BS”D
Devarim 5782
“A ja Daniel som samotný videl videnie; mužovia, ktorí boli so mnou, nevideli videnia, ale padla na nich veľká hrôza, a utekali, aby sa skryli.” (Daniel 10:7)
“Ale ak oni (“mužovia, ktorí boli so mnou”) nevideli videnie, prečo boli vyľakaní? Pretože hoci oni sami nevideli, ich duše videli.” (Talmud, Megila 3a)
Deviaty deň mesiaca Av (“Tiša B’Av”) sa postíme a smútime nad zničením Svätého chrámu v Jeruzaleme. Prvý chrám (833 – 423 pred naším letopočtom) aj druhý chrám (349 – 69 pred naším letopočtom) boli v tento deň zničené. Tento rok padne deviaty deň mesiaca Av v sobotu 6.8.22. Keď deviaty deň v mesiaci pripadne na sobotu, pôst sa však presunie na nedeľu.Šábes, ktorý predchádza dňu Tiša B'Av, sa nazýva „Šábes videnia“, pretože v tento šábes čítame kapitolu z Prorokov (Izaiáš 1:1–27), ktorá začína „Videnie Izaiáša. . .“
Názov „Šábes videnia“ má však aj hlbší význam, ktorý vyjadril chasidský rabín Levi Jicchak z Berdičeva s nasledujúcou metaforou:
Otec raz pripravil pre svojho syna krásny oblek. Dieťa však zanedbávalo dar svojho otca a oblek sa čoskoro roztrhal. Otec dal dieťaťu druhý oblek; aj tento bol zničený neopatrnosťou dieťaťa. Otec teda vyrobil tretí oblek. Tentoraz to však svojmu synovi nedal. Raz za čas, vo výnimočných časoch, ukáže oblek dieťaťu a vysvetlí mu, že keď sa dieťa naučí vážiť si darček a správne sa oň starať, dostane ho. To vedie dieťa k tomu, aby zlepšovalo svoje správanie, až sa preňho postupne stane inštinktívna ľudská prirodzenosťou. Vtedy bude hodné daru svojho otca.
V deň „Šábes videnia,“ hovorí rabín Levi Jicchak, B-h ukáže každému z nás víziu tretieho a posledného chrámu. Túto víziu, slovami Talmudu „hoci my sami nevidíme, naše duše vidia.“ Táto vízia v nás vyvoláva hlbokú odozvu, aj keď si neuvedomujeme príčinu našej náhlej inšpirácie.
Boží príbytok
Svätý chrám v Jeruzaleme bol sídlom zjavnej prítomnosti Boha vo fyzickom svete.
Základným princípom našej viery je, že „celá zem je plná jeho slávy.“ (Izaiáš 6:3) a „Nie je tam miesto bez jeho prítomnosti.” (Tikunej Zohar 57). No napriek tomu, Božiu prítomnosť a angažovanosť v Jeho stvorení maskuje zdanlivo nezávislým a svojvoľným pôsobením prírody a histórie.
Svätý chrám bol otvor v maske. Okno, cez ktoré Boh vyžaroval svoje svetlo do sveta. Tu sa Božia angažovanosť v našom svete otvorene prejavila stavbou, v ktorej boli zázraky „prirodzenou“ súčasťou jej každodennej činnosti a ktorej samotný priestor vyjadroval nekonečnosť a Všadeprítomnosť Stvoriteľa. Tu sa Boh ukázal človeku a človek sa predstavil Bohu.
Dvakrát sme obdržali dar božského príbytku v našom strede. Dvakrát sa nám nepodarilo byť hodní tohto daru, a vyhnali sme božskú prítomnosť z našich životov.
Takže nám Boh postavil tretí Chrám. Ale na rozdiel od svojich dvoch predchodcov, ktorí boli ľudskej stavby, a preto podliehali znehodnoteniu ľudskými prečinmi, je tretí Chrám taký večný a neporaziteľný ako jeho všemocný Architekt. Boh nám však zadržal tento „tretí oblek“, obmedzením jeho realitu na vyššiu, nebeskú sféru, mimo dohľadu a skúseností pozemského človeka.
Každý rok, počas „šábes videnia“, nám Boh ukazuje tretí chrám. Naše duše vidia víziu sveta v mieri so sebou a so svojím Stvoriteľom. Svet preplnený poznaním a uvedomovaním si Boha. Svet, ktorý zrealizoval svoj božský potenciál pre dobro a dokonalosť. Je to vízia tretieho chrámu v nebi – v jeho duchovnom a nepolapiteľnom stave – ako ten tretí oblek, ktorý vyrobil otec dieťaťa, ale zadržiava ho. Je to ale aj vízia so sľubom: vízia nebeského chrámu, ktorý má zostúpiť na zem. Vízia, ktorá nás inšpiruje k náprave nášho správania a urýchleniu dňa, keď sa duchovná vízia stane hmatateľnou realitou. Vďaka týmto opakovaným víziám sa pre nás život v zjavnej prítomnosti B-ha stáva čoraz viac inštinktívnou ľudskou prirodzenosťou, čím nás postupne pozdvihuje do stavu, v ktorom sme hodní zažívať božskosť v našom každodennom živote.
Prenositeľný domček
Metafory našich mudrcov sa k nám prihovárajú ešte dlho potom, čo sme pochopili podstatu ich odkazu. Pod povrchom zrejmého významu metafory ležia vrstvy za vrstvami významu, v ktorých je významný každý jeden detail.
To isté platí pre metaforu rabína Leviho Jicchaka. Jeho základný význam je jasný, no v jeho detailoch sa skrýva mnoho jemných poznatkov. Napríklad: Mohli by sme sa opýtať, prečo sú tri chrámy zobrazené ako tri obleky? Nebol by vhodnejší príklad budovy alebo domu?
Dom a odev „ubytujú“ aj zahalia človeka. Ale odev to robí oveľa osobnejším a individualizovanejším spôsobom. Aj keď je pravda, že rozmery a štýl domu odrážajú povahu jeho obyvateľa, robia to všeobecnejšie – nie tak konkrétne a dôverne, ako odev vyhovuje svojmu nositeľovi.
Na druhej strane individuálna povaha odevu obmedzuje jeho funkciu na osobné použitie. V dome môže bývať veľa; odev môže obliecť len jeden. Môžem ťa pozvať do svojho domu, ale nemôžem sa s tebou deliť o svoj odev: aj keď ti ho dám, nebude ťa obliekať tak, ako oblieka mňa, lebo „sedí“ len mne.
Boh sa rozhodol odhaliť svoju prítomnosť v našom svete v „príbytku“ – v kolektívnej štruktúre, ktorá presahuje osobnú dimenziu, aby zahŕňala celý národ ba aj celu komunitu človeka. Svätý chrám v Jeruzaleme mal však aj isté črty podobné odevu. Práve tieto vlastnosti chce rabín Levi Jitzchak zdôrazniť zobrazením Svätého chrámu ako odevu.
Pretože Svätý chrám bol tiež veľmi rozčlenenou štruktúrou. Bol tam ženský dvor a nádvorie vyhradené pre mužov, oblasť obmedzená na kohanim (kňazov), „svätyňa“ (heichal), ktorá mala väčšiu posvätnosť ako „nádvoria“ a „svätyňa svätých“ – komora do ktorého môže vstúpiť iba veľkňaz, a to iba na Jom Kippur, najsvätejší deň v roku. Talmud vymenúva osem oblastí rôznej posvätnosti v rámci chrámového komplexu, pričom každá má svoju odlišnú funkciu a účel.
Inými slovami, hoci Chrám vyjadril jedinú pravdu – všadeprítomnú prítomnosť Boha v našom svete – urobil tak každému jednotlivcovi osobným spôsobom. Hoci to bol „dom“ v tom zmysle, že slúžil mnohým jednotlivcom – vlastne celému svetu – ako miesto stretnutia s nekonečným B-hom, každý jednotlivec v ňom našiel „oblečenie“ šité na mieru pre svoje špecifické duchovné potreby, ktoré mu poskytol osobný a intímny vzťah s B-hom.
Každý rok, počas šábesu pred Tiša B’Av, sa nám ukazuje vízia nášho sveta ako božieho domova. Miesto, kde všetky stvorenia B-ha zažijú Jeho prítomnosť. Ale toto je tiež vízia božieho „odevu“: rozlíšiteľného osobného vzťahu s Bohom, ktorý je vhodný pre náš individuálny charakter a ciele, z ktorého sa každý budeme tešiť, keď na zem zostúpi tretí boží Chrám.
