Tento týždeň čítame paršu “Ejkev”. Začína to slovami, “A stane sa za to, že budete počúvať tieto súdy a budete ich ostríhať a činiť, že Pán, tvoj Bôh, bude zachovávať zmluvu s tebou a preukazovať ti priazeň, ktorú pod prísahou sľúbil tvojim otcom”. - (5. mojžišova kniha: 7,12)

Slovo „Eikev“, podľa ktorého je pomenovaná celá parša, sa prekladá ako „za to”: “…za to, že budete počúvať tieto súdy…”. Doslova slovo „eikev“ znamená „päta“. Raši vysvetľuje, že tento verš odkazuje na prikázania, po ktorých majú ľudia tendenciu “šliapať pätami,” čiže zanedbať pretože sa zdajú byť nepodstatné.  Niektoré prikázania sa nám zdajú veľmi dôležité, iné menej. V skutočnosti je každé micva Božie prikázanie a každé jedno je veľmi dôležité, z hlavného dôvodu, že B-h ho prikázal. 

“Pán, tvoj Bôh, bude zachovávať zmluvu s tebou” - 

Slovo „brit“ ukazuje vzťah, ktorý je nad úrovňou intelektu. Je to to isté slovo, ktoré sa používa, keď robíme obriezku chlapca na ôsmy deň. Týmto aktom vstupuje do Abrahámovej zmluvy. Chlapec vstupuje do tej zmluvy skôr, ako sa jeho intelekt vyvinie. To je  práve preto, aby sme nadviazali  vzťah s B-hom, ktorý nezávisí od nášho intelektuálneho chápania.

Hovoríme, že ako výsledok nášho počúvania a plnenia Božích prikázaní uzavrie s nami svoju zmluvu. To znamená, že Boh nám to oplatí tým, že bude blízko nás spôsobom, ktorý presahuje racionalitu. Táto zvláštna blízkosť, ktorú nám Boh prejavuje, je odrazom našej oddanosti Jemu. Keď ukážeme, že sme opatrní aj pri prikázaniach, ktoré sa zdajú menej dôležité, ukážeme, že naša láska k Bohu nie je obmedzená intelektom. Boh to odráža tým, že “zachováva zmluvu”: zjavenie, ktoré je nad rozumom

V parše tohto týždňa máme veľmi zásadnú micva: birkat hamazon, požehnanie po jedle: “A keď budeš jesť a nasýtiš sa, budeš dobrorečiť Hospodinovi, svojmu Bohu, na tej krásnej zemi dobrej, ktorú ti dal.” (5. mojžišova kniha: 8,10) Ako nám hovorí ďalší verš z nášej parše: “…aby ti dal vedieť, že nie na samom chlebe žiť bude človek, ale na všetkom tom, čo vychádza z úst Pánových, žiť bude človek.” (5. mojžišova kniha: 8,3)

Vždy, keď čokoľvek jeme, musíme potom poďakovať. Ktoré požehnanie závisí od toho, čo jeme. Najdôležitejším druhom jedla je, keď jeme chlieb. Potom, čo zjeme chlieb, nasleduje špeciálne požehnanie, ktoré sa má recitovať. Podľa verša sme povinní odriekať toto požehnanie až potom, čo sme nasýtení. Napriek tomu ústne podanie zaviedlo, že už pri konzumácií jedla množstvom jednej olivy, vznika povinnosť povedať požehnanie. (V súčasnosti, to znamená 28 gramov.) 

V Talmude sa prikázanie požehnania po jedle stáva predmetom diskusie medzi Bohom a anjelmi. Anjeli poukazujú na zdanlivý rozpor medzi veršom v našej parši a veršom, ktorý sa hovorí v kňazskom požehnaní. Verš v našej parši hovorí: “Veď Pán, váš Boh, je Boh bohov a Pán pánov, Boh veľký, mocný a hrozný, ktorý neberie ohľad na osobu a neprijíma úplatok…” (5. mojžišova kniha: 10,17) Výraz tu preložený “neberie ohľad na osobu” je v pôvodnej hebrejčine “nepozdvihne svoju tvár”. 

Anjeli sa pýtajú: „Hovorí sa, že „nepozdvihneš svoju tvár na osobu“. A predsa v birkat-kohanim, v požehnaní kňazov (3. mojžišova kniha: 6,26) hovorí: “Nech pozdvihne Pán na teba svoju tvár.…”   (3. mojžišova kniha: 6,26). Na to Boh dáva nasledujúcu odpoveď: “Prikázal som im, aby sa požehnali, až vtedy keď budú nasýtení. Oni sa však správajú prísnejšie a už len po množstve olivy hovoria požehnanie. Ako k nim nezodvihnem tvár?!”

Tu však môžeme položiť otázku. Ak Tóra neprikazuje toto požehnanie, kým nie sme nasýtení, ako ho smieme povedať, keď sme jedli menej? Na to dávajú komentári nasledujúcu odpoveď: znamená to, že deti Izraela sa naučili byť nasýtení s menším množstvom. A práve to vyvoláva u Boha mimoriadnu odpoveď, že k nám dvíha svoju tvár. 

Rovnako ako keď Boh zvláštnym spôsobom dodržiava svoju zmluvu s nami, keď dávame pozor na prikázania, ktoré sa nám nezdajú byť také dôležité - po ktorých majú ľudia tendenciu “šliapať pätami.  V každom prípade, požehnanie po jedle je určite veľmi dôležitý príkaz, ktorým sa nám dokonca podarí, aby Pán svoju tvár na nás pozdvihne. 

Šabat šalom!