BS”D 

Vajera 5783

(Prevzaté z knihy Štúdie Tóry od Jonathana Sacksa, na počesť výročia jeho odchodu na 20. deň Cheshvan, ktorý tento rok vypadne na pondelok 14. novembra. Tento datum je aj témou tejto eseje.)

Predchádzajúci ľubavičský Rebbe,  Josef  Jitzchak, rozprával príbeh o tom, čo sa stalo jeho otcovi, Rabbimu Šalomovi DovBer-ovi, keď bol štvorročné alebo päťročné dieťa. Šabat, na ktorý sa číta sidra Vajera, bol šabatom najbližším k narodeninám Rabbiho Šaloma DovBer-a3. Pri tejto príležitosti ho matka zobrala za starým otcom, Cemach Cedek-om (tretím ľubavičským Rebbem), aby dostal narodeninové požehnanie. Keď však chlapec vstúpil do miestnosti, prepukol do plaču. Starý otec sa ho spýtal, prečo plače. Odpoveď znela, že v „cheder“ (v škole, t.j.  na hodine) sa dozvedel, že B-h sa zjavil Abrahámovi a on plače,  pretože sa B-h nezjavil aj jemu. Starý otec mu vysvetlil: keď sa 99-ročný Žid rozhodne, že musí podstúpiť obriezku, je hodný toho, aby sa mu zjavil B-h. 

Aký význam mal tento Abrahámov čin? Aj vtedy, ak má Žid už deväťdesiatdeväť rokov – a nielen kalendárnych rokov, ale rokov nepretržitej služby, aj tak má povinnosť obriezky. V duchovnom význame to znamená povinnosť odstrániť „predkožku“ sveta – tú povrchovú vrstvu sebeckých potešení, ktoré zakrývajú skutočnú povahu božského stvorenia. V knihe Pirkei Avot sa totiž píše: „Keď má človek 100 rokov, akoby už bol mŕtvy a odišiel z tohto sveta.“ Inými slovami, v tomto bode, z hľadiska veku alebo ducha, keď svet už neskrýva to, čo je božské, človek dosiahne cieľ obriezky v jej vnútornom význame. Avšak predtým, nech aj o len jeden rok alebo jeden stupeň svätosti, zostáva táto úloha nenaplnená.

Medzi Abrahámom a obriezkou existuje špeciálna súvislosť. Keďže toto prikázanie bolo prvýkrát dané práve Abrahámovi, muselo mať špeciálny význam pre neho. Neišlo teda o to, že obriezka len pridávala niečo k 99 rokom dokonalej služby, ale o to, že dovtedy v jeho živote chýbal ústredný prvok. Toto zdôrazňuje aj skutočnosť, že vo vzťahu k prikázaniu obriezky, B-h hovorí Abrahámovi: „Buď dokonalý“ [1M 17:1] , čo naznačuje, že dovtedy bol Abrahám nedokonalý a jeho služba neúplná. 

Obriezka Abraháma má dokonca ešte hlbší význam. Na jednej strane sa vie, že prikázania, ktoré plníme my (po zjavení Tóry), sú oveľa vznešenejšie než tie, ktoré plnili naši praotcovia predtým, než bola daná Tóra. Je to tak, pretože praotcovia plnili prikázania vlastnými silami z vlastného podnetu a nie v reakcii na božie prikázanie. Ale potom, čo bola daná Tóra, sa pri dodržiavaní prikázania dostávame do vzťahu s      B-hom, ktorý ho prikázal. Tento vzťah natrvalo mení svet a dodáva mu nadčasovú svätosť.

Zdá sa, že medzi prikázaniami pred a po zjavením na Sinaji nie je žiadne premostenie. Jedno prikázanie však toto premostenie vytvára a je to prikázanie obriezky. Pretože jedine toto prikázanie dal B-h Abrahámovi. Preto jeho účinok na svet pretrváva doteraz. A tak, Abrahámova obriezka je tým spojivkom medzi všetkými činmi praotcov a následnou silou detí Izraela vykonávať božiu vôľu. Teraz vieme pochopiť, že Abrahámovo rozhodnutie vykonať obriezku po 99 rokoch služby nebolo len kvôli tomu, aby pridal niečo, čím naplniť svoj ďalší život, ale skôr preto, aby spätne napravil dovtedajší nedostatok.

To sa vzťahuje na všetkých, ktorí ešte nedosiahli úroveň „sto rokov“. Nejde len o pridanie niečoho navyše k službe, ale o zdokonalenie formou nápravy predchádzajúcich nedostatkov. Odpoveď znie nasledovne: Abrahámov čin obriezky bol odpoveďou na božie prikázanie a týkal sa najhlbších aspektov božskosti. Takže musel siahnuť na najhlbšie sily duše.

Za touto myšlienkou hodnoty aktu Abrahámovej obriezky spočíva myšlienka nekonečnej hodnoty každej inej služby. Tá vytvára nadčasové spojenie9 Toho, kto príkaz dal, toho, kto príkaz dostal, a príkazu samotného. Abrahámov čin nám však pripomína, že aj spravodlivý musí tento čin neustále obnovovať „odstraňovaním predkožky sveta“. Keď tak robí, dostane odmenu, akú dostal Abrahám - prorocké vedomie prítomnosti B-ha.