší pohľad na našu službu Bohu, a naše poslanie v tomto svete.
Ihla sa používa na šitie. Šitie znamená spojiť dve veci, ktoré boli predtým oddelené. V duchovnom zmysle, má každý jeden Žid poslanie spájať hmotný svet s duchovným. Hoci sa zdajú byť oddelené, obaja majú svoj zdroj v jedinom B-hu.
Napríklad, Žid si vezme jeden pohár vody. Je to niečo zdanlivo úplne fyzické a súčasťou širšieho sveta, ktorý má spoločne židia i aj nežidia. Predtým však, ako ho vypijeme, povieme požehnanie. Hovoríme: Požehnaný si, Pane, B-h náš, Kráľ vesmíru – všetko vzniká skrze Jeho slovo. Práve sme spojili fyzickú vodu so Stvoriteľom. Robíme to vyhlásením, že táto voda - a vlastne všetko vo vesmíre - existuje len preto, že ju stvoril B-h.
Teraz sa pozrime na ihlu a na oblečenie, ktoré budeme šiť. Oblečenie predstavuje materiálny svet, ktorý chceme spojiť s duchovným. Na to však musíme najprv urobiť dieru v odeve. To isté platí, keď sa stretneme s materiálnym svetom - musíme v ňom urobiť „dieru“.
To znamená, že musíme preraziť povrch, a odhaliť realitu, že to, čo sa javí ako niečo svetské a banálne, je skutočne spojené s B-hom. Ak do látky musíme urobiť dieru, ihla musí mať ostrý koniec. Táto ostrosť predstavuje našu odvahu a silu charakteru. Naša nebojácnosť pred splnením naše poslanie. Táto odvaha nám umožňuje odstraniť ilúziu materiálneho sveta.
Avšak na druhom konci ihly musí byť diera a v tejto dierke musí byť niť. Niť symbolizuje božie prikázania - micvot. Sú to nástroje, ktoré nám B-h dal, aby sme spojili fyzické a duchovné veci.
