Daily study
Devarim / Deuteronomium 26:1–11

(1)
וְהָיָ֗ה כִּ֤י תָבֹא֙ אֶל־הָאָ֔רֶץ אֲשֶׁר֙ יְהֹוָ֣ה אֱלֹהֶ֔יךָ נֹתֵ֥ן לְךָ֖ נַחֲלָ֑ה וִֽירִשְׁתָּ֖הּ וְיָשַׁ֥בְתָּ בָּֽהּ׃

A stane sa, keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, ako dedičstvo, a zaujmeš ju a budeš v nej bývať,

⸻

(2)
וְלָקַחְתָּ֞ מֵרֵאשִׁ֣ית כָּל־פְּרִ֣י הָאֲדָמָ֗ה אֲשֶׁ֨ר תָּבִ֤יא מֵֽאַרְצְךָ֙ אֲשֶׁ֤ר יְהֹוָה֙ אֱלֹהֶ֔יךָ נֹתֵ֥ן לָ֖ךְ וְשַׂמְתָּ֣ בַטֶּ֑נֶא וְהָלַכְתָּ֗ אֶל־הַמָּקוֹם֙ אֲשֶׁ֨ר יִבְחַ֜ר יְהֹוָ֧ה אֱלֹהֶ֛יךָ לְשַׁכֵּ֥ן שְׁמ֖וֹ שָֽׁם׃

vezmeš niečo z prvotín všetkého ovocia zeme, ktoré prinesieš zo svojej krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, a vložíš do koša a pôjdeš na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh, aby tam prebývalo Jeho meno.

⸻

(3)
וּבָאתָ֗ אֶל־הַכֹּהֵן֙ אֲשֶׁ֣ר יִֽהְיֶ֣ה בַיָּמִ֔ים הָהֵ֑ם וְאָמַרְתָּ֣ אֵלָ֗יו הִגַּ֨דְתִּי֙ הַיּ֔וֹם לַֽיהֹוָ֖ה אֱלֹהֶ֑יךָ כִּ֤י בָֽאתִי֙ אֶל־הָאָ֔רֶץ אֲשֶׁר־נִשְׁבַּ֥ע יְהֹוָ֖ה לַאֲבֹתֵ֥ינוּ לָֽתֶת־לָֽנוּ׃

Prídeš kňazovi, ktorý bude v tých dňoch, a povieš mu: „Dnes vyznávam Hospodinovi, svojmu Bohu, že som prišiel do krajiny, ktorú prisahal Hospodin našim otcom dať nám.“

⸻

(4)
וְלָקַ֧ח הַכֹּהֵ֛ן הַטֶּ֖נֶא מִיָּדֶ֑ךָ וְהִנִּיח֕וֹ לִפְנֵ֖י מִזְבַּ֥ח יְהֹוָֽה אֱלֹהֶֽיךָ׃

A kňaz vezme kôš z tvojich rúk a položí ho pred oltár Hospodina, tvojho Boha.

⸻

(5)
וְעָנִ֨יתָ וְאָמַרְתָּ֜ לִפְנֵ֣י ׀ יְהֹוָ֣ה אֱלֹהֶ֗יךָ אֲרַמִּי֙ אֹבֵ֣ד אָבִ֔י וַיֵּ֣רֶד מִצְרַ֔יְמָה וַיָּ֥גָר שָׁ֖ם בִּמְתֵ֣י מְעָ֑ט וַֽיְהִי־שָׁ֥ם לְגֽוֹי־גָּד֖וֹל עָצ֥וּם וָרָֽב׃

A odpovieš a povieš pred Hospodinom, svojím Bohom: „Putujúci Aramej bol môj otec, zišiel do Egypta a prebýval tam s niekoľkými, a stal sa tam veľkým, mocným a početným národom.“

⸻

(6)
וַיָּרֵ֧עוּ אֹתָ֛נוּ הַמִּצְרִ֖ים וַיְעַנּ֑וּנוּ וַיִּתְּנ֥וּ עָלֵ֖ינוּ עֲבֹדָ֥ה קָשָֽׁה׃

A Egypťania zle s nami zaobchádzali, sužovali nás a uložili nám ťažké práce.

⸻

(7)
וַנִּצְעַ֕ק אֶל־יְהֹוָ֖ה אֱלֹהֵ֣י אֲבֹתֵ֑ינוּ וַיִּשְׁמַ֤ע יְהֹוָה֙ אֶת־קֹלֵ֔נוּ וַיַּ֧רְא אֶת־עָנְיֵ֛נוּ וְאֶת־עֲמָלֵ֖נוּ וְאֶת־לַחֲצֵֽנוּ׃

A volali sme k Hospodinovi, Bohu našich otcov, a Hospodin počul náš hlas, uvidel našu biedu, našu námahu i naše útlaky.

⸻

(8)
וַיּוֹצִאֵ֤נוּ יְהֹוָה֙ מִמִּצְרַ֔יִם בְּיָ֤ד חֲזָקָה֙ וּבִזְר֣וֹעַ נְטוּיָ֔ה וּבְמוֹרָ֖א גָּד֑וֹל וּבְאֹתוֹת֖ וּבְמֹפְתִֽים׃

A Hospodin nás vyviedol z Egypta mocnou rukou a vystretým ramenom, s veľkým strachom, so znamením a divmi.

⸻

(9)
וַיְבִאֵ֣נוּ אֶל־הַמָּק֣וֹם הַזֶּ֗ה וַיִּתֶּן־לָ֤נוּ אֶת־הָאָ֙רֶץ֙ הַזֹּ֔את אֶ֕רֶץ זָבַ֥ת חָלָ֖ב וּדְבָֽשׁ׃

A priviedol nás na toto miesto a dal nám túto krajinu, krajinu oplývajúcu mliekom a medom.

⸻

(10)
וְעַתָּה֙ הִנֵּ֣ה הֵבֵ֔אתִי אֶת־רֵאשִׁ֖ית פְּרִ֣י הָאֲדָמָ֑ה אֲשֶׁ֨ר נָתַ֧תָּה לִּ֛י יְהֹוָ֖ה וְהִנַּחְתּ֣וֹ לִפְנֵ֔י יְהֹוָ֖ה אֱלֹהֶ֑יךָ וְהִשְׁתַּחֲוִיתָ֖ לִפְנֵ֥י יְהֹוָֽה אֱלֹהֶֽיךָ׃

A teraz, hľa, priniesol som prvotiny plodov zeme, ktorú si mi dal, Hospodine. Položíš ich pred Hospodina, svojho Boha, a pokloníš sa pred Hospodinom, svojím Bohom.

⸻

(11)
וְשָׂמַחְתָּ֗ בְּכָל־הַטּ֛וֹב אֲשֶׁר־נָ֧תַן לְךָ֛ יְהֹוָ֥ה אֱלֹהֶ֖יךָ וּלְבֵיתֶ֑ךָ אַתָּ֛ה וְהַלֵּוִ֥י וְהַגֵּ֖ר אֲשֶׁ֥ר בְּקִרְבֶּֽךָ׃

A budeš sa radovať zo všetkého dobrého, čo ti dal Hospodin, tvoj Boh, tebe a tvojmu domu – ty, levita i cudzinec, ktorý je uprostred teba.

⸻

Komentáre:
 • Chatam Sofer: Darovanie prvotín učí vďačnosti – človek nemá zabudnúť, že pôda ani plody nie sú jeho zásluhou, ale darom Boha.

 • Netziv: Hlavný dôraz je na „budeš sa radovať“ – micva nie je len dať, ale aj sa radovať a zdieľať radosť s inými.

 • Midraš: Hovorí, že slová, ktoré sa recitovali pri bikurim, sú základom Hagady na Pesach – pripomínanie vykúpenia z Egypta.

 • Rebbe (Lubavitcher): Podčiarkuje spojenie medzi prvotinami a každodenným životom – každý deň máme prinášať „prvotiny“ HaŠemovi: prvé myšlienky, prvé slová, prvé skutky.

 • Rabbi Jonathan Sacks: Vysvetľuje, že tento rituál je jadrom židovskej identity: pamäť spojená s vďačnosťou. Národ, ktorý si pamätá, odkiaľ prišiel, si uchováva zmysel pre spravodlivosť a solidaritu.

Chasidský príbeh:

Raz prišli chasidi za rabínom a pýtali sa:
„Rabbi, prečo Tóra prikazuje prinášať prvotiny ovocia do chrámu? Veď Boh predsa nepotrebuje naše jablká ani figy!“

Rabbi sa usmial a povedal:
„Predstavte si dieťa, ktoré nakreslí krivý obrázok a prinesie ho otcovi. Otec ten obrázok nepotrebuje – ale usmeje sa, pretože vidí, že dieťa naň myslelo. Tak je to aj s bikurim. HaŠem sa teší, keď Mu prinesieme to prvé, čo máme, lebo tým hovoríme: ‘Nezabudol som, od koho to všetko pochádza.’“

A dodal:
„Nie ovocie je dôležité, ale radosť a vďačnosť, ktoré s ním prinášame.“

Daily study Ki Tavo 2. časť:

26:12
Keď dokončíš oddeľovanie desiatok z celej úrody v treťom roku, roku desiatok, a dáš ho levítovi, cudzincovi, sirote a vdove, nech jedia vo tvojich bránach a nasýtia sa,

26:13
povieš pred Hospodinom, svojím Bohom: „Odstránil som posvätenú časť z domu a dal som ju levítovi, cudzincovi, sirote a vdove, podľa všetkých Tvojich príkazov, ktoré si mi uložil; neprestúpil som Tvoje príkazy a nezabudol som na ne.

26:14
Nejedol som z toho v čase smútku, neodňal som z toho nič v nečistote, ani som z toho nedal pre mŕtveho; poslúchol som hlas Hospodina, svojho Boha, urobil som všetko, ako si mi prikázal.

26:15
Zhliadni zo svojho svätého príbytku, z nebies, a požehnaj svoj ľud Izrael a zem, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom – zem oplývajúcu mliekom a medom.“

V parše čítame, že človek má po troch rokoch priniesť desiatok a povedať pred HaŠemom:
„Nezabudol som, neodchýlil som sa, nejedol som z toho pre seba…“
A potom smie poprosiť: „Zhliadni z neba a požehnaj svoj ľud.“

Rashi: Tento „tretí rok“ je tzv. šnat ma’aser ani – rok, kedy namiesto druhého desiatku (ma’aser šeni, ktorý sa nosí do Jeruzalema), sa dáva desiatok chudobnému (ma’aser ani).
 • Ramban: Zdôrazňuje, že cieľom je sociálna spravodlivosť – zabezpečiť, aby v spoločnosti nebol nikto, kto by hladoval.
 • Midraš Tanchuma: Hovorí, že keď Izrael dáva tento desiatok, Hospodin „dokončí“ Jeho sľub, že zem bude požehnaná.

Čo tu Tóra učí?
Niečo prekvapujúce. V bežnom živote je pýcha hriech. Ale tu Tóra prikazuje, aby sa človek postavil pred Boha a povedal: „Splnil som všetko presne.“ Prečo?

Pretože nejde o pýchu, ale o zodpovednosť. O vedomie, že to, čo mi bolo zverené – úroda, majetok, požehnanie – som rozdelil aj pre iných: levitu, sirotu, vdovu, cudzinca. A keď som urobil svoju časť, smiem poprosiť, aby Boh urobil svoju: požehnal nás a našu zem.

Chasidské vysvetlenie hovorí: slovo hashkifa („zhliadni“) sa v Tóre obyčajne používa v negatívnom kontexte – Boží pohľad súdu. Ale tu je výnimka. Vďaka tomu, že človek dával chudobným, prísny pohľad sa mení na pohľad milosti.

To je sila cedaky – charity. Dokáže premeniť prísny súd na požehnanie.

Keď sa človek stará o potreby iných, nebo sa postará o jeho potreby.

Dvarim / Deuteronómium 27:11 – 28:6 (piata časť z paraše Ki Tavo).

27:11 V ten deň prikázal Mojžiš ľudu a povedal:
27:12 „Títo budú stáť na vrchu Gerizim, aby žehnali ľud, keď prejdete cez Jordán: Šimeon, Lévi, Juda, Jissachar, Jozef a Benjamín.
27:13 A títo budú stáť na kliatbu na vrchu Ébal: Rúben, Gád, Ašer, Zebulún, Dan a Naftali.
27:14 A Levíti prehovoria a povedia všetkým mužom Izraela mohutným hlasom:
27:15 „Prekliaty je muž, ktorý urobí rytinu alebo liatu modlu – ohavnosť pre Hospodina, dielo rúk remeselníka – a postaví ju v skrytosti.“ A všetok ľud povie: „Amen.“
27:16 „Prekliaty je, kto znevažuje svojho otca alebo svoju matku.“ A všetok ľud povie: „Amen.“
27:17 „Prekliaty je, kto posúva hranicu svojho blížneho.“ A všetok ľud povie: „Amen.“
27:18 „Prekliaty je, kto zvádza slepého na ceste.“ A všetok ľud povie: „Amen.“
27:19 „Prekliaty je, kto prevracia právo cudzinca, siroty a vdovy.“ A všetok ľud povie: „Amen.“
27:20–26 (ďalšie kliatby o zakázaných vzťahoch, vražde, úplatkoch, a nakoniec: „Prekliaty je, kto neplní slová tohto zákona, aby ich vykonával.“ A všetok ľud povie: „Amen.“)

28:1 „A bude, ak naozaj budeš počúvať hlas Hospodina, svojho Boha, zachovávať a plniť všetky Jeho prikázania, ktoré ti dnes prikazujem, Hospodin, tvoj Boh, ťa vyvýši nad všetky národy zeme.
28:2 A prídu na teba všetky tieto požehnania a dostihnú ťa, ak budeš počúvať hlas Hospodina, svojho Boha:
28:3 Požehnaný budeš v meste a požehnaný budeš na poli.
28:4 Požehnaný bude plod tvojho tela, plod tvojej pôdy, mláďatá tvojho dobytka, vrhy tvojich kráv a stáda tvojich oviec.
28:5 Požehnaný bude tvoj kôš a tvoje koryto.
28:6 Požehnaný budeš, keď vojdeš, a požehnaný budeš, keď vyjdeš.“

⸻

Ako chápu verše naši mudrci?

 • Rashi: Delenie kmeňov na Gerizim a Ébal má ukázať jasný kontrast medzi požehnaním a kliatbou; ľud je povinný reagovať „Amen“ – prijíma na seba zodpovednosť.
 • Rambam: Poslušnosť zákonu nie je podmienená pochopením; aj „nezrozumiteľné“ micvot sú záväzné a prinášajú požehnanie.
 • Ramban: Kliatby sú výstrahou – majú viesť k pokániu. Požehnania a kliatby nie sú magické, ale prirodzené dôsledky duchovného postoja.
 • Chatam Sofer: Spoločná odpoveď „Amen“ ukazuje, že hriech jednotlivca sa dotýka celej komunity.
 • Netziv: Materiálna prosperita (plodnosť, úroda) je viazaná na morálny život – spoločnosť stojí na spravodlivosti k slabým.
 • Midraš: Vrchy Gerizim a Ébal sú symboly ľudského výberu: každodenné rozhodnutia nás vedú buď k požehnaniu, alebo ku kliatbe.
 • Rebbe (Lubavitcher Rebbe): „Požehnaný budeš, keď vojdeš, a požehnaný budeš, keď vyjdeš“ – nech je tvoj vstup do každého dňa a tvoj odchod z neho naplnený duchovným zmyslom.

Každý deň stojíme na pomyselnom Gerizime a Ébale – rozhodujeme sa, či naše slová a skutky prinesú požehnanie alebo kliatbu. Malé skutky spravodlivosti – úcta k rodičom, pomoc slabým, čestnosť – prinášajú požehnanie, ktoré sa prejavuje v rodine, práci aj spoločnosti.

Študent sa pýta rabína:
– Rebe, ak Tóra hovorí, že budeme požehnaní „v meste aj na poli“, prečo sa necítim požehnaný ani doma?
Rabín sa pousmeje:
– Možno preto, že si doma stále ako v meste – v zhone, a na poli si nikdy nebol. Skús nájsť pokoj a požehnanie sa ukáže aj tam, kde si.

Dróše k paraše Ki Tavo k šabesovému stolu.

1. Prvé plody – Bikurim (Devarim 26:1–11)
 • Izraeliti prinášajú prvotiny zo svojej úrody do Chrámu.
 • Nezabúdaj na zdroj požehnania. Aj keď si úspešný, prvé myšlienky a vďaka patria Bohu.
 • V bežnom živote môžeme „priniesť prvotiny“ – venovať prvé minúty dňa modlitbe alebo dobrému skutku.

2. Požehnania a kliatby (27–28)
 • Ľud stojí medzi dvoma vrchmi – Gerizim (požehnanie) a Ébal (kliatba).
 • Každý deň stojíme na križovatke: aké slová poviem, ako sa zachovám? To rozhoduje, či môj deň prinesie požehnanie alebo kliatbu.
 • Rozhodnutia, ktoré vyzerajú malé, majú veľký dopad – v rodine, v práci, v komunite.

3. „Dnes si sa stal ľudom HaŠema“ (27:9)
 • Rashi zdôrazňuje, že „dnes“ platí každý deň.
 • Naša identita Žida nie je len historický fakt – je to denný záväzok.
 •   Každé ráno máme príležitosť nanovo prijať Tóru a posilniť našu vieru.

4. Rabbi Sacks – sila spoločenstva
 • Požehnania a kliatby boli vyhlásené verejne, všetok ľud odpovedal „Amen“.
 • Morálne rozhodnutia nie sú súkromnou záležitosťou – formujú tvár celej spoločnosti.
 • Každý skutok spravodlivosti posilňuje nielen nás, ale aj komunitu, v ktorej žijeme.

⸻

Ki Tavo nás učí:
 • Vďačnosť (prvé plody).
 • Osobnú zodpovednosť (Gerizim a Ébal).
 • Neustále obnovovanie identity („dnes si sa stal ľudom HaŠema“).
 • Kolektívnu silu spoločného

Gut Šabes!
Chaim ben Meir